Strach z odchodu z pôrodnice

tiež som mala strach...
bude doma sama alebo ti niekto príde pomôcť?

Naučíš sa, neboj sa. Taky "základ" zvládneš už v pôrodnici, a doma budeš jednoducho sa o bábätko starať - prebaľovat, kŕmiť, kúpať, uspávať, čičikat... Všetky sme sa to tak učili, za mňa je lepšie si od začiatku vytvoriť svoj systém a spôsob, bez toho, aby si bola nejako "extra" závislá na pomoci okolia.

Ja som napriklad vobec nerozmyslala pred porodom ake to bude doma po porode avsak v den odchodu z porodnice sa mi tak triasli ruky ze som nevedela maleho ani obliect vsetko to na mna dolahlo ze co budem doma robit a tak
avsak hned ako som uvidela manzela vsetko bolo ok , najviac som sa bala dojcenie lebo v nemocnici to vobec neslo , este ten vecer prisla laktacna a vsetko sa vyriesilo
Hlavne treba ustupit z narokov ja som chcela mat vsetko tip top ale potom ma to prešlo , chodila som spat poobede s malym aj ked nebolo povysavane , plna pracka a pod treba si proste odychnut inak sa nebudes vediet tesis a budes stale unavena
vsetko urcite zvladnes 🙂 najdes si system a vsetko do seba zapadne
ja som nechapala ako moze byt detske oblecenie take male a ako to tie matky vedia len od oka 🤔 teraz to uz viem aj ja proste vsetko pride treba si uzit kazdu chvilu s babetkom aj ked niekedy budes mat nervy , daj si čokoladu alebo si oddychni

Teraz sa pripravuj na pôrod, nie na odchod z pôrodnice. Keď porodíš, sestričky základné veci povysvetľujú. Po tých pár dňoch v pôrodnici sa budeš tešiť domov a zariadiš sa doma tak, ako to bude tebe a dieťatku vyhovovať. Zvládneš to. Ak budeš potrebovať pomoc, tak si niekoho zabezpeč. Ak nebudeš chcieť iných, lebo to môže človeka aj dosť znervózňovať, tak návštevy obmedzuj, zorganizuj len na žiadané a vopred ohlásené. Niektorí ťa v dobrom budú zasypávať dobrými radami, tak zariaď sa tak, ako to tebe bude príjemné. 🙂

Ja som sa veeeelmi tešila domov. Uvidíš, budeš sa aj Ty.

@tanyan
@deti95060810
@jaskolka
@minesasubu
@loliki
@martinka13
Ďakujem vám všetkým za podporu. Keď ja mam teraz aj strach z pôrodu, strach ako to zvládneme, či bude všetko v poriadku a podobne, milion strachov sa mi vynára 😔

Asi prve babatko.
Mala som to iste. Siroko daleko este nikto nemal babo s kym by som vedela o tom pokecat poradit sa. Takze strach respekt obavy tam boli.
Ale ja ti neviem ci porodom ci co to bolo. Akoby sa mi zapol niekde (neviem ci v hlave?) spinac a ja som fungovala. Prve prebalovanie sice bolo komicke. Obliekanie tiez chvilku trvalo ale… do vsetkeho sa dostanes. Budes funfovat za pochodu.
Babo toho vela nepotrebuje. Bude potrebovat iba teba.
Nie nebudem strasit ale… budes sa musiet najucit rozoznat kedy place od unavy. Kedy od hladu. Kedy od bolesti. Kedy sa chce bude potulkat.
Bude toho vela… ale vsetko sa to naucis.
Mam 4deti a kazde bolo ine 😂 pri kazdom som sa musela ucit za pochodu. Niekedy aj skusat pokus/omyl 😂

To das uvidis. Az sa sama budes cudovat.

Vsetko pojde uplne prirodzene.priroda to zariadila aj babetko budes vediet chytit zdvihnut prebalit aj okupat uplne automaticky.za par dni mu porozumies budes veidet co potrebuje rozlisis aj.intenzitu placu kedy je hladne kedy chce len mojkat. Urcite nezomre odhladu lebo sa nezobudis na jeho plac. praveze ty budes hore este 3 sekundy pred tym ako sa zobudi..kazda z nas mala tieto obavy pri prvom babetku ale sama uvidis ze si sa strachovala uplne zbytocne.. ak.chces byt uplne kludna.urcite mas.kamaratku alebo maminu s.ktorou sa dohodni ze by si jej mohla hocikedy zavolat ak si v niecom nebudes ista..
Teraz sa naozaj.zameraj na ten porod aby bolo vsetko v poriadku aby si mala co najmenej poraneni.cim lahsi budes mat porod tym viac budes v pohode fyzicky aj psychicky a o to lahsie to budes zvladat s babetkom.

to je hrozne, ak ta okolie strasi namiesto, aby ti dodalo doveru. Neboj sa, zvladnes to, tak ako to zvladli aj ine zeny. My zeny to mame v sebe, ked to babatko pride, tak budes mat pocit, ze zvladnes vsetko 😉

Ja si tie zaciatky doma ani nepamatam poriadne. Bola som tak nevyspata ze som ledva fungovala. V noci sme deti donekonecna pestovali na rukach co plakali. Mlieko som nemala. Nastastie mamina byva hned vedla, tak tu bola kazdy den a pomahala nam.

Jasne, ze to zvladnes, ja skor mamickam v porodnici hovorim: nebojte sa, zachvilu budete doma v klude a spravite si ako budete chciet. Nikto nad tebou nebude stat co ako robis a kedy, zvyknete si na seba, postupne najdete svoj rytmus, ziskas prax, vsetko pojde lahsie a rychlejsie. Jedine co mozes, a teda hlavne mala by si, je nepodcenit pripravu a nespoliehat sa na to, ze ti v porodnici vsetko ukazu vysvetlia.. ukazu, vysvetlia, ale mozno raz. Dnes uz je chvalabohu pristup k dobrym informaciam uplne jednoduchy, staci ti napr instagram a spravne profily a mozes mat informacie o vsetkom od manipulacir, dojcenia, cez zakladne problemy/ochorenia, spanok az po specificke situacie, ktore mozu a nemusia nastat. Ked budes mat teoreticky zaklad a vediet kde co najdes, polovica stresu ti odpada. A zbytok uz chce len prax a cas. Odporucam aj knihu od pediatricky Denisy Jassovej Zdrave dieta. 🍀

Mám doma dvojmesačného tak mám ešte teraz v čerstvej pamäti, ako po príchode domov z pôrodnice, som doma mužovi plakala, že čo ja budem sama doma robiť s malým, keď on pôjde do roboty 😀 muž bol so mnou doma prvé dni, a kým išiel do práce som sa psychicky pozbierala.
Pred pôrodom som absolútne nemala žiadne skúsenosti s tak malými babätkami. Ani som také malé nikdy nemala na rukách a celkovo, čo sa týka manipulácie som sa cítila ako slon v porceláne. Ale behom pár dni som do toho prišla, a teraz to už robím automaticky. Muž mi bol veľkou oporou.
Ono to bude všetko nové, a to v tebe vyvoláva paniku. Ale neboj sa! To dáš 😉

Nemysli na to, lebo je to proste nepredstavitelne. Cokolvek budes ocakavat, bude to najskor inac.
Kazde dieta je ine, ale tak nejak je to zariadene, ze tie prve zoznamovacie dni je to relativne fajn. Babo casto spi a vies dobit energiu a ukludnit stres, ak by bol nejaky.
Ak budes potrebovať pomoc, zavolaj si niekoho, komu veris. Ak budes potrebovat kľud, uzi si to len s partnerom.
Bude dobre, vsetko sa za pochodi naucis. Nemaj obavy dopredu 🙂

Normalne obavy podla mna, ja si pametam ze ked ma muz odviezol z porodnice pri prvej dcere - zrovna mal poobednu, len odbehol, vylozil nam doma kufre a siel do roboty. A ja doma pomaly zachvat paniky ze preboha a co teraz 😂 este dcera bola taka nervozne babo. Ale vsetko zvladnete, nebojte sa nic, prisposobite sa za chodu podla tohp ake bude babatko atd. Pri druhom synovi ma zas doviezli domov a stastne som si uvarila kavu a vylozila nohy 😂 on bol zas iplne kludne super spave babo

No, vzhladom k stavu nasich zdravotnickych zariadeni… budes sa tesit… ale nie, ono, doma budes moct jest normalne jedlo, budes mat sukromie, nikto ta nebude otravovat, kontrolovat… vsak to je super! A ked nevies, ako sa starat o babatko, tak chod na predporodnu pripravu. Sucastou je priprava na starostlivost o babatko, plus kurz prvej pomoci pre novorodenca. A budes sa moct hocico opytat. Doda ti to sebavedomie ked ti budu sestricky (ano, to sa mi stalo) alebo mudre pribuzne zle radit.

Áno je to náročné,ale rovnako aj neopakovateľné krásne❤️

neboj keď už budeš v pôrodnici zmení sa to a budeš chcieť byť čo najskôr doma a robiť veci tak ako uznaš za vhodné 🤭 neviem aku máš predstavu o pôrodnici ale tiež tam budeš na dieťa viac(menej) sama 🙄
Takže sa upokoj, nestresuj sa zbytočne dopredu... Nikto učený z neba nespadol a všetky mamky sme to dali, predsa doma budete dvaja takže určite treba zapajať aj otecka do všetkeho (okrem kojenia 😂).. áno prvé dni/týždeň to nebude úplna pohodička ale chce to len čas, zvyknúť si na to, že doma je vás viac. 🙂

sustred sa na porod a svoje pudy...ked dostanes babatko, budes reagovat prirodzene ako to budes citis, neviem, kto ma potrebu ta strasit, ale takych ludi si rovno daj do bloku, pretoze budes potrebovat uplne inu energiu...ja som sa praveze domov z nemocnice tesila, lebo mi tam nebolo dobre, nedalo sa tam poriadne spat, atd, doma sme mali klud...vytvoris si doma rezim a uz to pojde...zvladla som to, hoci som nemala ziadne skusenosti, len s manzelom dvaja

Autorka, nemaj obavy. Ja som prišla domov hneď s dvoma bábätkami a s manželom sme to zvládli, starí rodičia 500 km od nás. On síce spomína, že neveril, že sa dá nespať 10 dní ale je tu on aj synovia😄. Ja som šla spať s deťmi o 19:00 hod., do polnoci kŕmil on, potom som ja buď dojčila, alebo kŕmila z fľaše. Vždy, keď sa budeš cítiť unavená, lahneš si s bábätkom. Spočiatku To vecí nepôjdu odruky, ale už v pôrodnici sa mnohé naučíš. A keď ten voňavý uzlík budeš držať v náručí, budeš všetko vedieť.

Je to normálne každý má prirodzený strach, ale neboj sa bude všetko v poriadku 😍

Namraz si dobry vyvar, naplanuj si donasku potravin domov(pripadne muz nech vam spravi nakup), priprav si svoju pohodlnu postel, podusky, nejaky dzban/flasu na vodu k posteli, kopec snackov co mas rada k posteli, knizku a pre babatko plienky, par bodyciek. Prides domov, osprchujes sa vo svojej kupelni, das si svoje ciste vonave pyzamo, vezmes si svoje vonave babatko a lahnes si do postele na kolko budes potrebovat(teda v idealnom pripade, ak ta doma necakaju dalsie deti/zvierata😅) jedlo mas vystarane, uz len sa mojkat s babatkom, regenerovat, a hladat si vas spolocny rezim prve tyzdne. Vsetko to zvladnes!

navar si do mrazaku, nech nemusis prve dni riesit co budes jest. hlavne sa sustred na babatko a oddych, neporiadok nie je podstatny. manzel si moze zobrat na prve dni otcovsku dovolenku. a ti co ta stresuju, nech ti ponuknu pomoc.

ja som toto dako neriesila, prepol sa mi po porode v hlave gombik do "mama mode" a slo to.. dokonca som to mala opacne "vcera bolo neskoro na odchod domov".. ale to kvoli "paradnej" spolubyvajucej 🤣

Je to úplne v poriadku, ako sa cítiš. Každá žena to prežíva viac-menej podobne. Dokonca aj v prírode vidíme nervozitu u samíc pred pôrodom. Hormóny robia svoje. Hlavne nezabudni komunikovať s partnerom a zapájaj ho do diania.

Neboj sa, bolo to super. Manžel bol doma, všetko sa točilo iba okolo bábätka, zarábania mliečka ktoré sme nevedeli ani ako zarobiť, rýchlo sme googlili a prebalovania 😄 nič iné sme ani neriešili, bála som sa malého aj chytiť, keby môžem tak to vrátim, bol to taký krásny začiatok 🙂

My sme tento rok rodili v rodine 6ti v rozmedzí asi mesiaca a pol, ja som bola 4ta v poradí, druha prvorodicka a aj napriek tomu že som s deťmi v kontakte bola, sestre som staršiu kúpila keď prišli z nemocnice ja mala som veľký strach. Ale partner mi bol a aj stále je veľká opora, pomáhal s čím vedel, doteraz napríklad malého v 90% kúpe on, ja som bola týždeň na dovolenke v Egypte keď mal malý pol roka a akurát mu zuby šli, posiela ma asi raz za 6 týždňov samú ku mamke aby som si oddýchla a on je zatiaľ s malým. A veľmi to pomáha, ja sa aj liečim na úzkosti a tá pomoc partnera je naozaj nutná. Malý mal 3 týždne a ja som mu s plačom volala ze malý plače, nechal všetko tak a prišiel, ukludnil malého, potom mňa. Teraz keď príde domov z práce, malého si rovno berie on a ja mam hodinu pre seba, nerieši ci si pospim, upracem, prečítam niečo, pôjdem preč, môžem aj na dlhšie, on ma na starosti malého. Ten keď ho počuje začne pistat a uteká za ním keď príde domov