Priateľ sa nechce rozprávať
Ahojte, vďačná by som bola za každú radu
Mám priateľa a mame spolu 12 mesiacneho synčeka. Avšak problém je ten že od kedy sa narodil priateľ mi prestal hovoriť čo i len ľúbim ťa, a na všetko odpovedá neviem.
Nebudem tu rozpisovať milión detailov a možno to budete brat ako banality ale veľmi má to vytáča. Dala som malému jeho priezvisko s tým že sa zoberieme, o svadbe nechce počuť ani slovo, keď spomeniem niečo tak “nenúť má keď nechcem” pritom sa vždy len jednoducho pýtam, bežne denne činnosti pomôže, povenuje sa malému kým ja upracem a navarím. Ale potom už má svoj tablet, futbal/hokej, svoj gauc. Keď spomeniem niečo s vlastným domom tak “nevie, ceny idu hore” žijeme s jeho mamou.
A keď sa čo i len chcem porozprávať o tom všetkom proste “nechaj má, ja sa nechcem rozprávať, zas toto riešiš” ja som strašne citlivá a veľmi má to vždy rozhadze. Tvrdí že nikoho nemá, proste to mu verím lebo stále je doma a v práci tie dni čo pracuje. No som fakt zúfalá čo ďalej.
Myslim si, ze narodenim dietatka sa odhalila jeho prava tvar a hlavne jeho nechut prijat zodpovednost za teba a za dietatko. Neviem, ci ste babo planovali, ale pravdepodobne nie a pravdepodobne by aj uvital, keby si dobrovolne odisla z jeho zivota. Tak ako sa on sprava, sa urcite nesprava milujuci partner, ktory chce stat pri svojej partnerke a zdielat s nou zivot. Takto, v akej si ty pozicii, mu staci, ze si zbalis caky paky, zbalis dieta a odides z ich domu. Bodaj by som sa mylila, ale z toho co pises mam pocit, ze on s tebou nepocita a snazi sa ta urcitym sposobom zbavit. Pochybujem, ze sa zdielate, denne rozpravate, objimate, smejete, chodite na prechadzky... alebo sa mylim?
No dievča moje. Si sa nepoučila 😡😡😡😡😡. Achhhhhh tisíc tém tu je. Pokial nemáte vlastne bývanie , tak na dieťa ani nemysli. Žiaľ. A už podľa jeho správania vieš , že ten dom nikdy stavať nebude a ani si ťa nezoberie. Žiaľ. Gauč a hokej prednejší ako frajerka so synom. Možno ešte mama jeho ho môže presvedčiť. Ak ani tá nie, keď sa nespamätá , musíš si život zariadiť sama. Žiaľ.
vlastne byvanie, svadba, dieta...overena postupnost...
No čo, už má všetko čo potrebuje k pohodlnému životu, tak ťa toleruje, to je celé. A nehovor, že ešte pred rokom bol úplne iný - lebo nebol. Keby áno, tak za 9 mesiacov tehotenstva ste mali dosť času sa zosobášiť aj presťahovať od mamičky.
svadba mala byť pred narodením dieťaťa....teraz ho už nedonútiš...
má pravidelný sex, aj bez sobášneho listu...
To je tak, ked chlapec este zmyslanim dieta, ma sam dieta. A u neho plati " dokud mama funí, dobre je mi u ní".
Nemyslim ze niekoho ma, len je mamickar.
Zacni riesit svoju vlastnu buducnost... odstahovat sa do vlastneho byvania... ak on nechce, daj dieta do jasli, chod do prace a najdi si podnajom pre seba a dieta a jeho postav pred hotovu vec. Bud pojde s vami a bude sa podielat na domacnosti, alebo nech si zije s mamou. Tiem mozes do toho prihodit aj tu svadbu.
No asi nema potrebu riesit co bude, takto mu to asi vyhovuje a to je podla mna ten najvacsi problem. Ze ma komfort, nemusi sa nejako extra starat a zivot proste ide.
No. Tak si to pocula. Naco ho nutis, ked vidis, ze neni do teba, nema zaujem, nechce si ta brat, nechce sa s tebou dalej viazat a mamka mu uvari a ked treba, ma ju po ruke a vzdy priskoci? To, co ti natrepal predtym, uz jednoducho neplati, ....na vsetko musia byt dvaja
Tak hlavne.ze máte dieťa..s jeho priezviskom...a bývanie u jeho mamy...tu už neskoro radiť