Prečo nechcete deti?

Uz mam deti, ale pamätám si, ze som deti nikdy nechcela. A áno nechcela som tu zodpovednosť za ne, sebecká som bola, teraz som tiež sebecká v niečo inom. Nepoznám človeka, ktorý nie je sebecky aj keď to nik nechce priznať. A k tým deťom, nikdy som nemala rada deti a nerozumela som im, chcela som žiť a užívať si tento svet bez nejakých drobčekov okolo, potom sa podarilo omylom a už milujem deti (ale len svoje) k iným stale moc vzťah nemám.

Ja to mám tak 50 na 50 či áno alebo nie, nechám to na osud... V prvom rade som nikdy nebola to dievča, čo sa roztápalo nad každým kočíkom a to mi aj ostalo, v tomto som skôr trocha chlap, bábätká ma až tak neberú, ak raz budem mať tak skôr sa teším na obdobie kedy bude dieťa väčšie, bude sa s ním dať porozprávať, zahrať a tak, nie na menenie plienok a kočíkovanie.

na youtube je mladá kočka, "surová dcérka", a tá objasňuje, prečo nechce deti (enviromentálno-ekologicko-udržateľno atď. dôvody)

Ja som tému deti neriešila veľmi dlho. Bola som na škole, mala som dobrú prácu, vzťahy, venovala som sa sebe a svojmu rozvoju. Prišlo to v čase, keď som sa ocitla na akomsi vrchole života, keď som si uvedomila, že mám a dosiahla som, čo som chcela a mať dieťa je logický následný krok, aj čo sa týka dlhodobého vzťahu aj môjho rozvoja. Zrazu som si nevedela predstaviť, že by som to nemohla zažiť. Chýbalo by mi to. Vždy by som rozmýšľala, aké to je, ak by mi to nebolo dopriate. Pritom mamkovský typ som nikdy nebola. A aké máš pocity ty?

ja mam 35 prve dieta na ceste - a ano tiez som pocuvala, ze to isto, lebo sa zeniem za karierov a aby potom nebolo neskoro....a kto sa o mna na stare kolena postara (dovod na hlavu)

u mna to bolo tak, ze od mladej baby nie som typ co ochka nad kazdym kocikom a cudzim dietatom, hoc deti som mala vzdy velmi rada a oni maju radi mna 🙂 neskor nebol vhodny partner a nejako som to neriesila, uzavrela som to v sebe tak, ze ked si raz najdem partnera a rozhodneme sa dieta mat tak ho mat budeme a ak nahodou najdem partnera, ktory deti nechce, tak vieme viest zmysluplny zivot aj bez deti

a nakoniec som bola ja ta, co zapocala tieto rozhovory, lebo moj manzel je pre mna velmi dobry clovek, inteligentny a vtipny a som presvedcena, ze bude dobry otec a prislo mi, ze by bolo uzasne mat spolocne dieta, ktoremu (snad) odovzdame zaujimavy koktejl - kedze sme uplne odlisne typy a snad z neho vychovame dobreho cloveka - a tak sme sa rozhodli, ze to dieta mat budeme, presne jedno a tak to citime

P.S. este ani jedno v zdravi nedorazilo a uz ma okolie tlaci, ze MUSIME mat dve, ze to len teraz hovorim, ze jedno....tieto stereotypy a ludia starajuci sa do coho ich nic, to je taka uzasna vec

takze autorka rob ako citis alebo necitis ;)

Zopár mojich kamošiek nechcelo mať deti z tohto dôvodu:
1.) Bála sa tehotenstva a pôrodu. Tú to po čase prešlo a teraz má dve deti.
2.) Vyhovoval jej život, aký s manželom viedli a nechcela zmenu. Dnes má tri deti.
3.) Vydávala sa pomerne neskoro - mala po 40 a myslela si, že už je na dieťa stará. Dnes má adoptované dieťa.
4.) Nemá sa rada. Nechce mať vzťah a nechce na svet privádzať bytosti podobné, ako je ona. Táto je stále slobodná a bezdetná.

Čo sa mňa týka, deti som chcela . V detskom svete a s deťmi som sa vždy cítila dobre. Mať deti bolo pre mňa niečo prirodzené, čo do môjho života skrátka patrí.

dolezite je, kolko mas rokov, lebo tieto pocity sa rokmi menia. tiez som ako 20 ani ako 25 rocna deti nechcela, dokonca ked som neplanovane otehotnela v 27 pripadalo mi to ako koniec mojho zivota 😃 a mam okolo seba velke mnozstvo zien, ktore sa bili do prs, ze dieta nikdy lebo preto, lebo tamto... a v 35 to na nich prislo a sup-sup zhanat vhodny geneticky material.

@777januska777 Presne takto by som to prijala aj ja.Aj ked deti mam rada, ale seba si v ulohe matky nepredstavujem.Vobec necitim, ze by mi nieco v zivote chybalo.Karieristka nie som.Skor mam rada taku pohodu a som rada, ze mam pracu.Keby som ju nepotrebovala tak by mi na nej ani nezalezalo.

Len ked pocujem, ze nejaka znama chce mat deti a tak strasne tak ja tomu nerozumiem.Ja nerozumiem, ze preco, naco.Keby to prislo ako u teba tak je to radost to ano, ale len tak sa odhodlat byt matkou :D to je pre mna az velmi odvazne.

Ja by som chcela vediet co taka zena citi.Preco jej vlastne chybaju deti.Ja nevidim iny dovod na to mat deti len kvoli starobe aby clovek mal pocit, ze nie je sam.Keby som nestarla tak by mi stacil len muz.

Naozaj sa to dievcence snazim pochopit lebo nerozumiem tomu, ze som taka ista zena ako aj ostatne a ja to tak necitim.

Pretože o čom je život osamote? Stereotyp, sama všetko so sebou o sebe pre seba riešiť. Mňa osobne to nudilo. Prvé dieťa som mala po tridsiatke, takže som si samoty užila. Deti mi dali zmysel života. Rozumiem však tým, ktorí deti nechcú. Ono fakt narodením dieťaťa človek istým spôsobom prichádza o svoj súkromný život, ale stojí to za to. Teda pre toho, kto to oceniť vie. 😉

@matkahelka Tak v 35 uz moj partner, buduci manzel bude mat blizsie k 50tke takze cas rozhodnut sa je u mna max do 30.Ja by som popravde ani nechcela mat dieta neskor, ale ani skor sa na to necitim 😂.Skoda, ze sa ten vek neda stopnut.

Mame zazemie takze problem by to nebol keby to prislo.Ani by som sa nepohnevala, ale pochybujem, ze ten spravny cas existuje.Dobrovolne vstupit do takej zodpovednosti.

Nikto na mna netlaci, ale pride mi prirodzene mat raz rodinu a posunut vztah na vyssi level len ten pocit, ze nam chyba dieta nemam.Ja by som mozno aj chcela citit tu tuzbu a uprimne sa tesit.Bez toho mi to pride take chladne.

Mozno je tam aj strach lebo viem ake je tazke udrzat si pracu a fungovat.Rovesnicky v okoli uz pomaly maju dieta alebo cakaju.Nepohybujem sa medzi ludmi ktori studuju, takze tento bezstarostny zivot mi uz roky nic nehovori.S tym problem nemam, ze by som sa starala o dieta, ale mam problem s tym ci by som bola dobra matka a, ze ci by som to zvladala po vsetkych strankach.

Ja taka, co po detoch netuzi.

tym sa netrap. vela zien je nastavenych ako ty. ja keby som neotehotnela neplanovane, tiez by som si nikdy nepovedala, ze "teraz dieta chcem". proste vysoka skola, potom PhD. popritom praca, spoznavat svet, ja ked som zistila, ze som tehotna, myslela som, ze bud zabijem seba, alebo frajera- teraz uz svojho manzela. a pritom to bolo to naj, co sa mi v zivote mohlo stat. len som potrebovala taku "sokovu terapiu". a aj tu na koni je vela takych bab, viem to z inych diskusii. dieta ee az kym sa nepritrafilo... a zrazu je to dieta cely ich svet.

@zuzitko74 Tak ja som asi ten pripad, ze mi to vyhovuje tak ako to je.Ked uz mam toho vela tak si vzdy najdem chvilu casu na seba.

Okolo deti som bola vela rokov a tak trochu si teraz ten klud uzivam.A to si ho este neuzivam dlho tak asi potrebujem cas aby ma to znudilo 🙂.

Priznavam, ze ma niektore pary frustruju svojim pristupom a tym co mi hovoria ako doma funguju.Ked to niekedy pocuvam tak zena je ako otrok, vazen.Vtedy si poviem, ze ja takto dopadnut nechcem, ze stratim celu mladost zavreta v nejakom byte s dietatom a moj zivot bude len o domacich pracach.Naozaj nemam zivotny styl ze sa neda prisposobit dietatu, ale toto co pocuvam tak zena nemoze nic.Alebo len hladaju vyhovorky preco sa to neda.Neviem, ale doslova sa mi potom materstvo hnusi.Pardon za vyraz.

Dalsia vec je, ze sa vsade prezentuju zeny po porodoch nad 90kg a ja si to predstavit neviem.Cely zivot sa o seba staram a tie reci, ze po porode zena uz bude vyzerat len takto mi nahanaju len strach.Mna ti ludia demotivuju a ja si potom neoripustam, ze na materstve je nieco krasne.

@matkahelka Mne by sa ta sokova terapia zisla.
Urcite by som sa tesila a bolo by to jednoduchsie ako do toho ist dobrovolne.Ked uz si poviem, ze by to bolo dobre mat rodinu a dieta chcem tak hned uvidim nieco/ precitam coho sa zlaknem a poviem si aka som rada za to, ze som bezdetna.

@marsmykkok Ja zase to obdobie babatiek rada mam, ale su to cudzie deti takze si poviem len, ze je zlate a to je vsetko.Tehotenstvo vnimam ako obmedzenie, dojcenie je podla mna neprijemne a neviem si to ani predstavit a ked som opisovala mojmu, ze ako to vsetko je a ci sa mu neprestanem pacit, ze uz budem matka, budem ina, tak on mi na to povedal 😂😂, ze je to uplne prirodzene byt matkou a, ze to cele vnima uplne normalne.

Ja neviem, ze ci by som seba vedela vnimat normalne.Ja sa bojim toho, ze sa budem citit menejcenne.Uz nebudem ta mlada zena bez ,,starosti,, da sa povedat.Nechcem byt ina.

@marsmykkok ja sem byla presne jak ty a ted mam 2syny 😁

@mabenn Mam pocity, ze nie som dostatocne dobra na to aby som bola matkou.Chcela som sa vratit na VS, ale ako zamestnanej mi to neumoznia v praci.Nechcem byt pre dieta ta hlupa, ktora nic nedokazala.Aj ked mam kvalifikaciu na pracu tak sa moze kludne stat, ze skoncim za pokladnou.

Necitim, ze by som dosiahla vsetko co som chcela.Bojim sa, ze ako matka budem nezamestnatelna a nepotrebna, ze pre dieta nebudem vzorom.

Pocity okolo dietata sa strasne miesaju az si zacinam mysliet, ze to nie je v poriadku.Niekedy sa hnevam ked sa ma niekto pyta na deti.Niekedy sa hnevam, ze ine zeny cakaju deti.

Pride mi to take ako keby moje podvedomie potlacalo nieco co som mozno kedysi chcela, ale spravanie muzov ma donutilo mysliet hlavne na seba a nebyt muzovi, opatrovatelkou, sluzkou? Myslim si, ze toto je moj blok.Aj ked vztah mam uplne idealny, muza napomocneho, schopneho milujuceho.Naozaj sa nemozem stazovat, ale mam svoje krivdy aj od detstva aj zo vztahov.

Neviem preco, ale mam pocit, ze ked sa stanem matkou tak ako zena zlyham a stanem sa odkazana na muza.Ten pocit, ze mam byt menej ako muz ma naozaj trapi a preto si aj myslim, ze sa detom branim.Ze mozno aj chcem aj ked neviem preco, ale moja tvrdohlavost to nedovoli pripustit si to.

Ako nieco tam vo mne je co zavidi zenam, ze cakaju dieta, ale zase na druhej strane ja si neviem predstavit mat to dieta za kazdu cenu.Skor je to len taka tuzba ostat raz tehotna? Taky prirodzeny proces vztahu, ale nie, ze chcem dieta teraz a musim ho mat.Skor len ten pocit, zazit to tak necakane.

Ja si uvedomujem, ze niekde to vo mne je, ale ja si to nedokazem pripustit.Proste moje ego mi to nedovoli byt nieco menej.Myslim si, ze keby som bola stotoznena nebyt matkou javzdy tak to tak neriesim.

Zrejme si žila v takej rodine, kde si vnímala funkciu matky ako niečo sebaobetujúce, nepríjemné, ponižujúce. Vzťah, v ktorom bola žena závislá na mužovi, ktorý si ju nevážil a v istom zmysle ju znevažoval a zneužíval. Je to tak?

@zuzitko74 Je to tak.Aj otec aj otcim.A je pravda, ze ani ja som sa nevedela branit ak somnou chlap manipuloval.Bola som citovo zavisla a uvedomujem si to az dnes.

dakujem za odpoved....rozumiem ti, myslim, ze aj sama dokazes vnimat, kde je problem, neviem kolko mas mozno prenesene od svojej mamy, reagovala by som na par veci ... skola - ty budes pre dieta takym vzorom, ako budes sama so sebou stotoznena, dieta nepotrebuje aby si skolu mala, ale ak by si sa citila kvoli tomu menejcenne, mas pravdu, ze to vnimat moze...poviem ti, ze v niecom sme si podobne, napriek tomu ze som dosiahla ako som pisala "vsetko", co zas nie je uplne pravda, potrebovala som pred matestsvom nieco vyriesit v sebe...aj co sa tyka voci muzovi, najma financne...riesila som to tak, ze som si nasetrila na celu rodicovsku dovolenku, kvoli sebe, kvoli svojmu pocitu...soferovanie som nemala v ruke, teraz to trenujem - su veci, ku ktorym ta dostane aj samotne dieta...mozno casom aj ku skole, mozno zmenis zamestnavatela, uvidis ako sa zivot vyvinie, ale skor to vnimanie seba citim ako nieco, s cim by si mohla popracovat, lebo matka by si bola skvela, to uz teraz vidno, podla toho ako pristupujes k veciam...inak aj samotne materstvo - to je nieco, co sa budes ucit postupne, to nie je nieco, co mas uz teraz mat...a keby to bolo velmi zle, odporucam regresnu terapiu, moze tam byt nieco z minulosti silne, co ti brani ist dalej...pripadne kludne aj IP napis, ak ta nieco este zaujima alebo by si chcela rozobrat

inak fajn, že zmenili názov témy, teraz keď si čítam môj prvý príspevok, tak je to ako písané premotivovanou matkou, alebo písané ženou, čo bola dnes dlho na slnku. V pôvodnom názve témy bolo, prečo nechcete mať deti ale aj prečo chcete mať deti.

Ber to tak, že prvý krok ku slobode je poznať pravdu. A je len dobré, že sa neženieš bezhlavo a nezodpovedne do materstva. Podľa tvojho komentu ale dedukujem, že partnera si si vybrala dobrého a verím tomu, že spolu s ním pretneš ten bludný kruh strachu z menejcennosti a zneužitia.

este budem reagovat na to "byt menej ako muz" - priroda vybrala prave zenu na to, aby priviedla novy zivot na svet a to teda ani nahodou nieco "menej" neznamena...to je neskutocna sila, flexibila, vyvoj, uz len pre toto by som ti dopriala zazit tu moznost dieta mat....vyriesit predsudky a mas to

Ku vsetkemu sa vam postupne vyjadrim len mi to bude dlhsie trvat tak sa ospravedlnujem 🙂.

@autor koľko máš rokov?

Mám 27, manžel 30, obaja VŠ, sme spolu 7rokov..mame dve nehnuteľnosti, nové auto, stabilnú prácu, dobrý príjem…takze dajme tomu v pohode zázemie okolo nás naši rovesníci alebo všetky moje spolužiačky čo mali v rovnakom roku svadbu už deti majú alebo sú tehotné. My deti momentálne a ešte určite niekoľko rokov ak vôbec nechceme - veľa sme o tom hovorili a zhodli sme sa že nám je proste takto dobre 🤷🏻‍♀️Sme proste pohodlní mame radi svoje súkromie pokoj, zodpovednosť sami o seba, oddych.. Žiaľ rodina to nechápe pri každej návšteve alebo príležitosti len otázka kedy deti. Popravde neviem si predstaviť žeby sa to momentálne menilo ak vôbec .. stále nevidím tu hodnotu mat deti keď mám manžela s ktorým mi je skvele a nič mi nechýba takze čakám či sa to niekde zmení alebo nie 😃

ja som nikdy nemala rada deti, ani zrejma mat nebudem, mne sa podaril neplanovane syn, tak som sa tej sance chopila a moje lubim, je to kusok zomna, srdecko, len uz sa fakt tesim ked bude starsi 🤭🤭🤭😁aj sa snim rada poblaznim, pohram, precitam rozpravku, pofukam bolacku, polaskam, ale fakt len tomu mojmu, druhe su mi odporne..ked placu a soplia a vyzaduju pozornost a ja im musim davat svoju energiu, ja jedinemu dietatu co chcem davat energiu je to moje 🤭🤩nemam rada najma take dotierave, ktorym sa rodicia nevenuju a chcu pozornost od teba, ano viem ze sa to na stranku mamiciek nehodi, lebo ma tu vacsina odsudi, ale je to pravda😇

napriklad som raz strazila susedke deti, ona sa im vobec nevenuje, nechce snimi chodit na ihrisko, lebo zevraj jeden jej uteka tam a druhy tam.. no a dosli teda kumne a cakala som ze sa pohraju s mojim synom vsetci traja, ze im spravim nieco dobre pod zub a realita. teta ideme na ihrisko? mame sa nechce... potom ci mu dam tu hracku a tamtu hracku no a uprimne ja na toto fakt niesom🙄😁 akoze rada pomozem, ale aby som jej ja deti vencila lebo jej sa nechce a ja mojho synove hracky rozdavala, lebo si radsej xigarety kupi, ehm, fakt nie

Ono prečo je dobré mať deti som pochopila až keď som mala svoje. Neviem ci je to tak u každej, ale u mňa to, ze mam deti znamena, ze si človek viac váži veci okolo seba. Dovtedy sa všetko zdá také všedné a normálne, až neskôr som si začala viac vážiť svoj voľný čas a oddych. Veci co som kedysi riešila a boli pre mňa dôležité už teraz nevnímam vôbec ako problém. Deti človeku zmenia rebríček hodnôt a aj strachu. Co je teda dosť nevýhoda. Nikdy som si nemyslela, ze sa budem tak o niekoho v živote bat ako o moje deti. Ale tak isto som si nikdy nemyslela, že dokážem tak niekoho milovať ako ich. Aj ta láska k manželovi sa príchodom deti zmenila, u mňa k lepšiemu a krajšiemu. Pekne to vystihuje to co ma teraz urobi šťastnou: "Kedysi to bol nejaký pekný zážitok a dnes je to keď sa moje deti spolu hrajú alebo ked ku mne dieta beží, ked sa vrátim domov, s tými šťastnými očkami." Najšťastnejšia si vtedy, keď sú tvoje deti šťastné a najsmutnejšiea si keď sú aj oni smutne. Pri deťoch človek prehĺbi svoje emócie. Odporúčať mat, ale dieta každému nebudem, lebo pri deťoch sú veci krásne a úžasné, ale niekedy aj veľmi smutné a bolestivé. Pre mňa, ale to, ze mam deti je obrovský dar, lebo až teraz vidím, že dovtedy som len tak plávala životom, teraz život žijem naplno.