Matky, skončil vám naozaj život kvôli deťom?

Skoncil. V mnohych ohladoch. Skonci ti sloboda, uz navzdy sa budes bat. Kazdy den budes riesit iny problem. Stanes sa otrokom domacnosti a rodiny. A ked nemas babky tak sa obrn obrovskou trpezlivostou

Neskoncil, ale zmenil sa a poriadne

Toto zalezi od mnohych faktorov. Je dolezite, aby obaja rodicia fungovali-to vsak zistis az po porode, lebo niektori chlapi sa mozno pred porodom tvaria, ze sa budu venovat, ale po porode je vraj vsetko inak-nepisem o svojom, ale takto tu mnohe pisu, tak mozno je to pravda. Dalsi faktor je to, ze ake dieta sa narodi-su deti ako za odmenu a potom tie za trest😀 Jednoducho, niektore deti su narocnejsie a niektore (bohuzial) maju aj zdravotne problemy. A velmi vela zalezi od samotnej matky. Takze ja napr. za seba mozem napisat, ze moj zivot sa porodom neskoncil, aj s malymi detmi sme vzdy cestovali a v podstate fungujeme tak, ako chceme.

Nielen matky, ale aj Otcovia: ...
Pozri sa, toto veľmi závisí od tvojich deti a tvojho nastavenia. Sú deti, ktoré majú pol roka a dá sa ísť s nimi v pohode 12 hodín lietadlom do los angels na dovolenku. A potom sú také, že sa pri nich nedá ísť ani vyšťať, bez toho, aby nerevali jak nepričetne.
My máme ten druhý typ. Dcera má 3 roky zachvíľu a to je neskutočné. Vkuse reve za mamkou, chce cicať (áno, aj v tomto veku), keď mamka musí napr. zostať mimo, tak sa v noci metá, trucuje, reve, je to hrozné, to ti nebudem klamať. Ale syn má 6 a ten už je v pohode, zostane u deda na noc, nemá problém.

Každopádne, ber to tak, že 28 už nie je žiadna slasť, my sme mali prvé v 24 a mali sme dosť. Ber to tak, že keď budeš mať 40 a deti budú už skoro dospelé, tak proste začne znova ten život. Teraz ešte máš energiu niečo riešiť, keby si rodila v 40ke, kým bude tvoje dieťa dospelé, budeš 60 ročna starka.

skončil. moje bezdetné ja zomrelo. a počas prvých 6 týždňov za pomoci hormónov a plaču z hormónov sa zrodila mama - v mnohých ohľadoch som lepšia, ale bezstarostnosť zomrela s mojím bezdetným ja 🤷

Áno, predošlý štýl a spôsob života sa skončí. Jednoducho musí, keďže príde ďalší člen - dieťa. Už nikdy to nebude len o tebe, ale aj o dieťati. A je úplne jedno, ci ide o malé dieťa, pubertiaka alebo aj o dospelého. Pravdaže v každom veku inak, ale ide o to, že proste prestávas byť bezdetna "len sama za seba a pre seba" a stávas sa mamou.

Neskončil.Len začal iný,taký lepší,krajší,bohatší,nervavejsi miestami,smutnejši miestami.Ale nikdy by som nevymenila tento život za ten predchádzajúci,ten predtým

Pri prvom by som to nenazvala, že skončil, ale veľmi sa zmenil, nie nutne k horšiemu - áno, nespala som poriadne, všetko sa začalo prispôsobovať režimu dieťaťa, obmedzenia v mnohých smeroch. Ale zároveň som cítila aj také naplnenie, lásku, ktorá sa dá dostať len od vlastného dieťaťa, veľa negatívneho to vyvážilo. Aj ten "oddych" od práce bol pre mňa príjemný... No ale keďže druhé dieťa prišlo veľmi skoro po tom prvom, tak teraz je to už len masaker a teraz mám skutočne pocit, že mi nadlho život skončil 😅

Suhlasim so spomenutym...kem boli deti krpci, bolo to o hubu, tera majú 12 a 9 a pasujeme sa s inymi vecami...cize ano, zavisi od tvojho nastavenia, narocnosti, financii, postoja muza, zdravotneho stavu, proste od vsetkeho...teraz uz aspon ku kadernicke viem odist sama (na kozmetiku uz chodim s detmi 🤦).
Cestovat sme vzdy cestovali, svokrovci nikdy nepomahali, nasi na poziadanie ale nevyuzivame to lebo mam vyhrady...

Neskončil, len sa zmenili priority. My sme mali prvé dieťa ako 32 roční. Dovtedy sme cestovali, užívali si život. Pre prvé dieťa sme sa rozhodli až keď sme už mali pocit, že toho bezdetného života sme si užili už dosť a chceme sa posunúť iným smerom. Už nás to po večeroch neťahalo na akcie, ale sme si začali budovať domov. Mali sme vytvorené zázemie, finančné rezervy... Za mňa to bolo najlepšie rozhodnutie, najskôr si užiť život a žiť ako sme v danom okamihu chceli. A keď sme sa chceli posunúť, prišla svadba a deti. A za mňa je hlavne dôležité si dobre vybrať partnera- otca detí. Muž je rodič rovnakým podielom ako žena. Takže to nie je o tom, že má celá starostlivosť o domácnosť a deti byť už navždy len na pleciach matky a ona sa má obmedzovať.

ako tu bolo napisane nieco nenavratne skonci nieco nove zacne. nebudem klamat su chvile kedy mi moj predosly zivot chyba.

Ja to mam presne tak, ze som si matersku aj napriek vsetkemu tazkemu co so sebou materstvo a starostlivost o novych cloviecikov prinasa uzila a veeelmi rada spominam na to obodbie, od tehotenstva az po to kym nesli do skolky resp. skoly. Ale ja to mam tak, ty to tak mas nemusis, to je proste neprenosna skusenost.

Tak vraj je možné naučiť dieťa prispôsobiť sa rodine a nie opačne. Ja som v tom zlyhala, podriaďovali sme všetko dcérke, po rokoch začala byť parťáčka a je to iný level. Prvých päť rokov som mala pocit, že ju len udržiavam pri živote, stále niečo. Teraz čakáme synčeka a viem, že sa prispôsobíme jemu, nie on nám, takýto opačný manažment ja osobne nezvládam. Každopádne, ak to rodičia dokážu, tak super. Ale život je diametrálne odlišný s deťmi ako bez detí. Nie je to iba stále krásne a pozitívne, prídu ťažšie chvíle, vyčerpanosť, únava, manželské nezhody a pod. Človek začne fungovať z akejsi zotrvačnosti, niekedy si siahne na dno síl. Ale vždy si poviem, aj keď je to náročné, s deťmi nie sú len starosti ale hlavne ti dajú veľa radosti do života.

Najkrajšie obdobie pre mňa bola materská/rodičovská - čo sme si zmysleli, to sme robili. Ráno som sa zobudila s myšlienkou na výlet, tak som zbalila deti a išli sme (muž pracoval, bola som v tomto samostatná). Spoločné výlety a dovolenky boli, keď sme chceli. Áno, dostať sa večer do mesta s kamarátkami bolo náročnejšie, ale to z iného dôvodu (buď už mali deti odrastené, alebo boli bezdetné, tak sme mali iné záujmy). Jediné negatívum vnímam spánok/nespánok, keďže ja som veľký spachtoš. Obdobie škôlky bolo pre mňa tiež ok, v pohode sa to dalo skĺbiť aj s prácou (v mojom prípade). Tiež som to vnímala bezstarostné. Dnes sú obe školáčky, pre mňa osobne to je náročnejšie - najskôr práca, vyzdvihnúť deti, prejsť si s nimi školu, príp. domáce úlohy, večera a spať. Taký kolobeh. Ale pozitívom je, že sú už dosť samostatné a aj víkendové výlety sú už iný zážitok. Už aj doma pomôžu. Taký ten osobný život je obmedzený, nemôžem si počas dňa len tak zamyslieť, že idem s kolegyňou na víno, musím si takéto veci plánovať. Ale keď chcem, dohodnem sa s manželom (kedy ktorý z nás bude s deťmi) a idem. A tiež je to o prioritách. Už ma to toľko von alebo na diskotéky neláka, radšej ten čas trávim doma s rodinou. Život deťmi určite nekončí, len sa zmenia okolnosti a priority. PS: rodičov máme tiež 200km od nás, takže bez pomoci.

Povedala by som, ze sa radikalne zmenil. Ale skoncil? On sa zmeni len do tej miery, do akej to dovolis a chces... my chodime na vylety, dovolenky, kazdy mame vlastne konicky a vlastny priestor a aj cas pre nas ako manzelov... Ano spanok nic moc ten prvy rok... ale zasa netreba zo seba spravit otroka nosenia, uspavania, dudla a podobnych srandiciek... je to na tebe... my mame 5 deti, v aprili idem nazad full time do prace, dva krat v tyzdni sport, kamosky chodia k nam, my k nim, maleho zbalim a ideme bezne do mesta, na nakupy, kaviaren, ziadna drama sa nedeje... deti su splachovacie, plus prijmu zivotny rytmus rodicov... len to treba vidiet a nebat sa...

@anjelicek26
..."deti su splachovacie"...to som este nepocula. Co sa tym mysli ?

niektore nazory celkom posilnuju moj stav vydesenia z tohoto rozhodnutia. :D Som hodne racionalny typ a prilis uz nad tym premyslam a zhodnocujem ci a ako a kedy- kolko mat vopred nasporene, kedy do toho ist (musime to dokonca riesit cez ivf kvoli ochoreniu muza - byvaly onkopacient) , co keby sa stalo ze na to ostanem sama,a co ak ako introvert budem naprasky nie z nedostatku spanku ale z toho ako mi bude chybat ticho. Zelam si aby aj nase dieta bolo s nami stastne a malo krajsie laskavejsie kvalitnejsie detstvo nez sme mali my .

Neviem no, ja nemám pocit, že sa mi život skoncil. Ja viem, že deti sú rôzne, takisto ako sme aj my ľudia iní, ale teda mne sa život až tak nezmenil. Cestovala som, cvičila, užívala si, chodili sme s mužom na túry, na rande, do restiky, pracovali, študovali... Pridal sa k nám syn, úplne zapadol a je to náš partak, ale mame čas aj na aktivity ktoré nás bavia. Mňa nebaví stereotyp a s deťmi to podľa mňa stereotyp nie je. Aj keď viem, že pre mnoho mám je to stereotyp...závisí od dieťaťa, matky, otca.. Ale za mňa môžem povedať, že si to užívam, mam dieťa ktoré dobre spi, dobre papa, je zlatý, dobrý, malo plače, prispôsobivy, kamarátsky... Aj keď naše začiatky neboli vôbec ľahké, ale sme tu, a užívam si to.

Nechýba mi NIČ na predošlom živote. Dieťatko sme chceli, nebola to náhoda. Išli sme do toho s nadšením. Užívame si to plnými dúškami aj s manželom. Máme úžasnú dcérku, radujeme sa každému progresu, ktory u nej vidíme. Ako bolo spomenuté, prispôsobujeme ju nášmu životu, nie naopak. Chodievame von, do mesta, na festivaly,... kade tade... ide s nami. Je spoločenská našťastie a ľudí ma rada. Jediné, co sa zmenilo, že večer ideme domov skorej 😁 Ani spanok sa nám nezmenil, lebo malá našťastie spi celu noc.

Tak ja mám síce ešte malé dieťa (9 mesiacov) a zatiaľ iba jedno, ale mne je na materskej doma dobre 😀. Tesne po pôrode som mala síce baby blues ale to našťastie prešlo. A malý je po väčšine času zlaté dieťa, takže ja sa mám lepšie, ako keď som chodila vystresovaná z roboty. Uvidíme či to budem tvrdiť aj keď drobec povyrastie ale zatiaľ mi to vyhovuje. Síce už je to horšie keď niekam chceme ísť a okrem seba musím chystať aj dieťa, plus brať do úvahy nejaký jeho režim. Občas ma prepadne doma taká ponorka ale keď si predstavím, že by som bola v robote, a čo by som tam zase musela riešiť a naháňať sa, tak si poviem, že ako mi je teraz dobre 😀

@silvike idu s prudom v tomto kontexte 😅

@petronela1985 ja ti poviem takto ja sama ma 2 deti a vieš čo? Mam pocit ze pôrodom prvého pred 10r sa mi život iba zacal tak poriadne rozbiehať... Mala som 35 a 42 keď som rodila dovtedy som cestovala po svete (práca na zaoceanskych lodiach vystriedala práca letušky takže áno mma toho dosť precestovane za takmer 15rokov pred pôrodom)... Áno je to makácka preve týždne aj mesiace ale deti rastu a odkedy mal mladší syn cca 1r začali sme znova cestovať aj s deťmi áno dá sa to a nielen po hotelových resortoch... Veľa ľudí si o mne myslí že som šialenec ale každý m a právo si myslieť co len chce....
Ja som nikdy nebola typ na zurky a flamy takže toto mi nikdy nechýbalo ani chýbať nebude....
Zivoz ti neskončí iba naberie iný zmysluplnejsi rozmer a je to super. Ak niekomu pôrodom skončil život tak mi ho je ozaj úprimne ľúto 😨

Urcite neskončil, iba sa upravil. Ste na to dvaja. To je hned jedno velke plus. Nervózne dieta vas da sice do pozoru dvoch ale napriklad ja som bola sama. Ano moje dieta malo koliky, kazdy zub prehoruckovalo ale napriklad mal 1,5 roka a normalne som uz s nim isla na dovolenku, chodila na chaty s nim, isla aj von s kamoskami (strážil dedo). Ano vsetko sa prispôsobovalo dietatu ale zase dokazala som fungovat. Niekedy na pokraji sil ale to beriem, ze to k tym prvým 5 rokom patri. Vy ked budete dvaja, tak to bude urcite este lahsie. A ja hovorim, ze od 5 rokov, to uz bola taky parťák, uz si vedel povedat nazor, mudrovať nad svetom. To uz bolo fajn.

Ja som si toto obdobie neskutočne užila. Presne, ako hovoríš, ten výhľad, že 3 roky nebudem musieť do práce (v mojom prípade aj rizikové tehu celých 9 mesiacov s dvojičkami) bol oslobodzujúci. Narodili sa nám 2 synčekovia za odmenu za preležané tehotenstvo - žiadne problémy s bruškom, zubami, chodiť sa naučili za pomoci vysokej stoličky na kŕmenie z IKEA😀. A ešte podotknem, že obaja máme rodičov 600 km od nás, takže ani pomoc nebola dennodenná, skôr výnimočná. Dnes sú to takmer 17 roční mládenci a aj pubertu sme zvládli ľavou zadnou. Vďaka aktívnemu športu.
Nedaj sa odradiť rečami, ak to tak cítite, nie je nič krajšie.

@anjelicek26 Jaaj, aha, som to nikdy este nepocula 🙂 Tak len som bola zvedava.

No moj sa rozhodne neskoncil. Ano starostlivost o babo nie je easy a prve mesiace su obcas narocne a bezmocne, ale dni plynu velmi velmi rychlo. O dost rychlejsie ako pracovne. Jasne, nemozes si kedykolvek sadnut a vylozit nohy, ani ist do kina kedy si zmyslis. Tie dni su plne niecoho ineho. Babatko cloveka tak zamestna ze si obcas ani neuvedomi, ze mu nieco chyba. Ak mas pomoc rodiny a dobreho manzela, nie je to take narocne. Ja som bola na koncerte, ked mala dcerka 2 mesiace, chodim pravidelne na masaz, pedikuru, stretnem sa s kamoskami, chodime na chalupu. Problemom je primarne to, ze dnes su ludia nastaveni prilis na to "ja" a obavaju sa len o svoje pohodlie a cas pre seba a sebalasku a podobne. Mat dieta nie je az taka obeta, pokial je clovek zvyknuty sa o lasku, cas a starostlivost delit, davat a nie je taky narcis a sebec, ze vnima len to co nemoze, len povinnosti, len musim hento toto tamto. Mnoho mladych ludi zije dnes v takom predlzenom detstve a nechcu prijmat zodpovednosti, ktore dieta obnasa, chcu mat cas pre seba, peniaze pre seba. Niezeby to bolo zle, ale treba v tom najst rozumnu mieru a uvedomit si, ze cas plynie dopredu. Ako pisem, viem si najst aj cas pre seba, ale kolko ho v skutocnosti potrebujem? 5 hodin kazdy den ? Viac ? Naco? Uplne mi staci ked mam vecer chvilku s muzom, dame si veceru, pokecame, pozrieme si film alebo si citame. Postarat sa o domacnost, cvicit, socializovat sa, to sa da aj s babatkom, ide hlavne o nastavenie ktore ma clovek v sebe a vie si urcit priority, kedy je dietatko natolko spokojne, ze to ide. Cvicim jogu, dcerka sa zatial pri mne vala, napodobnuje ma, potom ju znudim a ide si za hrackami. Ked varim, hra sa pri mne. Ked ma svoje nalady a chce byt na mne, supnem ju do nosica a staram sa o domacnost tak, ved zacvicit si mozem aj vecer. Ved ja som tu preto, aby dietatko bolo spokojne, ked je ona spokojna, ako ja mozem byt nervozna ? Zato ze som sa nestihla drzat nejakeho presneho planu? No tak pozehlim zajtra, nic hrozne sa nestane. Mozeme ist radsej vonku, obom nam bude lepsie a kym zaspi, tak jej rozpravam a ukazujem svet. Ja som pri tom ako mi dcerka rastie znovuobjavila svoje detske radosti z hrania, citania, zvedavosti, objavovania. Neviem si bez nej predstavit den a kazdy vecer mi je luto, ze uz spinka a ze tu krasnu usmiatu tvaricku uvidim az rano.
Je mi luto ludi, co sa boja mat dieta pre toto "ja" nastavenie, lebo dietatko robi svet rodica ozaj krajsim a hodnotnejsim.

ale to strasne zavisi od toho aky zivot vedies pred dietatom. u teba to prave moze byt naopak. pre niekoho je dieta naplnenim. to sa neda brat pausalne.

Manual k dietatu pise matka, takze ak dieta furt reve a nemeni sa to, asi nieco robi zle. Chce to cas pochopit ako ten maly clovek funguje.
Pre mna to je fakt dovolenka, nemusim si zhanat backup v praci, pocitat kolko mam este dovolenky, mozeme ist na dovolenku na kolko chcem a kde chcem. Spanku mam praveze az az. Cim je starsia, tym je to lahsie a lahsie.