Mám nenávisť voči svojmu dieťaťu
Ahojte... moja mala ma 3 mesiace veľmi sme sa na ňu tešili ja som ako tehotná mala ale veľa problémov .. moja mala je to najnáročnejšie babo na svete ja som nespala v tehotenstve po pôrode no proste nespím už veľmi dlho nakoľko ona nespi celé noci som už strašne z nej unavená hocikedy ľutujem že som ju radšej nedala preč a neuzila si život. Stále je hore v noci a plače cez deň si pri nej nestíham sadnúť... už keď po 20 minútach začne v noci zase revat tak mám chuť ju tak proste nechať a odstreliť sa alebo sa podrezat... mám pocit že ona mi zničila cely život v živote nikdy nechcem už druhé dieťa idem sa dat sterilizovať... ja už jednoducho z nej nevladzem nechcem ju a ľutujem že som si ju nechala
Toto je poporodna depresia v plnej parade. Casto vysledkom narocneho tehotenstva a nespavosti. Prosim zdvihni telefon a zavolaj psycholog/psychiater, vezmu ta ako urgent. Plus o tom, co citis a ako to vnimas povedz - mame, sestre, babke - hocikomu s rodiny, aj oni aj muz si maju narok zobrat na teba OCR!!!! Kludne na striedacku. Budu s tebou, pomozu, vyspis sa, dostanes lieky, malicke trochu podrastie a cele to budes vnimat inak. Teraz pod vplyvom poporodnych hormonov nevies sama depresiu zvladnut, nie si prva, ani posledna, takych zien je vela. Ale treba to riesit! A idealne nie sama.
Prejde to. Moja bola tiez narocna. medzi 8 az 10m...som ju zacala mat aj rada... :D Od roka sme kamosky. ;) A lubim ju velmi velmi...no dala mi zabrat s tie stavy,krd bola babo...boli fakt na slucku... :/
Myslím ze každá matka Ta aspoň trochu chápe! Nemáš nenávisť, si len totálne vyčerpaná a nevyspata. A co otecko, nenechá Ta vyspať že po stráži malu? Pripadne skočiť za dr., mozno ma babo zdravotný problém. Niekedy stačí dat probiotika a je lepšie. Drzim palce!
To je z toho,že si nevyspatá a preto reaguješ takto.Malú možno bolí bruško,sedí jej mliečko,kt.dostáva,nie je hladná? Bez ničoho nevystrája, skús ju viac pozorovať, spýtaj sa detskej lekárky a hlavne ju ľúb..nespokojný rodič,nespokojné dieťa...neboj všade boli začiatky ťažké,musíš poprosiť o pomoc..nakŕm ju, šup do kočíka a nech ti ju zoberú na prechádzku a ty odpočívaj..bude dobre,neboj sa 🙂
Keď ju prijimes takú aká je,.stane sa z nej spokojné bábätko. Pracuj na sebe a nesebeckosti...veľa síl, hlavu hore, zvládneš to.
Uplne ta chapem, tvoje pocity su z tej obrovskej unavy a este aj z hormonalnych vykyvov po porode. V prvom rade si potrebujes oddychnut,tak zapriahni partnera, nech malicku cez vikend zabava on a ak kojis,nech ti ju prinesie len na nakrmenie. Vykasli sa na par dni na upratovanie a varenie a venuj sa sama sebe. Mne po porode trvalo niekolko mesiacov kym som sa naucila trochu oddychovat,lebo som myslela,ze musim stihat vsetko, partner mi aj chcel pomoct,ale nechcela som to dovolit. Az casom som si uvedomila,ze si musim oddychnut a odvtedy to zacalo byt ovela lepsie. A ked bude malicka velmi uplakana a budes s nou sama,tak si ju daj do nosica a urcite sa upokoji, ona ta potrebuje citit.
@adkoalauri práveže neviem či jej mlieko sedí nechcem jej ho nejako veľmi meniť lebo beba ju najprv zapiekla mala koliky potom sme prešli na baby love toto sa mi zdá zatiaľ dobre ale stále nemôže niekedy kakat a je zapečena musíme stále dávať rúrku ako kaka aj sama ale niekedy nie práveže teraz keď pojdeme na poradňu chcem sa spýtať lekára na iné mlieko naozaj nechcem jej sama ordinovať keď neviem.. lebo ona sa stále v noci krúti plače ja viem že mame problémy s bruškom aj davam stále kvapky pije čajik ... to mliecko je podľa mna dobre ale je slabé a keď už dáte väčšiu dávku nie ako na tabuľke tak ju zase zapečie tak ja už potom neviem
Syn mal laktozovu intoleranciu, ten skriekal aj s materskeho mlieka... pouzivaj rurku (kludne pravidelne, nic sa nestane, ked zacne papat prikrmy zacne kakat sama tak ci tak) a pytaj sa na gastro... mlieko bez vysetreni nema zmysel menit, pockaj, nech ti poradia, kde je problem a ries az ten.
Zver sa niekomu komu veríš a smer psychológ to máš depresiu. Malú kojis alebo je na um ?
Ahoj... Vydrz.. Viem, že ti to vraví asi každý, ale vydrz to, ono to prejde. S mladším som mala takisto komplikovane tehotenstvo a odkedy sa narodil tak len plakal a vrieskal. Stále. A to stále myslím naozaj stále. Ešte po spánku ani poriadne oči neotvoril a už začínal revat. Prešla som s nim aj mnoho vyšetrení vtedy, všetky boli našťastie negatívne, ale vrieskal stále. Myslela som, že prinajlepšom zosaliem z neho a mala som pocit, že to snáď nikdy neskončí. Skončilo. Trvalo to dosť dlho, ale skončilo 😊
Ja ta chápem, mam teraz 10 mesačného syna,druhý syn. Prvý bol tiež nespavec,ale tym ze bol sam som to dala,a hlavne pomohli v rodine ludia. Manžel samozrejme sa zapajal,a okrem dojcenia robil všetko. Som prisahala na vse.svatych ze žiadne ďalšie dieťa, no o tri roky,ze nebude starší syn sama tak sme sa rozhodli ze bude druhe,a je to uz 10 mesiacov od pôrodu,a ja mam pocit že nežijem!! Len prežívam. Do 4 mesiacov plac,plac,plac..vsade, kočiar neexistuje len na rukach,v nosiči, a to bola pandémia, karantény nikomu sa nedalo prísť, a starší syn doma chudátko moje... no zložité obdobie. tiež sme uz z vyčerpania povedali ze bolo nam toto treba?? No o stotinu sekundy uz výčitky, že tak rozmýšľame...
Prejde to,... začne spať,a potom pridu zuby, jedenie/nejedenie,plienky/nocnik...
Neboj sa, a choď k psychológoviak nemôžeš ist pre xy dôvodov tak si aspoň,citaj si rôzne príbehy matiek co maju choré, postihnuté deti,a ich stav je nezvratný...tvoj sa zmeni,dieta vyrastie a bude samostatné ..ich deti nie...mysli na to ze mas zdravé dieta, mozno ma citlivú CNS a podráždenie nastúpi ihned, alebo este si nenaslo režim na spanie...dbaj aby nebolo babo preunavene...
A kurňa,nexj ti pomôže partner!!
Drž sa.
ja mam tiez skúsenosť, ze po troch mesiacoch, ked sa babo uz vie dost hybat, tak už aj menej place, lebo si vie samo poprdkat. A tiez si myslim, ze by si mohla niekoho poziadat o pomoc, aby si sa aspon raz za čas poriadne vyspala. Neviem, ci stavy, ktore popisujes zazivas kazdy den alebo "len" pri maximálnom vyčerpaní. Ci poziadas o pomoc niekoho z rodiny alebo pojdes cestou lekara je na tebe, len ty dokazes posudit kolko zvladnes a ci je toto uz strop a potrebujes to riesit akútne. Kazdopadne s tym nebud sama, rozpravaj o tom ako sa citis a co potrebujes. Drzim palce a verim v lepsie dni ;)
Uuu neverim ze este sa tu neobjavila ziadna huska co by Ti nalozila . Ja si myslim ze poporodna depka to byt ani nemusi. Mozno tak celkovo zo zivota. Ja som v tehotenstve skoro zomrela,bolo to najhorsie a najodpornejsie obdobie mojho zivota lezat cele mesiace po infekcnom,gynde, internom, napojena,nejest,niekedy ani nepit a zdrav.problemy skrz tehotenstvo natrvalo. Cisarsky priserny , citila som rez a po porode zas len nemocnice a po prichode domov mi dieta cele dni revalo akoby ho rezali od rana do vecera. Aspon ze v noci spal trochu lepsie . Prijala som skutocnost ze toto je moj zivot az ked mal cca 9 mesiacov . Druhe dieta mat s muzom nebudeme . Sme takto spoko a navyse niesom ani stipkou mna ochotna si to odsrat zas, nestoji mi to za to. Syn bol (sem tam este je ) narocne dieta,uz ma aj vaznu diagnozu ( ziadny autizmis ) ale uz ma 6 rokov a neda sa to porovnat, kazdym rokom lepsie a lepsie .
Nie si sama v tomto... Si nervózna z dieťaťa a dieťa z teba... Inak o mojej som si to myslela tiež, nie síce ze ju nenávidím ale ze je to najneapavejsie à najurevanejsie dieťa.... Mala kolíky, reflux spala tak 3x denne 20min keď už nevládala plakať, v noci toho tiež moc nenaspala, do 8 mes každých 45 min hore... Ale... Všetko to prešlo, z kolík vyrástla, refluxu tiež, separácia úzkosť bola minimálna a fáza vzdoru prakticky žiadna.... Zrejme sa vyburila prvé mesiace svojho života... A po par rokoch je aj ten spánok čím ďalej tym lepší...
@anjelicek26 ano, suhlasim. Hlavne, okrem navstevy psychiatra a liekov, sa potrebuje vyspat. Pri prvom dietati som mala tiez depresiu, najviac mi pomohlo, ked prisla mama a jednoducho sa o maleho postarala a ja som si mohla pospat. Umerne s nedostatkom spanku sa stupnovala depresia. Paradoxbe, druhe dieta bolo narocnejsie a pri nom som tento problem nemala. A pri tretom znova, ale lahsie stavy, zvladla som bez liekov. Hlavne autorka, NESMIES OSTAT SAMA! Zvladnes to, dobre bude, ale treba to riesit. Urcite potrebujes pomoc, lieky a niekoho ku sebe, kto Ti pomoze.
Ja, ked som muzovi povedala, ze mam chut vyskocit z balkona, s uplne vaznou, urevanou tvarou, tak nevahal a volal mame, doviezol ju ku nam, v noci vstaval on k malemu, teda ja som nakojila, odsala, dokrmil on, ja som umyla odsavacku a uspaval on. Alebo mama. O domacnost sa mi starala tiez mama. Navarila mi dobre jedlo a spievala malemu. Ja som sla spat. Ako som sa vyspala, tak to bolo hned lepsie. Drzim Ti palce velmi. Dceru lubis, len pre tuto narocnost si myslis, ze nie. Moji uz maju 8 a 6 rokov a su uzasni, aj Tvoha bude 🥰
potrebujes sa len vyspat a vsetko bude lepsie. Ked je mala na UM tak s nou moze byt cez vikend aj manzel, tvoja mama, sestra, kamoska - trosku sa vystriedat aby si si odychla. Moj syn bol rovnake dieta a ja za tie mesiace co nonstop plakal - ale nonstop ako v noci tak cez den, mala taku plejadu negativnych pocitov, o ktorych nie je ani zmienka v rodicovskych priruckach. Mne velmi pomohlo liek Sertivan 25mg na den. Spominam si ze syn plakal a plakal a plakal, a ja som ho potom s usmevom zobrala a tisila aj napriek tomu ze bol nepricetny. Je to velmi mala davka lieku - ktora cloveku ktory je v pohode nic nespravi. Ale pre super zlozenu a vycerpanu matki to funguje ako zazrak.
A je taka vseobecna rada pre deti a mamicky ktore si tymto prechadzaju. Keby sa chytil najnegativnejsi pocit, ze si schopna dietatu ublizit, tak ho poloz do postielky, na zem, niekde kde si neublizi a na 10 min odid do inej izby.
Neboj neznicila si si zivot. To sa zlepsi. Prve 4 mesiace su s bruskami babatiek problemy, potom dozrie traviaca sustava a mnohe problemy odzneju. Ale mozno by bolo dobre zistit, ci nema babatko zvyseny svalovy tonus (to vie byt tiez dovod staleho placu), pripadne ci nema problem z D vitamonom, ktory uziva. Inac proste zatat zuby a prezit, bude to urcite lepsie. Ak sa citis psychicky naozaj zle, treba povedat minimalne svojej obvodnej/gynekologicke, poradia ti co dalej.
Ja by som na tvojom mieste vyhľadala pomoc, aby to nevyustilo až do poporodnej depresie a neskončilo to tragicky. Ísť k psychológovia, alebo psychoterapeutovi nie je hanba.. inak muž ti s malou prečo nepomôže? Ved je to aj jeho dieta. Normálne na striedačku k nemu sa buďte ak sa dá. A cez deň spi kolko môžeš. Stále keď ti mala zaspí, spi aj ty. Vykasli sa na upratovanie atď, proste si oddýchni. Poprípade skus medovkovy caj a magnézium trosku na ukludnenie.. no a mliečko máš? Nie je hladná, že toľko plače? Mne napr sa nespustalo mlieko a malý mi v nemocnici doslova prereval, potom som trochu dostala mlieko, ale bolo mu slabé, tak som dokrmovala umelým už od 3. Dňa v pôrodnici. Prvé nesedelo (Beba HA), zmenila som na nutrilon a od vtedy zlaté dieťa to bolo a spinkalo pekne 🙂
@anjelicek26 a s tou rurkou, toto je rada na nezaplatenie, lebo vsade stresuju matku, ze to nemozes v kuse, ze si zvykne a bla, bla, len vo vynimocnych pripadoch. No, my sme s druhym dietatom mali vynimocny stav rano, na obed, vecer a v noci kazdy jeeden den, nonstop, nekakala, neprdela, brucho ako balon. Vysetrenia ok a decko vrieskalo. Povazovali ma za hystericku matku, ale kedze som mala uz jedno dieta, tak som vedela, ze toto nie je normalne, co je s nou. A to su koliky, vydrzte. No drzali sme minimalne do roka. A naozaj, s prikrmami, hlavne jablko, broskyne, marhule a poctive masove vyvary, tak zacala kakat sama a nic nema rurkou poskodene. Ona mala take nafucane brucho, ze sa jej spravil pruh a ma ho obrovsky. Diastazu viditelnu. A snazila som sa robit vsetko preto, aby co najmenej revala, aby si to nezhorsovala a nic to nebolo platne. Takze rurky sa nebat, tiez si myslim. Jedina doktorka, ktora mi povedala, ze pouzivat, kedykolvek a casto, bola moja kamoska z vysky, odisla studovat medicinu a je pediatricka, tak ta mi narovinu povedala, ze kludne pouzit, lepsie, ako by malo babo trpiet. A ze kakat bude vediet. A veru, mala pravdu.
My sme pili hipp, ked som musela popri kojeni dokrmovat a nevladala som odsavat vlastne / tiez z unavy. Skus, je mozno trosku drahsie ale deti nemali ziadne problemy z neho. Tiez treba brusko masirovat idealne anizovy olej a cvicit s nozickami, aby sa jej creva dali do pohybu. Skus si ju prikladat telo na telo, ved teraz je teplo, ideal obe nahe, aby sa ukludnila, ona potrebuje citit mamu, a to ze ju nekojis / co samozrejme sa niekedy neda ovplyvnit , tie babatka byvaju nervoznejsie, prsnik mlieko v nom to babo ukludnuje / len vysvetlujem. Idealne teda fakt aspon prikladat a potom okolia, otec muz je kde ? Moj uz od 12mesiacov spal s malou, co som uz po druhom dietati po sebe fakt nemohla ano mozno aj krkavcia matka pre niektorych. Neboj bude dobre, len sa priprav este na plejadu nevyziadanych rad a odsudzovania co robis zle atd. Ci je to uz depresia, urci profesional, idealne niekto znaly a citlivy, taketo pocity zazila zaziva kazda z nas, no tazko vediet, ci si si len vyliala srdce alebo si mozes uz fakt ublizit. V kazdom pripade nenechavaj si to pre seba a idealne niekto nezainteresovany ako napr. Ten psycholog.
Je to paradox ale čím dieťa menej spí tým viacej je hore - respektíve ani nedospáva... Ja som mala harmonogram na chladničke, nepamätám si presný názov.. Da sa nájsť aj na internete... Dostala som ho k ulitke... Celé dni sa vlastne točili okolo nášho časového rozvrhu.. Už som vedela, že do hodiny musí byť naviazaná v šatke a začíname uspávať. Alebo v kociari.. Skúšala si šatku?
Myslím že toto zažije nejedna žena,len sa o tom nehovorí.. určite veľa robí spánok,ale ak ti smiem poradiť,skús si zohnať niečo na hormóny ako Vitex Jahňací,Mastodynom atď...veľa robia hormóny po pôrode a tiež sa vraví že prvé tri mesiace sú akoby 4-ty trimester bábätka,myslí si že ešte stále je v brušku a tak ako tebe,je aj jemu..cíti to.vela veľa oddychuj aspoň B -komplex nasaď a na ten spánok,uvar bábu medovkovy čaj.. alebo harmanček,uvidíš viac pospí a bude klidnejsie
Si úžasna matka a dcérku veľmi ľúbis podľa toho ako sa staráš aby mala najlepšie mliečko, dávaš je kvapky atd. Tie pocity a myšlienky su z vyčerpania a nevyspatia.
ahoj, z vlastnej skusenosti ti napisem, ze ti uplne rozumiem a viem si predstavit, cim prechadzas. moj syn ma uz 8 rokov, ale doteraz nanho pozeram s udivom, ako sme ten prvy rok zvladli... ale aj s vdakou, ze ho mam a s neopisatelnym pocitom, aka som stastna, ze som nespravila "nejaku blbost" v tom najhorsom obdobi, ked som nemala pri sebe vobec nikoho... teoreticky bolo okolo mna tolko ludi, ktori nechapali, ale mudrovali a prakticky absolutne nikto... takze ak mas okolo seba ludi, na ktorych sa mozes obratit bez problemov, porozpravaj sa s nimi o tom. velmi pomoze, ked ti pomozu. ked dieta vezmu kocikovat, ked ta muz necha vyspat aspon cez den, ked uz v noci nespite... ak nahodou okolo seba nikoho spolahliveho nemas, nie je ziadnou chybou obratit sa na odbornika. ver mi, lutujem to velmi, ze som tak neurobila, bolo by to jednoduchsie...
Inak este jedna - nevyziadana - rada, ale z vlastnej skusenosti: mojmu synovi velmi, ale velmi pomohlo, ked som sa ja trochu upokojila, ked som proste "prijala" situaciu, aka je a prestala som mat v sebe kadejake pocity. akoby zazrakom sa upokojil aj on. ma sice energie na rozdavanie a so spankom sa nekamarati doteraz, ale rastie z neho sikovny chlapec, ktory ma naucil viac za svoj prvy rok zivota ako ktokolvek iny za cely cas... urcite to zvladnes, drzim ti palce.
Asi mas poporodnu depresiu...odporucam absolvovat regresnu terapiu. Mne psychologicka vobec nepomohla
"mám pocit že mi zničila život"... Moja, v prvom rade ak to takto vnímaš zničila si si ho žiaľ sama už pri výrobe toho dieťaťa. Žiadna mama to nemá ľahké, deti proste plaču. Niektoré viac niektoré menej. Verím že si vyskúšala kadečo aby sa to zlepšilo. Môžeš mať popôrodnú depresiu, stavy úzkosti, odmietanie dieťaťa. Žiaľ aj toto prináša materstvo. Ak cítiš že je na teba toho veľa vyhľadaj odborníka, psychológa.
Vzhľadom na dieťa by som sa snažila zistiť dôvod plaču - kolika, laktačná kríza, malo fyzického kontaktu s tebou, prepracovanosť, nedostatok spánku. Sama najlepšie vieš čo z toho by to mohlo byť. A určite to "nie je pre nič plač" len tak z rozmaru že sa dieťa nudí. Bližšie si nepopísala čo predchádza tomu plaču takže ti neviem poradiť. Venujem sa vnimavej a kontaktnej výchove. Možno by bolo dobré skúsiť šatku alebo nosič. Bábätko by bolo pri kontakte s tebou určite kludnejsie. Zlepšila by sa laktacia, spánok,kolíky. Na to všetko nosenie pomáha. Môžem ti poradiť ak by ťa to zaujímalo. 🙂 Nosím syna od narodenia a stále to má rad 14m. Nehovorím že ho to "vyliečilo" a teraz je to s ním ľahké. Je to ťažká povaha čo nám ukázal hneď na začiatku. Ale neexistuje zlé dieťa len nepripravený rodič na túto úlohu 🙂
Ahoj, chapem ta. Velakrat som na zaciatku mala taketo stavy aj ja. Hlavne ked som nevyspata tak amen tma, vsetci utekajte radsej. Chcem ti len povedat, ze aj ked tomu teraz neveris a vidis vsetko cierno, tak za par tyzdnov bude dobre. Nebude taka stale. Uz ukoncila tri mesiace? Pretoze tri mesiace je taka doba kedy su babatka take velmi uplakane. Tiez si musia na tento svet zvyknut a maju rozne boliestky. Nemaju tu lahke ako oni. Naozaj sa to zlepsi, hovorim z vlastnej skusenosti 🙂 si silna zena, zvladnes to. Budem na teba mysliet.