Ľutovali ste niekedy, že máte 1 dieťa?

ja mam prvu dceru narodenu v 27 rokoch, porod sekciou akutny, v 37 tt po jej narodeni sme si s muzom tiez povedali ze jedno staci..ked mala ..teraz ma 6 a s muzom by sme chceli velmi druhe ale uz sa neda lebo som sa dozvedela od lekara ze som v predcasnej menopauze..takze asi tak..takze ja lutujem..mozno keby sme sa skor spamatali tak by sa ešte dalo..lebo suredenec jej strasne chyba

mam len jednu a plne mi staci .. uz aj tak je to drahe vsetko ...len tyaky vylet ked si vezmem a vstupne etc .. kazdopadne lutom mi je teo len vtedy ked je smutna ze nema surodenca a s kym sa hrat .. kazdopadne som rada ze mam aspon jedno-mala som ju neskor a cirou nahodou takze lepsie jedno ako ziadne

Mam jednu dcéru, a ze jedno je pre strach? Bála by som sa aj o ďalšie keby mam. Žiaľ nevydalo.

Ja lutujem...ja mam sice dve deti, ale s odstupom 18 rokov...takze obaja vyrastali ako jedinacikovia...je mi luto, ze nemali surodenca- partaka vo svojom veku...zial po prvom sa nam velmi dlho nedalo, a po druhom som uz nemohla mat dalsie dieta

Nepocuvaj okolie.. oni prd vedia o vasej situacii a cim si si presla.. keby sa kazdy staral o seba a nie do toho do coho ho nic
A je blbost ze jedno dieta je pre strach, inak to pocujem prvykrat.. o dalsie deti sa akoze bat nebudes? Kravina. A vobec nemusi mat surodenca.. vyrastie, najde si priatelov, zalozi novu rodinu... surodenec nie je zaruka ze budu mat dobre vztahy
Bud rada ze mas jedno zdrave dieta, teste sa spolu zo zivota, uzivajte si.. a ludi s blbymi recami posli niekam..

nie

No ja veru ano... ale je kopec ludi, ktori nie.. proste kazdy sme iny. Kvoli reciam inych by som urcite nemala stresy

Prepáč, ale to sú také blbosti, že až, že jedno dieťa je pre strach a že dieťa potrebuje súrodenca. Nepotrebuje. Potrebuje milujúcich a starostlivých rodičov. A keby si mala dve, už by si sa o nich nebála? No jasné, že bála a dvojnásobne. Ja mám jedno dieťa a čím viac čítam napríklad aj tu, na koníku, rôzne príbehy, ako spolu súrodenci (ne)vychádzajú v dospelosti, ako sa rozhádajú pri dedičstve atď., tak som rada, že mám len jedno. Ja mám sestru a tiež vzťah nič moc. Síce sa nehádame, ani nemáme medzi sebou problémy, ale ani nie sme žiadne super kamošky, sestra žije roky rokúce v zahraničí a vidím ju raz za rok. Keď si voláme, napríklad na narodky, tak si ani nemáme čo povedať. ☹️

Vždy som chcela dve, ale máme len jednu. Keby môžem mať viac, nezostala by som len pri nej. Ale neberiem to tragicky, som s tým vyrovnaná. Niekedy si hovorím že aj dobre že máme len jednu. Mohlo by sa stať že by si zo súrodencom nerozumeli. A takto dostane od nás iný štart do života ako sme mali my s mužom, obaja máme dvoch súrodencov a tie vzťahy na jeho aj na mojej strane sú také že sa tolerujeme ale nevadí nám keď sa aj pár mesiacov nevidíme.

Nie, ale keď mala dcéra 10 r prišlo zaváhanie či to ešte neskúsiť, ale bolo viac proti ako za.Potom prišla pandémia, puberta a som rada, že sme zostali pri jednom.Ja som tiež jedináčik a nikdy som sa necítila osamelá či nejaká onalepkovana ako sa zvykne hovoriť jedinacikom.Mala som kamarátky, spolužiačky...Preco sa vlastne neľutujú deti, ktoré majú 2,3 súrodencov, ale len jedinacikovia?že nemajú kľud, že stačí, že jeden je introvert druhý mu všetko berie, boje medzi sebou ...ak v dospelosti.Ty máš možno ešte čas?uvidíš o 2,3 r, ak sa dá kvôli veku.

Ľutujem čas mi ušiel nie chciac ale mám jednu a som vďačná, bohužiaľ som teraz prišla o svoje druhé v svojich 44rokoch bohužiaľ ušiel mi vlak

Ja som s 1 velmi spokojna - uplne mi staci, co sa tyka naplnenia si potreby, fyzickych, psychickych, casovych, financnych narokov.

Nie,bolo to naše spoločné rozhodnutie,a keďže som mala trocha po 30.,tak pre mna hraničný vek,

Kazdemu vyhovuje ine. A kazdemu je dopriate ine.
Napr moja svokra vzdy chcela aspon 3. Mala jedneho. A nakoniec bola rada ze ma vobec jeho. Potom museli ist zenske veci von…
Kazdopadne manzel ako jedinacik… on mi povedal ze isto nechce iba jedno dieta.
Mam ale aj take v sirsej rodine ze jedinacik a chvali si. Ze aj ked by mali dieta tak len jedno lebo je to super.

Ja aj muz sme jedinacikovia, na rodinnych oslavach priemerny vek 50. Nic moc. Ziadne svagrine a rozjaseni bratranci. Nic. Len upnute babky, co mali po 1 dietati. U mna jedno dieta neprichadzalo v uvahu. Chcela som 4, no stacia mi dve. Vono to zas neni med lizat, s jednym bolo vsetko ine, dokonale. S dvoma je to divocina.
Zdravotne dovody chapem. Ak su tam rizika, netreba to silit. Po prvom porode som napr mala 3m krvave ekzemy na rukach. Po druhom nic.
Apropo porod - moze sa ti stat to co mne. Prvy priserne traumaticky. Druhy tak dokonaly, ze ma posilnil na cely zivot ❤️

My máme jedináčika. Ja som rodila mladá v 20ke. Teraz bude mať už 8. Ťažký pôrod, zdravotné problémy s malým... Aj keď ja nemám zdravotné problémy, druhé dieťa nechceme. Zhodli sme sa na tom spoločne a sme tak spokojní. 🙂

Mňa často zastavujú staršie maminky, ktoré majú jedno dieťa a hovoria mi, že doteraz to ľutujú, že majú iba jedno dieťa. Ja ich mám 5 a preto ma zastavujú, že či sú to všetky moje. Vždy som chcela mať veľa detí a po prvom náročnom pôrode som mala traumu, že či naozaj, že či to prekonam. Keď som videla tehotnu ženu bolo mi zle .Prekonala som to však. Stalo to za to. Akurát sa zamýšľam nad tým a som pred rozhodnutím, že či ešte aj to 6.

Zmierila som sa s tým po dlhých rokoch, že mám jedno dieťa, horšie bolo zmieriť sa s tým, že to bolo preto, lebo môj muž druhé nechcel....to je to najťažšie, ustúpiť, potlačiť v sebe tú silnú túžbu, vidieť v okolí veľké rodiny a prispôsobiť sa tomu celému...v tvojom prípade si ty sama rozhodnutá mať jedno dieťa, takže nemáš čo ľutovať.

Prosim ta mysli trochu aj na seba, ak ty sama necitis potrebu mat dalsie dieta, tak ho nemaj len preto, ze nejaki blbeckovia naokolo sa ti snazia do hlavy natlacit svoju “pravdu” 🤦🏻‍♀️

Neľutujem že mám len jedno dieťa a ani to že má postihnutie, skôr ľutujem že nedokážem už počať ďalšie, táto časť ma dosť hnevá

@salamistka presne 😔

Skus tuto otazku polozit zene, ktora ma 60+. Inac sa na situaciu pozera clovek, ked je dieta uplne male, inac v teenagerskom veku, inak v dospelosti. Je rozdiel, ked zena nemoze mat viac deti, lebo zdravotna situacia to nedovoluje.
Mozno ma po materialnej stranke jedinacik viacej, ale nezazilo ten pocit surodenca, spolocne hry, tajomstva, atd. Suseda ma postihnuteho dospeleho syna a stale mi hovori, ze lutuje, ze nemala viacej deti.

Ja mam a chcem len jedno a viem, ze nebudem nikdy lutovat, lebo citim, ze to je akurat maximum toho, co fyzicky a psychicky zvladam bez vyhorenia. Ano, niekedy si povzdychnem, ze skoda, ze neuvidim este nejake dalsie vytvory s mojim muzom. Ale na viac sa skratka necitim. Nemam ani vycitky voci synovi, ze nebude mat surodenca, lebo proste viem, ze som zo seba dala uz najviac, co som vedela..A to, ze nebude mat surodenca, neznamena, ze bude mat dobabrany zivot. Normalne moze mat zivot pekny a naplneny. Manzel je tiez jedinacik a nikdy to nejako nelutoval. Ono je to aj tak dost loteria. Manzelov otec bol odjakziva alkoholik, manzel vyrastal v traumatizujucom prostredi. Otec ale nebol cely zly, mal aj svoje dobre stranky, manzel ho mal rad a zaroven bol nim neskutocne stresovany. Trapil sa kvoli nemu, az kym otec na nasledky alkoholizmu nezomrel. Otazka je, aky by bol pripadny surodenec. Nie je vobec neobvykle, ze traumatizovane dieta alkoholika sa da na rovnake chodnicky. Takze surodenec mohol byt spojencom, ale aj dalsim v poradi, co by chlastal prvu ligu. A manzel by mal o trapenie viac. Takze ano, mozno by mu mohlo byt luto, ze nemal dobreho surodenca, ale nie ze nemal hocijakeho surodenca.

nekde o to co hovori okolie ale o to co hovori srdce a roUm tebe a manzelovi

Ano, bolo a je mi to luto kvoli dcere, ze nema surodencov. Je to uz pubertiacka. Jej to az tak nevadi, ako tvrdi. Ale podla mna by to bolo omnoho lepsie, ked by sa mala s kym hravat.

Napriklad najhorsie su prazdniny, ked su kamarati prec. Ak si najde kamaratov podla svojho gusta a vy rodicia s rodicmi deti sa nepoznate, nemusite si sadnut, nebudete si vediet spolu s inou rodinoou organizovat cas. Budete stale zhanat kamaratov, lebo deti uz od isteho veku nepotrebuju hrat sa s mamou, ale s kamaratmi. Dcera mala vzdy kamaratky, co aj chodili sa ku nam hravat, alebo ona k nim. Ale fakt je to take, ze aj ta ina rodina ma svoje plany, nemozete ratat s tym, ze na vikend pride kamarat ku vam, budete prevazne len v tej vasej rodinnej trojke vsade chodit...

Mozno ak ma bratrancov, sesternice, ktore byvaju blizko, alebo s ktorymi sa stretnete u starych rodicov casto, tak ze sa deti vyhraju...

Surodenecke vztahy tiez nemusia vypalit dobre. Ale vo vacsine pripadov si surodenci stacia, ak nie su nablizku kamarati. Jedinacik zaziva vela vikendovej a prazdninovej samoty. Po case ho to, ze mu robite program, aj ked podla jeho zaujmov, nebude mozno az tak vzacne. Hra s kamaratom je viac ako nejake vylety, dielnicky...

Nie, nechcela som viac detí. No až po narodení druhého dieťaťa cítim, že sa kruh uzavrel a nič nám nechýba. Deti vychádzajú veľmi dobre medzi sebou (rozdiel 9,5 roka) a rodila som v 38, manžel mal 45, čiže pre niekoho už pokročilý vek. Ja som sa dala dlho prehovárať na druhé + stanovila som si isté podmienky.

Toto je tak individuálne...Vôbec by som sa neriadila radami v štýle: áno, maj ho/nie, nemaj. Veď robte tak, ako to cítite. Sú ľudia, ktorí majú perfektný vzťah so súrodencami a takí, čo ani nevedia, že ich majú, alebo majú zlé vzťahy. A nie vždy všetko závisí od výchovy, niekedy sa vzťahy pokazia až počas dospelosti. Takže ak ešte dieťa sami chcete - majte ho, keď nie, vyriešené. Nezabúdaj, že dieťa má chcieť rodič, nie "mám dieťa, lebo je to dar pre súrodenca". Sú tu spomínané negatíva - nemáme švagriné a neviem koho. No áno, a potom tu čítame diskusie o šialených švagrinách 😆Proste robte podľa seba a svojho cítenia, lebo vzťah súrodencov sa nedá vždy ovplyvniť.