Asi nie som stvorená na to, byť matkou. Mali ste aj vy niekedy taký pocit?

áno mala ešte ked sme bývali v bytovke tak nad nami 3 decka vedla cez stenu dalšie jedno.To ako keby som ich v kuse počuvala za sukňou a to som si povedala že to nikdy nechcem zaživať.Aj som tie ich mamy veru lutovala.A aj sa mi vyvinul odpor voči deckám. Doteraz deti odmietam ale našťastie sme už v dome.Ktovie či sa mi to dakedy zmeni a prejde to

@ckocka určite? :( Lebo keď vidím moje sestry 🙈 hučia po nich, nadávajú im. Častokrát sa mi sťažujú, že mať deti je veľmi obmedzujúce a na nič nemajú čas, a ako mi závidia,že ja nemám deti. Niekedy aj rozmýšľam,že keď sú na materských, a decka pchaju mne a našim rodičom,tak ako do riti nemaju na nič čas? 😀

,,hučia po nich, nadávajú im " deti sú zrkadlom...

Okolo 20tky som mala rovnaké stavy,dokonca som sa zapovedala,že ja deti nikdy nechcem.Preslo ďalších skoro 20 rokov a mám 4.😉Ono sa to môže zmeniť aj nemusí.Ja si momentálne materstvo užívam,aj keď nie som taká tá ťuťumuťu mamička.Som racionálna,nemaznem ich.. Samozrejme milujem ich,ale nejde ma roztrhať

@liusa82 áno toto poznám, kamarátka býva v byte, a nad ňou býva rodina s 3mi deťmi 🙈 v kuse behali, búchali, kričali. Neviem si predstaviť prísť po nočnej domov, a že idem spať a takto by nádor mnou vyvádzali decká, a nemohla by som nič, lebo nočny kľud je 22-6.

@nely1704 môže byť, len to není len o mojich sestrách a ich deťoch. Kamarátka býva v byte a nad ňou 3 malé deti búchajú, hučia 🙈 my bývame na dedine, z jednej aj druhej strany rodiny s deťmi, permanentne po nich hučia, nadávajú im.Keď som aj v nejakom nakupaku, decko začne hucat, mama začne zjapat po ňom 🙈 aj skrz toto mám pocit,že deti sú viacerým rodičom na obtiaž, prípadne dávajú tie deti až moc psychicky zabrať.

šak my sme to vlastne kvôli nim museli predať.Tam sa nedalo normálne existovať.Ale to ti každý povie že svoje je iné.Ja keby mám dieťa že stane sa tak fakt iba jedno

@lopuch22 takže flegmatička aj z časti asi musíš byť 😀

Ved nemaj deti, inak dopadnes ako sestry

@liusa82 áno 😀 tiež rozmýšľam,že toto hučanie, kričanie a neposluchanie mi bude stačiť raz, nech to dieťa rýchlo vyrastie, nech je samostatnejšie a nech sú moje nervy v kľude a pokoji 🙈

Aj ja som bola v podobnom nastavení, že deti nechcem, cudzie deti neznášam do dnes. Nemám rada keď mi ich pchaju čo i len na ruky. Ale svoje zvládam 😉 makám na sebe, snažím sa byť dobrou mamou. S vlastným je to inakšie ako s cudzími 😉

Veď nemusíš mať ani to jedno. Že ti niekedy, možno aj často bude brnkať na nervy je isté, a je čisto na tvojom rozhodnutí čo je pre teba vačší prínos - dieťa alebo klud.

To sú teda uzasne sestry čo sa stále zbavujú deti.. je fajn pomôcť, sama som na deti mojich súrodencov dávala pozor, ale nebolo to pre nich samozrejmost, ale vážili si moju pomoc.. mňa to vždy bavilo, deti som mala vždy rada ale je pravda že keď som bola s neterami a synovcami, bola som vystavená ako citrón a nevedela som si predstaviť aké to bude keď budú vlastne..

Dnes mám tri deti, nikto mi na ne pozor nedáva (to sa stalo fakt výnimočné keď bol nejaký problém) a môžem povedať úprimne - je to naozaj úplne, ale úplne iné byť so svojimi deťmi a s cudzími.. svoje deti si vychovas sama, nastavis si vlastné pravidlá, systém a je to omnoho, omnoho jednoduchšie.. prvé dieťa som mala ako 27rocna, nebola som si istá či to bolo správne rozhodnutie, keď sa však narodil, tak som bola presvedčená že to je to najlepšie čo sa mi mohlo stať..

Je super mať netere a synovcov, vyhranis si niektoré veci vo výchove ktoré sa ti nepáčia a potom neurobis tie isté chyby ako sestry (ale zase urobíš iné, nevadí to k tomu patrí 😅)

@nerya haha, asi to je pravda, s tými vlastnými. No hovorím, minimálne ešte 5rokov žiadne dieťa nechcem.
Ja sa aj hlavne teším, keď sestrám skončí materská a dajú mi pokoj 😀

Ty si viac naštvaná na sestry ako na deti.

Podla mna sa tym netrap.... Momentalne to tak citis. Respektuj svoje pocity. Mozno sa to casom zmeni, mozno nie... Este si mladucka, na deti mas cas. Ja som to takto necitila, ale kazdy ma svoje zivotne etapy... Az teraz, ked mam dieta by som obcas mala rada chvilku pre seba.... Ale podla mna je to prirodzene.
Nie je povinnost mat deti. Urcite je lepsie nemat deti, ako ich mat len preto, aby ti ludia dali pokoj.
Ale nechapem, preco ta rodina nuti varovat ich deti... To predsa nie je tvoja povinnost. Ja mam deri velmi rada, ale respektujem aj ked proste to tak niekto neciti... Kazdy ma pravo na svoje pocity a zivot.

@jana_eyre_2 som najmladšia, som na PN, mám plno času, nech trénujem 🙄 Neznášam svoje sestry 😀 ony 2 boli vždy nerozlucitelne a ja proste úplne odveci. No a teraz som im dobrá. Ale na druhej strane mi je aj tých detí ľúto, lebo vždy keď sestry majú príležitosť,tak sa ich zbavia, buď ich dajú mne, alebo našim rodičom alebo svokrovcom.
Často aj rozmýšľam, načo si tie deti robili, keď sa im nechcú venovať a nemajú na ne nervy 🤷

@ckocka áno, s týmto súhlasím 😀 lezú mi na nervy. No nič to nemení na tom,že mi lezú na nervy aj malé deti

Joooj, veď si ešte mladunká, deti aj ďalších 10 rokov nemusíš mať a dovtedy aj zmenis pohľad. V tvojom veku som nemohla malé deti ani cítiť, obzvlášť keď boli hlučné a neposlušné na verejnosti, ešte pár rokov dozadu som mala vôbec dilemu či mať deti a to už mám oveľa viac rokov ako ty. Tak nejak prirodzene to príde na teba mať deti aj keď ti teraz lezú na nervy, ale budú tvoje, a stále to neznamená že musíš mať rada tie cudzie.

Citujem jedného kolegu: “deti sú rozmaznaní parchanti, len tá moja je úžasná princeznička” 😁. Asi tak 😁.
Moj partner dlho nechcel deti, nakoniec do toho šiel (obaja máme 40) a teraz sú s malou (10 mesiacov) najväčší parťáci. On mal z detí normálne stres, ale pri tej našej je v pohode…asi fakt na vlastné dieťa má telo nejaký filter alebo čo 😂.

Ďakujem Vám za podporu ❤️ som sa skôr bála, že ma tu zhejtujete 🙈
Budem musieť hodiť aj reč so sestrami,lebo takto to už ďalej nejde. Nie som opatrovateľka,áno nerobím v škôlke aby mi stále ich deti dávali na stráženie 🙈

A rodičia ich chcú alebo sú tam pretože ich sestra tam dá,ja mám päť detí a na striedačku boli vždy dve a dve deti na víkend u mojich rodičov ale nie preto že som sa ich chcela zbaviť ale preto že oni chceli a takto to u nás je od začiatku prvý víkend tam spali keď mali tri roky a to najstarší bude mať už 28 rokov a staršia dcéra tam býva každý víkend lebo oni chcú a ona tiež a to ma 13 rokov ,že ty nechceš deti a ani ich varovať je tvoje rozhodnutie a kľudne to povedz sestrám že nechceš ja zasa by som rada varovala,ale moja sestra je bez detí a muzová sestra ťa si vystačí sama

Tak ťažko povedať, či budeš chcieť deti, keď ti to sestričky takto zbechutili a spravili si z teba neplatenú opatrovateľku. Čo tvoj muž? On chce deti na 100%? Lebo ak nie je úplne že za, tak by som sa s ním opatrne o tom pobavila o čom teraz premýšľaš. Že najbližších 5 rokov dieťa určite nie a potom nevieš. Možno s tým bude úplne ok, možno je aj on z toho celého otrávený, veď si sa mu určite často sťažovala. Ak by mal s tým problém, tak ja na tvojom mieste by som svadbu odložila až kým si to vnútri neujasním (kľudne sa môžete vziať o 5 rokov, keď zistíš, že by si to babenko už aj chcela, alebo keď muž spracuje že je ok byť bez dieťaťa...). A áno, presne tak nejak vyzerá starostlivosť o deti, ako si ju opísala 😄. Väčšinu žien to napĺňa a dáva im to zmysel v živote.

Mne sú ženy co permanentne po deťoch hucia odporne. To nie je, že by občas vybuchli, lebo deti niečo vyviedli, to je stále niečo, doma, vonku, v obchode.... Deti stále pchaju k babkam a občas aj sestrám. Úplný hnus je, keď stale vulgárne nadavaju a deti sa tak vyjadrujú od malinka. Mne sa zdá, že si tie deti robia už len preto, aby nemuseli ísť do práce. Pekne tretie, štvrté...hlavne byt doma. Ale to je proste taka skupina žien, to neznamená, že všetky su také, že všetky deti sú drzé, že každá co ma viac detí chce len doma klebetit a deti pchať babke. Ty máš proste "skvelé" sestry. Si mladá, venuj sa sebe, ja by som v tom veku opatrovateľku nerobila. Robila som od nevidím do nevidím a potom cestovala. Koniec. Pomáhať som ochotná ľuďom ktorý si nevedia pomôcť, nie lemram. Po deťoch som v tvojom veku netúžila, ani predtým. Teraz som oveľa staršia a mam dve úžasné deti a tie ostatne mam rada, ale nie nejak extra, ak je nejaký rozkošný cukrík na ihrisku arogantný, sak po maminke, nemám problém stručne mu ukázať hranice. V tebe nie je nič divné, máš proste dosť zneužívania a sestry posli do paže. Nech nestrkaju deti tebe ani babkam, nech sa starajú samé s otcami deti

Fuuu teraz čítam tvoje ďalšie odpovede. Sestrám určite povedz pokojne a rozhodne NIE, ĎAKUJEM. Kľudne by som povedala, že sa mi to nehodí a nech ťahajú. A na ich prečo načo začo vôbec nereaguj, proste sa ti to nehodí a hotovo. Ani sprosté reči že si to máš vyskúšať - kľudne ich odbi, že nech si vlastné deti užívajú, veď im tak rýýýýýchlo vyrastú... 😄. Nech hľadajú iného obetného králika, ktorý im bude deti vychovávať, keď to samé nezvládajú... Nechápem takéto matere. Ale to je žiaľ aj tým, že si nájdu dobrú dušu, ktorá im to toleruje.

Mat dieta je zaväzok na cely zivot, male deti, babätka placu, ja este aj teraz nemam cas si umyt vlasy castejsie ako raz za dva tyzdne. Narodenim dietata sa vsetko zmeni. Prve mesiace bolelo brusko, teraz bolia zubky, od maleho narodenia som pravidelne budena kazdu noc. Ked je ta lepsia 1-2x , pri tych horsich aj kazdu pol hodinu a rano musim fungovat... Ale nedala by som ho za nic na svete, je moje VSETKO. Kym som nemala deti, netusila som, ze dokazem niekoho tak strasne milovat 👶🏼

Ach akokeby som o sebe čítala. Tiež mám netere každú chvíľu na krku. Akože nie že by mi vadili, ale oni sú furt nalepené na mne keď sú u nás. Aj keď moja mama sa chce s nimi zahrať, nie oni furt len so mnou🙄🙄 Hlavne teraz, keď už sú väčšie a mohli by sa zahrať aj samé tak to nie, pri tom sa furt len vadia a ja im musím robiť rozhodcu. Keď boli malé bolo to o drzku furt za nimi utekať, aby nespadli, aby sa niečo nestalo...tiež ma to odrádza od vlastných.

Aj ja som najmladšia.. 😅 ale my sme stratili mamu, otca sme mali ťažkého invalida, moji surodenci nemali moc možnosti kto by im pomohol keď potrebovali, tak som bola rada ak som mohla pomôcť so strazenim.. aj môj muž bol vždy rodinne založený, takže sme deti bravali aj na výlety a tak.. ale u mňa to fakt nebolo z donútenia, mňa to s deťmi bavilo vždy.. ak by som cítila že má využívajú tak by som sa ohradila.. normálne im povedz že raz dva krát mesačne rada pomôžes ak budú potrebovať ale viac nie, máš vlastný život a mas plné právo si žiť ako uznas za vhodne..

Ten problem je, ze deti nevychovavas, nie si ich rodic. Takze ich dostanes “ake su” a s tym musis nejak vyjst.
De facto mas takto skor skusenost ucitelky v skolke, ako matky.

Ked mas vlastne, je to ine. Ste viac zohrati. Viac ich poznas. Poznas ich vlastne od prvej chvile. Mozes si i viac dovolit, lebo presne vies, aky je vztah medzi vami, poznas chovanie dietata.

Este by som flintu do zita nehadzala.
Ale fakt je, ze robit sestram a sesterniciam babysitterku vtedy, ked sa hodi im a nie tebe, je hadam najlepsia antikoncepcia na svete. 🙂
Zazila som tiez, a tiez som uz potom extra tuzbou po detoch nehorela.
No ked prisli vlastne, to uz bolo o inom.