Missed abort v 20. - 21. týždni

@gabika4 kamarátka bola na tie genetické testy, tiez sa velmi bala výsledkov ale dopadli velmi dobre. Padol im kameň zo srdca, len ešte musia čakať par mesiacov, aby to mohli skusat znova. Ona mala akutnu sekciu a po sekcii sa odporúča čakať 1,5roka. V podstate sú to viac menej štatistiky a velmi veľa otázok.

Je mi to veľmi ľúto. Tiež som si tým prešla v 22 tyzdni😥

@kajkag ďakujem, viem si predstaviť, čo ste prežívali, ja sa s tým neviem zmieriť 😥... Prišli vám na dôvod?

@gabika4 neprišli na dôvod. Už to budú 3 roky, ale v živote na nášho chlapčeka nezabudnem❤️

@kajkag viem, že nezabudnete, to sa nedá 😪 ja ešte stále čakám, že keď príde ďalší deň, tak sa z toho zobudím ako zo zlého sna...

@gabika4 veľa síl Vám prajem ❤️

@gabika4 mrzi ma tvoja strata.
Ja som bola na hematologii v bj u brnusakovej
Oni odoberu krv a posiela sa to myslim do martina caka sa cca 2-3 mesiace jej dojdu uz len vysledky
Ak by ti nieco vyslo dolezita je potom liecba pri dalsom tehotenstve

A najmenšia prehliadnutrlna banalita môže spôsobiť potrat....
Alergie, Celiakia, hematoligcke proboemy, endokrinológicke, imuno ochorenie...

Píšeš, ze problém s migrénami... Migréna moze byt normálna, a môže mat aj nejaký pôvod...

Ja som potratila synčeka v 23tt
Úprimnú sústrasť a držím palce. Držte sa

@gabika4 ahoj. Poznám podobný pocit, v júli nám zomrela Sára v 38.tt. Tiež nič nezistili. Niekedy som pochybovala, že je to skutočnosť, mala som chvíle, keď sa mi naozaj zdalo, že to je len sen. Je to šokový stav a to na tom bolo pre mňa asi najťažšie - že tomu nič nenasvedčovalo vopred. Pár mesiacov neskôr som si robila kurz krízovej intervencie (z úplne iných dôvodov) a zabudli upozorniť, že kto prežil traumu pred 6 a menej mesiacmi, radšej by sa nemal zúčastniť. Bolo to náročné, ale veľa mi to dalo aj v spracovaní tejto skutočnosti. Za 1.akakolvek reakcia teraz (napríklad tvoje myšlienky, pocity aj správanie) - je normálna reakcia na nenormálnu situáciu. 2.straz si spánok, je esenciálny, aby si mohla fungovať ďalej, aby si nepadla do depresie - ak by sa ti pár dní nedalo spať, nehanbi sa zohnať si niečo v lekárni, hoci aj len slabšie, bylinkové 3.trauma naruší 3 dôležité piliere - svet je bezpečné miesto, dejú sa dobré veci, som dobrý človek... Mne celkom pomohlo, keď mi to niekto povedal zvonka - lebo presne v tom som sa našla, presne to bolo otrasené. Ale tieto piliere nie sú zrutene úplne... Len možno do budúcnosti budeš viac realista než optimistka. 4. Nie je to tvoja chyba!!! 5.akokolvek šialene a neuveriteľne to znie - čas pomáha. Naozaj, sľubujem. Minimálne v čom pomáha je, že si telo a psychika postupne zvyká na novú situáciu. V ktorej najväčšou zmenou je, že je všetko navonok nezmenené a predsa som sa cítila ako vytrhnutá kvetina presadená do úplne nového sveta, kde som nič nespoznavala. Lebo šok z nečakaného. A toto naozaj čas pomáha liečiť. 6.je úplne v poriadku chcieť ďalšie dieťa. Nijako tým neuberas miesto svojmu synovi. Mne napríklad v prvej sekunde po pôrode napadlo "wow, tak pôrod chcem ešte zažiť!" 7.skus kontaktovať poradňu Alexis (alexisporadna.sk), sú skvelí, dosť mi pomohli prijať strach a smútok. A po pár mesiacoch som navštevovala aj ich online podpornú skupinu pre ženy, ktorým spontánne zomrelo dieťa a to bolo tiež veľmi prínosné. 8.kazda chvíľa s tvojim synom mala zmysel. Takto som to vnímala mesiac po pôrode ja. Pridávam to sem len preto, že ti chcem povedať, že tých 20.tyzdnov s vašim synom malo zmysel. https://m.facebook.com/photo.php?fbid=168802527...
Prajem ti veľa sily.

@gabika4 je mi to ľúto...
Zažila som to pred 5 rokmi v 18.tt. Žiadne problémy v tehu ani tie posledné dni. Výsledky všetky dobré. A zrazu šok na obyčajnej kontrole na poradni - žiadna akcia.
Nič nezistili, predtým som už mala pár missed ale v 1. trimestri takže vyšetrenia som mala obehané, a ani na synčekovi nevideli nič abnormálne. Pitvu som nedala urobiť, nevládala som. Mali sme už doma aj dcéru aj 2 synov... a bolo to veľmi ťažké. Len pomaly som sa s tým naučila žiť. Keď bolo najhoršie, chodila som plakať na hrob. A to prázdno...
Zvládnete to, netýraj sa myšlienkami, hoci viem že je to ťažké. Ži pomaly, deň za dňom. Nebola to tvoja vina. A ďalšie tehotenstvo nemusí skončiť rovnako, väčšinou sa to nestáva. Aj keď strach do istej miery ostane. Lebo už máš zažité, že ani bezproblémové tehu nemusí dobre skončiť, že ani 1.trim nie je záruka...
Vyšetrení sa báť nemusíš, veď ak by aj niečo našli, mnoho vecí vedia poriešiť. My sme polroka čakali s ďalším plánovaním. Lekári majú rôzne názory ale čítala som, že treba čakať toľko, koľko trvalo tehotenstvo.

@any_soj ďakujem, všetko čo píšete cítim, naozaj mam pocit, že je iný svet, svet ktorý má nebaví 😪... Neviem sa z toho spamätať, aj teraz tu sedím uplakana zo sna, kde som videla normálnu scénku dvoch mamiciek na prechádzke s kočíkmi, no pre mňa to bol hororový sen, ktorý mi už nedal zaspať 😔

@gabika4 z mojej skúsenosti plač oslobodzuje. Pomáha ukotviť sa v situácii, spracovávať ju. Mne napríklad sa nedalo veľmi plakať - asi aj preto, že po pôrode personál stále že vzchopte sa, nie ste prvá ani posledná, neopustajte sa.. - a to len raz mi videli tiecť slzy (ani nie nejako veľmi plakať) - keď mi prišli vyviazať prsia. Takže som šla domov s pocitom, že len ja som divná, že nemám dovod / právo na smutenie. Čo mi vďakaBohu následne došlo, že ich spôsob popierania bol aj nevhodnou snahou pomôcť mi a tiež ich ochranou pred bolesťou, ktorú často vidia v ženách... Ale že to nie je správna cesta. Že popieranie by spôsobilo len to, že to v hĺbke nespracujem a budem to tlačiť pred sebou...
Myslím na vás dnes, keď máte pohreb. Nie je to len rozlúčka. Je to aj príležitosť na vďačnosť za dar dieťaťa. Prajem vám do bolesti aj osviežujúce záblesky vďačnosti...

@gabika4 Ahoj Gabika, presne viem, ako sa citis. Dnes je to presne mesiac, kedy som musela porodit moje vysnivane vymodlene dievcatko po dlhom snazeni a az po IVF. Zial, mrtve. V 26 tt. Ziadne deticky nemam, toto bolo KONECNE, ked sa nam podarilo. Som zufala. Mne nieco chybalo v krvi, trisomy testy mi robili na 3krat a aj tak ma nevedeli vysetrit. Do toho dalsi objav okrem plodu, miznuje dvojca, ktore sice bolo neaktivne, ale mohlo aj tak tahat ziviny. A este vysoky tlak. Vraj keby sme vydrzali este 3 tyzdne, vsetko mohlo byt inak. 3 TYZDNE! smiesne 3 tyzdne 😢 Tiez mame odporucane cakat 3 mesiace, teda prvy uz mame za sebou..Len cakam stale na mrchu. Poslednu mrchu som mala v oktobri...Kazdopadne drzim ti palce, drz sa

@gabika4 veľmi ma to mrzí je mi to ľúto úprimnú sústrasť, verím že prídu na to a ďalšie dieťatko už bude v poriadku veľmi ti to želám. Si z BJ?

@hmmm71 je mi to ľúto, človek má okolo seba milujúcich ľudí, ale aj keď urobia alebo povedia hocičo, vôbec to nepomáha 😔 stále mi myšlienky blúdia za mojim chlapčekom, dnes som prvýkrát vyslovila nahlas jeho meno a bohužiaľ to muselo byť na jeho pohrebe ...ja mám našťastie dcérku, ale nedokážem sa jej plnohodnotne venovať, tak ako predtým, zakaždým ma zaplavujú spomienky na obdobie, kedy som mala bábo v brušku a ako sa z toho dcérka tešila...ona vôbec nechápe, čo sa stalo, neviem jej to vysvetliť, tak sa tvárime, že bábätko neexistuje, ale ona sa i tak v hre vracia k bábu v brušku a snaží sa pochopiť, prečo už nehovoríme o bábätku 😔

@bobricek1979 ďakujem, no neverím, že prídu na to, čo sa stalo, keďže veľmi neverím nášmu zdravotníctvu...ja len dúfam, že raz bude mať naša dcérka bračeka či sestričku, ktorú si praje, no vždy tu ostane to prázdne miesto po našom chlapčekovi....áno som z bj..

@gabika4 Tiet mi myslienky bludia stale k mojej vysnivanej Ninke. Ani neviem, ako vyzerala, nedokazala som sa pozriet. Mam plne zariadenu detsku izbu, objednane baliky chodili domov, ked som uz mala po tom. Vsetko manzel rozbalovat a schovaval predomnou, ale ked dosiel kocik, nemal ho velmi ako schovat. Ale vsetko je pripravene pre nove babatko, ktore verim, ze raz pride 🙏 Drzme si vzajomne palce

@gabika4 ja som bola v 24tt, ked som to prezila. Odvtedy nemozrm byt tehotna 😭 uprimnu sustrast moja 😥 je mi luto

@netti87 to je mi ľúto....toho sa bojím i ja, u mňa celý pôrod i čistenie prebehlo veľmi agresívne...čiastočne som malého porodila na izbe, vložkou som si musela držať jeho nožičky, ktoré zo mňa trčali a takto ma viezli na zákrokovňu, kde mi nezabralo nič, všetko som cítila, takže sa len modlím, že to spravili dobre a nemala som z toho ďalšie problémy 😒

@gabika4 Pre Boha, a kde si rodila ? Nemam slov,naozaj 😨😥😭

@netti87 to je jedno, nechcem menovať...bola to dosť nešťastná situácia...dali mi veľmi silnú vyvolávačku, pichli veľmi silnú dávku epidurálky, ktorá mi ani veľmi nezaberala, možno som ju mala zle napichnutú, keďže to robili na 2x...bohužiaľ mi ochrnuli nohy, zadok a časť panvy, preto som necítila tlak, len už neskutočnú bolesť, keď malý s plodovým vakom mi tlačili, neviem ako to odborne volajú, na bránku či ako...akurát to prišlo, keď všetci odišli už domov a ostali len tí "noční", takže pribehol lekár a aby mi uvoľnil od bolesti, tak mi pretrhol vak a malého nožičky vyšli....boli rovnako v šoku ako ja, neviem koho viniť, asi všetkých vrátane seba 😢lekár, ktorý to robil bol ok, proste normálny..no lekár, ktorý ma dovtedy vyšetroval bol veľmi nepríjemný...na otázku či sa nedá malého vybrať inak ako pomocou pôrodu (myslela som či nemajú možnosť cisársky a pod.), tak mi odpovedal otázkou, že ako chcem potratiť...ako keby som si to priala 😔 ...neskôr mi vytkol, prečo som si nedala ďalšiu dávku epi, keď už to pokročilo, tak som si dala, aby som ich neotravovala a takto všetko dopadlo...a zaklincoval to na zákrokovni, kde ma čistili, keď sa opýtal človeka, ktorý mi mal podať dalšiu dávku liekov, či je možné, aby som cítila takú bolesť ako sa tvárim ...cítila som sa ako špina, ktorá predstiera bolesť, len aby bola zaujímavá ....boli to strašné 3 dni, kde som sa stretla s ľudskosťou len u pár ľudí, pre ostatných som bola len tŕň v oku...a čo ma najviac prekvapilo, že najviac empatie voči mne prejavil sanitár, ktorý ma viezol na zákrok a naspäť na izbu...

@gabika4 ach to ma strašne mrzí, aky bol samotný pôrod :( cisársky robia len v krajnom prípade, aj preto, že väčšinou ženy po takejto skúsenosti chcú znovu otehotnieť a po cisárskom sa aspoň rok nemá.

@gabika4 Vidim, ze sme mali podobny osud...Tiez vyvolavacky, 3 dni v ukrutnych bolestiach a nakoniec som porodila sama na izbe do nohaviciek a sama som este presla celu dlhu chodbu do vysetrovacky..Ked sestricka zakricala, aby rychlo volali doktora, ze som porodila na izbe, tak kompletne zo vsetkych izieb vybehli vystrasene tehotne zeny tesne pred porodom a pozerali sa, ako kracam chodbou s babom v nohavickach a tiez som si ho len pridrziavala rukami, aby neskoncilo na zemi...

@gabika4 chcem ti len povedat ze si si nezasluzila to ako sa k tebe spravali. si ludska cenna bytost a tvoj chlapcek tak isto. samotne strata dietatka je existencialna trauma to co si si ty musela kvoli personalu zazit je dalsia trauma. odporucam ti navstivit psychologa. na loecbu traumy je dobra metoda emdr. de facto si vdaka nej zmenis reakcie tvojho mozgu na danu udalost ma neuralnej urovni drz sa zena!

@gabika4 ach..ešte aj toto...
nič z toho nebola tvoja chyba nech už sa tvárili a hovorili čokoľvek... niektorí lekári sú neskutoční idioti po ľudskej stránke.
Mňa keď vyšetrovali a pichali inj do brucha tak sa stavil primár a bavil sa len tak mimochodom s druhým doktorom,že by bola aj možnosť spraviť to normálne ako kyret - čiže drobca rozkúskovať. Som myslela že zle počujem ako odborník je skvelý ale ako lekár človek - už navždy nula bodov. Modlila som sa aby k tomu nedošlo - drobček sa narodil komplet aj s vakom. Na sále pred čistením ma pre zmenu glbali prečo som jedla obed pred 2 hodinami. No tak asi preto lebo mi nezakázali. Ani lekár ktorý mi dával vyvolávačku nevedel že to príde tak rýchlo...

@gabika4 Pre Boha ja som tu odpadnute,ze aky mali zdravotnici pristup, ze ako to vsetko prebehlo,dobre ,ze ste neumreli 😥,ze vsm nic nestalo.Je mi strasne luto,to je Slovensko,uz v Rakusku v Nemecku by ich dali na sud!! Iba tuna moze byt to!

@bagre nebol to náhodou Ružinov...?

@any_soj nie, Zvolen ale predpokladám, že v každej nemocnici sa nájde exot

@hmmm71 to je naozaj strašné, ani nemám na to slov a nič čo by som povedala nevylieči bolesť zo straty.....inak mne dnes nepridala k nálade návšteva u lekára - reumatologa, ešte pred otehotnením som tam chodila kvôli bolestiam sakroiliakalnych klbov, keďže je ten covid, tak sa to predlžovalo, a keďže som otehotnela, tak som tam šla až dnes...reumatológ mi predčasom našiel niečo v krvi, čo zodpovedá začínajúcej reume, ale nijako som sa neliečila, keďže bolesti som mala len sporadicky...v novembri som bola na MRI a až dnes mi povedali výsledky (bol to môj 3 termín, predtým na 2 termíny som prišla a lekár kvôli "covidu" nerobil)...takže hoci v krvi zápal nemám, MRI preukázalo zápal kĺbov, takže mi lekár nariadil mesačnú kúru nesteroidnými protizápalovými antireumatikami....takže tu revem, lebo sa bojím, že tieto lieky neumožnia, aby som mohla absolvovať testy, ktoré by možno našli príčinu toho, čo sa stalo nášmu chlapčekovi 😢 hoci na nete som čítala, že tie, ktoré mi lekár predpísal sa môžu dávať aj v 1. a 2. trimestri, no i tak sa bojím, čo to so mnou urobí ...jediné, čo ma drží nad vodou je dcérka a myšlienka, že o tie cca 3 mesiace sa môžeme pokúsiť o bábo, ale už sa mi tá predstava začína vzďaľovať 😔 3. 6. mám ísť ku gynekológovi na kontrolu, či sa podarilo zastaviť laktáciu a hneď mi má vziať krv na nejaké testy, no bojím sa, že kvôli tým tabletkám od reumatológa mi ju nevezmu a všetko sa predĺži ...