Inštinkt hniezdenia u mňa prepukol v plnej paráde

Sedím na posteli a je mi dobre. Päťnásť centrimetrový madrac sa podomňou mení na tenučkú karimatku. Predajca sľuboval 10 rokov záruku na preležanie jadra. Vtipálek. Asi mal pridať k záručnému listu takú tú malú hviezdičku ako dovetok, že neplatí, ak na ňom sedáva tehotná.

Rozmýšľam, ako sa volá tá hrošica z rozprávky Madagaskar. Viola? Nie... Glória! No,... tak presne tak vyzerám. Ako Glória. Kedysi som vyzerala skôr ako Melman. Zlaté časy. Madagaskar sa ťahá tuším celým mojím životom 🙂 Keď sa narodí naša haluštička, tak ju budem strážiť ako lev/ica Alex 🙂 (haluška sme ju nevolali preto, že Koláčová volá svoje dvojky knedle. Myslím, že na jej knedle nebol vtedy ešte ani kvások zarobený. Tak mi bola jednoducho prvý krát predstavená. Lekárom na sone: „Táto haluška, to je vaše dieťa.“, keď videl, že som zmätená z tých čiernobielych fľakov. )

Do termínu nám s haluškou chýbajú už len tri týždne. A vo mne sa TO opäť ozýva - mám potrebu všetko kontrolovať, chystať, ukladať, prekladať, umývať, drhnúť, dezinfikovať, že by zo spálne zostala taká malá sterilná chirurgická sála, len ten nábytok by tam akosi nepasoval.

Už som to zažila. Presne v 20. týždni, keď som zacítila prvý kopanček. Zrazu to bolo všetko reálne, nie je to fantómové tehotenstvo. A ja skutočne budem mamou. Už o 5 mesiacov. Čooooo? O 5 mesiacov?! To je tak málo času. Inštinkt hniezdenia u mňa prepukol v plnej paráde.

Začala som nákupmi. Túto stať by som radšej vynechala, pretože pri tej spomienke mi vždy stiahne žalúdok. To som podľa mňa nebola ani ja. Ženy, čo ja som bola schopná všetko zaobsatarať! Mala som prisľubené veci po neterke, ale to mi nestaščilo. Veď si môžem spraviť niečím radosť. Len nejakú drobnosť kúpim. Predsa ona bola aprílová a haluška bude novembrová. Ale to sa nedá ovplyvniť. To je pud! Vošla som do obchodu, moje vnútro sa zachvelo, keby môžem, tak zvísknem, zatlieskam si a idem na to. Ako keď bulimička otvorí plnú chladničku. Neskutočný pocit eufórie. A to som nikdy nepatrila k nákupným maniačkám. Nákupy som skôr brala ako nutné zlo.

Neskôr som si povedala dosť, lenže viete aký je google sviňa? Keď si hladáte detské vecičky, dajme tomu vyberáte kočík. Tá googlovská šmírovská potvora si to všetko zapamätá a aj keby si kliknem na stránku o vstrekovačoch do motora, tak napravo bude na mňa číhať zavinovačka, naľavo kolotoč do postielky a na spodu kvalitné dupačky slovenskej výroby. Nastalo teda obdobie chodenia balíkov. Jediné, čo ma zabrzdilo boli pohľady mojej šéfky, keď mi každú chvíľu volal nejaký kuriér, že má pre mňa zásielku.

A viete kedy ma to prešlo? Keď som tú hordu vecičiek dala oprať a musela som ju ožehliť 😀 Keď som to zbadala, tak som banovala, že nežijem niekde na ostrove, kde mi bude dieťa behať s pricucnutým figovým listom na riťke. Nakoniec som si užila ešte aj to žehlenie. (Prvý a posledný krát 🙂 Vtedy som sa nádejala, že vďaka hormonálnym zmenám v mojom tele si azda obľúbim aj túto hroznú činnosť. Ale prdlajz. Každá ďalšia opraná várka týchto mrňavých vecí, mi spôsobovala koprivku, ako aj kedysi. Niektoré veci sa nezmenia 🙂 )

Mánia nejako ustála a vrátila sa až pred koncom tehotenstva. A skôr spočívala v upratovaní, čistení a zveľaďovaní hniezda. Už bolo všetko všetko podstatné nachystané, keďže platí, že nepoznáme ani dňa, ani hodiny, kedy to príde. Nie len odchod, ale aj príchod na tento svet.

Keďže sme po kope s haluškou držali už dlho viac-menej silou vôle, tak postielka na ňu čakala už nejaké dva mesiace pred pôrodom 🙂 Nedošlo mi, že ak by sa skutočne narodila skôr, že by ju nechali pravdepodobne trošku povyhrievať v inkubátore a tú postieľku by manžel poskladal aj 5x. Jednoducho syndróm budovania hniezda.

A tak, keď som videla, že už 5 týždňov sadá na tie mäkučké voňavučké čistučké obliečky prach, tak som to všetko zvliekla a oprala. A znovu žehlenie. Skutočne som príčetná, nezbavil ma nikto svojprávnosti. Ono, v tom tehotenstve je to niekedy diskutabilné, či by nemali mať ženy nejakého „zákonného zástupcu“. Nie vždy, aspoň v tých slabých chvíľkach.

Kamarátka Eva napríklad nezniesla, keď manžel niečo kúpil, čo bolo podľa nej zbytočné. Patrili k ľuďom, ktorí si dopriali to, po čom ich srdce túžilo. Či oblečenie, jedlo, zábava. S blížiacim sa termínom pôrodu sa z Evy stal žgrloš. Nezniesla, keď sa míňali peniaze na nepotrebné veci. Pod pojmom nepotrebné, rozumej všetko, čo nebolo pre bábätko.

Ak zažívate takého stavy aj vy 🙂 Viac o syndróme hniezdenia si môžete prečítať tu vo WIKI. Z článku vyberiem len pár rád, čomu by sa mala žena aj napriek svojmu hniezdiacemu obdobiu vyvarovať:

- maľovanie: tehotná žena by sa mala vyhýbať kontaktu s niektorými typmi farieb, maľovanie ako také je lepšie prenechať niekomu inému

- upratovanie agresívnejšími čistiacimi prostriedkami, používanie dezinfekcie: tehotná žena by mala pri upratovaní používať rukavice a nedýchať výpary

- manipulácia s mačacími výkalmi: Môžu obsahovať parazitické toxoplazmy, ktorými by sa mohla tehotná žena nakazí.

- sťahovanie: tehotná žena by nemala manipulovať s ťažkými predmetmi

- lezenie po rebríku a podobné činnosti: tehotnej žene hrozia závraty a následný pád

A nezabudnite pridať vašu osobnú skúsenosť do WIKI. Ako sa hniezdiaci inštinkt prejavoval u vás. Kliknite sem. Za každú skúsenosť vo WIKI srdiečko!