Ahojte maminky,
tak poviem vám dnes som nečakane utrpela taký malý literárny šok. Po obede sme si išli s deťmi trošku oddýchnuť, a tak som im navrhla, že im prečítam nejakú peknú rozprávku. Vybrali si knižku od Charlesa Perraulta – NAJKRAJŠIE ROZPRÁVKY.
Začala som čítať rozprávku o Modrofúzovi, vravím si, toto nepoznáme, to bude fajn. A poviem vám, skoro mi oči vypadli z tejto, údajne „najkrajšej rozprávky“!
Z bohatého kupca Modrofúza sa po niekoľkých vetách vyvinul masový vrah žien, ktorý ich telá ukrýval v pivnici, aby nenašli pokoj a mohol ich potrestať za ich neposlušnosť.
A teraz citujem z knihy: „Aké bolo zdesenie mladej ženy, keď vošla do pivnice. Dlážka bola pokrytá uschnutou krvou a neďaleko ležali mŕtve telá bývalých Modrofúzových žien. Tak sa zľakla, že kľúč jej vypadol z rúk. Zrazu zbadala, že na kľúčiku je krv. Dva či trikrát ju zošúchala, ale krv nie a nie zísť dole. Modrofúz sa vrátil z cesty ešte v ten večer. Keď mu podávala kľúče, ten hneď zistil, čo sa v ten deň v dome stalo a riekol: „Odomkli ste dvere do tej izby? No dobre, pani, teraz pôjdete a zaujmete miesto vedľa tých, ktoré ste tam videli!“ Žena mala slzy v očiach, prosila o zľutovanie. „Musíte zomrieť, pani, a to hneď!“ povedal Modrofúz. „Dajte mi ešte štvrť hodinku pomodliť sa“ povedala žena. Zatiaľ z okna zavolala na svojich bratov, aby sa jej ponáhľali na pomoc, že je zle.
Modrofúz už dvíhal ruku, že ju zabije, keď ktosi mocne zabúchal. Brána sa otvorila, vošli dvaja jazdci s vytasenými mečmi a hnali sa naňho. Modrofúz sa dal na útek, ale dvaja mušketieri ho dobehli. Prebodli ho mečom a mŕtvolu nechali na zemi pri schodoch. Žena poďakovala svojím bratom za záchranu a z majetku, ktorý ostal po Modrofúzovi im vystrojila svadbu.“

Tak neviem teda, či toto patrí medzi rozprávky a zaradiť dokonca tento príbeh medzi „Najkrajšie rozprávky“ mi pripadá fakt ako nechutný žart.

Pekné liternárne popoludnie za nami 🙂 , ideme si radšej zahrať vonku futbal 🙂 🙂