Fotoreportáž z pôrodu: Nešlo mi o nafotenie krvavého masakru
"Takáto je realita, ktorú zažili milióny žien na celom svete, takto sa to deje, takto to vyzerá," hovorí fotograf Igor Stančík o fotení pôrodu cisárskym rezom.
Prinášame vám jeho fotoreportáž aj rozhovor s ním, ktorý nájdete pod fotografiami.
Rozhovor s fotografom Igorom Stančíkom.
Fotografujúci cudzí muž pri pôrode... Znie to ako začiatok vtipu.
To určite áno 😀 Ale z fotografického hľadiska ani nie. Dnes sa ľudia až tak nepozastavujú nad nevšednými vecami. Išlo v prvom rade o spracovanie zaujímavej témy, ktorú fotograf vždy hľadá.
Máte pocit, že pri vašej reportáži sa ľudia nepozastavili?
Pozastavili, to určite. No nemyslím si, že ich zaskočil muž fotograf pri pôrode. Skôr sa čudovali, že k cisárskemu rezu vôbec niekoho pustili.
Ako dlho trvalo, kým ste povolenie na fotenie získali?
To bola relatívne iba chvíľa. Napísal som e-mail vedeniu nemocnice a dostal som odpoveď, že sa to dá urobiť pod podmienkou, ak nebudem fotiť personál. Boli ústretoví a nemal som prakticky žiadne obmedzenia. Iba v prípade komplikácií pri sekcii by som musel sálu ihneď opustiť.
V ktorej nemocnici to bolo?
V Nitre.
Ako prebiehalo čakanie na pôrod? Mali ste posledné dni pred termínom stále "pohotovosť" a pobalený vak s fototechnikou?
Nie, v tomto prípade to bolo celé jednoduché. Mamička, ktorú som fotil, je moja kamarátka Tina a zároveň tiež fotografka. Sekciu mala plánovanú na konkrétny termín, s nemocnicou sme iba dohodli, že na sálu pôjde ráno ako prvá. Prišiel som v určený čas 7:30 a keďže neboli žiadne neočakávané okolnosti, prebehlo všetko podľa plánu.
Zažili ste nejaký pôrod už aj pred fotením?
Áno, mám tri deti. Moja manželka absolvovala dve sekcie a jeden klasický pôrod. Paradoxne, k sekciám ma nepustili 🙂 Ale to bude asi aj tým, že som vtedy ešte vôbec nefotil a zároveň mi ani nenapadlo, že pri operácií je možné byť prítomný. Ale klasický pôrod som absolvoval so všetkými detailami 🙂
Takže predstavu o reportáži ste čiastočne mali už vopred? Písali ste, že ste chceli zobraziť pôrod tak, aby nebol zbytočne šokujúci, no zároveň aby v ňom bola zachytená intimita, strach, bolesť a radosť, ktorú prináša narodenie človeka.
Predstavu som mal, ale naozaj iba čiastočnú. Ako som už povedal, pri sekcii som ešte nebol, takže som nevedel, ako dlho to bude trvať, čo všetko mi na sále dovolia a tiež ako to tam bude celé riešené stavebne. Tým pádom som nevedel, aké budem mať obmedzenia v kompozícii. Veľkým a dôležitým obmedzením pre mňa bolo už to, že som nesmel mať v záberoch personál, a tým pádom každá fotografia bola komponovaná s touto myšlienkou. Čo sa týka môjho plánu zobrazenia pôrodu, ten vychádzal z môjho celkového pohľadu na fotoreportáže - zameriavam sa v prvom rade na to, aby som do fotografií preniesol atmosféru udalosti. Aby sa na toho, kto si fotografie pozrie, preniesla emócia a ostal tam zachovaný príbeh. Takýto bol teda približný plán.
Boli zábery či okamihy, kedy ste mali prst na spúšti, ale povedali ste si, že to odfotiť nemôžete, alebo že to už je veľa, a spúšť ste nestlačili?
Boli, ale iba málo. Keďže som na to obmedzenie myslel, každý záber som komponoval tak, aby som s ním neskôr musel pracovať čo najmenej. Takže vznikli fotografie, kde síce je tvár personálu, ale iba niekde na okraji, a to som vedel neskôr pri spracovaní orezať bez toho, aby to narušilo celkový záber. Obmedzenia od Tiny som nemal žiadne, mohol som fotiť všetko. Ale to som nepotreboval robiť, pretože mi nešlo o nafotenie krvavého masakru a s tým súvisiacich detailov. Samozrejme, že vznikli aj fotografie, ktoré sme nezverejnili a budú uložené iba v rodinnom archíve Tiny.
Bol pri pôrode aj Tinin manžel?
Nebol, čakal však na chodbe. Keby sme veľmi chceli, pustili by tam aj jeho, ale s Tinou sme sa dohodli, že to lekárom a sestrám nechceme komplikovať a stačí, keď tam bude jeden človek navyše.
Plnili ste teda sčasti aj úlohu manžela? Alebo ste tam "akože neboli"?
Nie, to nie. Pri reportáži je najdôležitejšie byť neviditeľný. Aj rozhodca na futbalovom zápase má najlepšie hodnotenie vtedy, keď si po zápase na jeho prítomnosť nikto nespomenie 🙂 Ja som tam bol pracovne, sústredil som sa výlučne na to, aby som zachytil udalosť správne.
Ale nejaké emócie sa zrejme vo vás odohrávali. Ako celú situáciu vnímate ako muž?
Nechcem, aby to vyznelo necitlivo, ale skutočne som celú situáciu vnímal v prvom rade z toho pohľadu, že mojou úlohou je fotografovať. Takže som sa sústredil iba na to, aby som nachádzal zaujímavé uhly pre záber, pozorne som musel sledovať všetko, čo sa deje, aby som tam zbadal niečo, čo je dôležité a pre niekoho možno neviditeľné. Nestál som na jednom mieste, presúval som sa. Zároveň som musel zvažovať, aký typ objektívu na danú situáciu použijem. Toto všetko vyžadovalo maximálne sústredenie a nebol priestor na to, aby som sa nechal uniesť momentom narodenia človeka. Našťastie, patrím k ľuďom, ktorí nemajú problém s pohľadom na krv, takže som sa mohol koncentrovať výlučne na svoju úlohu, kvôli ktorej som tam bol. Emócie mohli prísť až po.
Keď už ste spomenuli ten futbal, tak ono to znie, akoby ste fotili futbalový zápas.
Môže to tak znieť, ale ja som sa musel odosobniť. Opakujem, bola to práca, ktorú bolo potrebné urobiť profesionálne. Fotil som pôrod prvýkrát, takže som to nechcel pokaziť. Robil som to, čo doteraz pri každej reportáži a kvôli čomu sa aj v minulosti moje reportáže (hoci ich nebolo veľa) stretli s pozitívnym ohlasom.
Ozvali sa vám po zverejnení reportáže ďalšie záujemkyne?
Ozvalo sa obrovské množstvo ľudí. S Tinou sme vedeli, že reportáž je kvalitná a že sa určite bude ľuďom páčiť, no to, čo sa dialo po zverejnení, prekonalo všetky očakávania. Cez Facebook sa to dostalo k tisíckam ľudí, malo to veľmi veľa zdieľaní a prebehli aj debaty s budúcimi mamičkami. Jednu ďalšiu reportáž som už takmer mal dohodnutú, avšak nakoniec manžel s fotením nesúhlasil. Je to citlivá téma a nie každému niečo také vyhovuje.
A čo manželka? Neprejavila záujem o ďalšie dieťa, alebo nehovorila, že je škoda, že nemá taký záznam aj ona?
Nie, tri deti nám stačia obom. Máme dvoch chlapcov a dievčatko. A bude to možno niekomu znieť paradoxne, ale napríklad ja a moja manželka by sme s takýmto fotením a zverejnením asi mali problém. Ale hovorím to úprimne a úmyselne, aby bolo jasné, že naozaj rozumiem každému, kto povie, že to nie je pre neho a že jemu sa to nepáči.
Čo takému foteniu predchádza?
Musí s tým súhlasiť nemocnica, matka a aj partner. Keď sa partneri nad tým detailne zamyslia a budú s tým súhlasiť, musia rátať aj s tým, že pri pôrode je cudzí človek, ktorý chtiac-nechtiac uvidí aj intímne partie mamičky, a to je niečo, čo nie každý zvládne akceptovať. Ja to samozrejme chápem, preto je dôležité, aby voči mne mali dôveru a rozumeli tomu, že tam nie som kvôli ničomu inému, iba kvôli nim a kvôli tomu, aby som pre nich nafotil jeden z najsilnejších zážitkov, aké v živote môžu mať. Momentálne komunikujem s viacerými záujemkyňami, takže predpokladám, že čoskoro pribudnú ďalšie reportáže.
Tentokrát už s cudzími osobami? Alebo stále v okruhu známych?
Tentokrát už s cudzími.
Plánujete sa s nimi pred pôrodom viackrát stretnúť a dôveru sčasti budovať?
Myslím si, že to nie je nevyhnutné. Jedno osobné stretnutie je potrebné. Na ňom vysvetlím všetko, čo môžu odo mňa očakávať, dohodneme sa, čo môžem a čo nemôžem fotografovať. Najdôležitejšie sú však fotografie z tejto reportáže, ktoré podľa mňa veľmi jasne ukazujú, aký výsledok je možné očakávať. Keď budem fotografovať klasický pôrod, bude to ešte lepšie, pretože ten trvá dlhšie ako sekcia a bude možné urobiť viac záberov, na ktorých bude aj partner. Ten môže na mňa dozerať, či je všetko tak, ako sme sa dohodli 🙂
Má takáto reportáž aj snahu viac "sprístupniť" pôrod a "pozvať" k nemu aj mužov?
Nebolo to jej cieľom. A keby aj bolo, tak si nemyslím, že to je možné takýmto spôsobom dosiahnuť. Prítomnosť na pôrode je veľmi individuálna záležitosť. Častokrát som počul, že žena partnera pri pôrode nechcela, radšej tam mala kamarátku alebo svoju mamu. Taktiež zohráva úlohu, že veľa ľudí nemocničné prostredie alebo krv neznáša dobre a ich prítomnosť by pôrod iba komplikovala. Osveta v tomto prípade, podľa môjho názoru, zrejme veľa nezmení. Dnes už asi každý vie, že pri pôrode byť môže a je iba na dohode partnerov, či to chcú alebo nie.
Prečo ste sa rozhodli reportáž zverejniť?
Pretože sme to s Tinou nevnímali ako zverejnenie pôrodu, ale ako zverejnenie zaujímavej fotografickej práce. Obaja sme fotografi a pozeráme sa na to v prvom rade z tohto hľadiska. Zverejnil som to na svojom facebookovom profile, webovej stránke a vo facebookovej skupine Fotograf roku, kde je Tina administrátorkou. Vyvolalo to obrovskú vlnu záujmu a zdieľaní, videli to aj ľudia, ktorí fotografii nerozumejú a vnímajú iné jej aspekty a až sekundárne prišiel záujem médií s témou pôrodu a prítomnosti na ňom.
Stáva sa z takejto fotografie nový trend? V zahraničí som zopár podobných "projektov" už videl, u nás ste (pre mňa) prvý.
To uvidíme, no záujem sa ukazuje. Fotil som bez toho, aby som riešil, či to už niekto niekde robí alebo robil. Videl som dobrú tému, tak som po nej šiel.
Web fotografa: Igor Stančík
Rozhovor bol autorizovaný, Igor Stančík urobil v prepise úpravy bez zmeny zmyslu odpovedí.
Prečítajte si aj predošlé rozhovory:
- Matka autistu elise: Syna v škole šikanovali, veľakrát išiel domov v papučkách (Prečítať tu)
- Matka geja alena0407: Aj homosexuáli chcú byť milovaní (Prečítať tu)
- petra_isteze: Na tetovanie odporúčam počkať, kým si človek skúsi prvé zamestnanie (Prečítať tu)
- decode: Veľakrát nám to všetkým udiera poriadne na mozog (Prečítať tu)
- tina1982: Myslela som si, že OMG je značka tehotenského testu (Prečítať tu)
- janana1612: Každý človek má na vec iný názor a nedá sa vyhnúť konfliktom (Prečítať tu)
- gaja: Myslím si, že postupne bude na koníku aj viac starých rodičov (Prečítať tu)
- 30lenka: Keď sa ráno obliekam, nezabudnem si obliecť aj náladu (Prečítať tu)
Odporúčame
U nás výnimočné, všade bežné. Tlieskam a skladám obdiv 🙂
kraasne.....co ine napisat
krásne ,dakujeme 🙂
nádherné a silné fotky...dokonale rozprávajú príbeh...
je to krasne zazit ale tieto fotku sorry ale hnus :(((( taketo chvile maju byt intimne medzi rodinami an ie hore dole ako horor davat sorry........
Oba porody som som bola takto...foto,kde drzi mamicka anesteziologicku...krasne!
Výborný článok tiež mi šli zimomriavky zažila som si...Pri niektorých fotkách som mala hrôzu ale tak to proste je netreba pred tým zatvárať oči. Je to zrod nového človiečika a ak to inak nejde tak je nutná sekcia. Som však nesmierne rada, že je maličká medzi nami a že nakoniec všetko dobre dopadlo 🙂
Kraasa urcite by som sa na to dala keby bola prilezitost, zimomriavky mam uplne 👍
Takže toto sa dialo za plachtou, čo mi nechceli dať dole 🙂
Dakujem za clanok, za super foto... Sklanam sa pred. Tinou aj Igorom, ze sa pustili pre mna nezvycajneho fotografovania... Krasa.
tiez som si rada pozrela svoj porod. 😄 a fotky super 👍
@monika15 asi si sekciu neprezila, nic "je to krasne zazit" na tom nie je...ver mi, strach, ktory sa neda opisat je na tych fotkach krasne zachyteny...a ziaden "hnus" na tom nie je vidiet....aj toto je zrod noveho zivota, nie vsetke sme mali to stastie rodit prirodzene....
Hnus to teda určite nieje... Mrazí ma to,lebo som zažila to isté. A keby môžem dám si to nafotiť aj ja,len by som to nezverejnila. Ale je to krásne
@galganka mna prekvapili priviazane nohy 😀 ruky som videla, ale nohy ma fakt prekvapili 😀
iba jedno slovo na článok a foto : Kráááááááááááááása
zaujímavý článok, mňa dosť prekvapilo, že nemocnica dovolila prítomnosť fotografa pri pôrode
fuu tak uz viem ako to vyzeralo za tou plachtou. silne fotografie! 🙂
No veru dufam, ze zas budem mat to stastie a bude mi dopriate rodit prirodzene. Ma bolia tie fotky.
@inzi_jozka mňa prekvapili vlastné nohy v danom okamihu... stále som mala pocit, že prúser, nezabralo, ja si ich stále cítim... až do momentu, čo mi ich prakticky prehodili cez plecia a ja som to zbadala až o moment 😀 ale tiež som pozerala, že aj priviazané boli 😀 a to som vravela doktorovi, že ja by som len trošilinku nakukla 😀
@galganka ano presne 😀 spatne ked si to predstavim tak ma az zamrazi, vtedy som mala strasny strach, ze budem vsetko citit....som rada, ze to mam za sebou....
@inzi_jozka hej, to a katéter do ruky... to boli moje najväčšie problémy... sestričky sa skoro dočúrali od rehotu, že ako zrovna to ma môže trápiť 😀
Krasne fotky.
fúha, tak toto keď vidím, som rada, že som rodila prirodzene
Ako jedna z mnoha žien aj ja som rodila cisárskym rezom ale žiaľ, v celkovej anestéze a spätne mi je veľmi ľúto, že neviem, ako môj pôrod prebiehal. Vďaka tejto fotoreportáži si to dokážem aspoň čiastočne predstaviť a som za to nesmierne vďačná! Nádherne zachytená krása takého výnimočného okamihu, akým je narodenie dieťaťa.
Aj ja mam fotky zo sekcie,ale najkrajsi zaber nemam odfoteny - mam ho dozivotne v hlave... Je to 1.pohlad na moju dceru, zvyhli ju nad plachtu hore,este celu krvavu a kvapka krvi z nej kvapla na mna... Keby som nebola priputana a nemala spinal,asi im tam vyskocim od radosti aj s tym rozrezanym bruchom... Bol to krasny pocit 🙂
@inzi_jozka ano prezila som....a precitaj si este raz co som pisala... prezit to priveist dieta je krasne ale nie takto fotky davat pa
🙂 moj drobec sa tiez narodil sekciou, rovnako v Nitre a tiez som poprosila anesteziologicku, aby ma drzala za ruku 🙂, len skoda, ze ja nemam taketo fotky. Aspon si teraz viem lepsie predstavit, co sa dialo.
Gratulujem, Tinka.. ku krasnemu dievcatku s krasnym menom a ku krasnej foto praci... Uz teraz sa tesim na dalsieho silvesstra (-;
krasa... moj syn sa tiez narodil cisarskym rezom, aspon viem, co sa tam dialo, na tej "opacnej strane plachty" 🙂
aspon už viem,čo sa dialo na opačnej strane plachty 🙂
som mamičkou, ktorá má tiež za sebou akútny cisársky rez. je super vidieť, čo so mnou robili, keďže som narodenie nášho syna "prespala".je to nádherne spracované...
@mariosmykal Intimita pri sekcii? 🙂
Mne osobne na tých fotkách vadí farebný filter. Akože - áno, asi to tak v slovenských pôrodniciach vyzerá, že má nezainteresovaný človek pocit, akoby bola tá žena u Dextera v kôlničke, ale nie je to až také hrôzostrašné. 🙂
Pre mna krasne, nasa mala tiez isla sekciou, tiez som bola vystrasena, nevedela som co sa bude diat, tak nejako som si to vedela predstavit a teraz vidim ze som sa velmi nemylila 😊
Aj ja som rodila sekciou a bola by som určite moc rada keby som mala s takéto krásneho žázitku fotky.
Toto je niečo nádherné! Aj pôrod sekciou môže byť krásne zachytený, tiež ľutujem že nemám svoj cisársky pofoteny. Nevidím na tom nič zlé, radosť takéto fotky pozerať, je v nich zachytené všetko strach, očakávanie, radosť, zrod života, fakt klobúk dolu. Ešte raz rodiť, tak len s fotografom za chrbtom 😉
Hned som chcela napisat ze to vyzera na Nitru 🙂 poznam velmi dobre.krasne fotky
waw jedna krasa 🙂
Okamihy na každej jednej fotke sú krásne a pre mňa osobne aj veľmi silné, keďže som si prežila cisársky rez, ani nie pred rokom. Pamätám si všetko tak, ako je to zachytené vo fotoreportáži. Jediné, čo sa ma v rozhovore osobne dotklo (vo všetkej úcte k fotografovi), bolo to, ako sa vyjadril o "ľahkosti" vybavenia jeho prítomnosti na sále. Plne si uvedomujem, že fotograf je v tom "nevinne", ale je pre mňa absolútne zarážajúce, že jeho prítomnosť tam, bola, podľa jeho slov, vybavená jedným mailom a prítomnosť môjho manžela a otca môjho synčeka bola absolútne bez ďalších diskusii zamietnutá, ako určite u mnohých ďalších mamičiek. (Rodila som v BA) Odôvodnením bolo, že ide o regulérnu operáciu a pri operácii tam človek navyše nemá čo pohľadávať. (Zrejme aj zo sterilného hľdadiska, neviem, nie som lekár). Ale určite by som chcela, aby ma za tú ruku, za ktorú ma tiež držala anesteziologička, radšej držal ten druhý najpovolanejší pri zrode môjho synčeka, jeho otec..
Pri fotkách sa mi až slzy tisli do očí. Pred rokom a pol som takto isto a na tom istom mieste bola aj ja. Bohužiaľ neplánovane. Ale aspoň viem ako to vypadalo za plachtou 🙂
Fotky sú krásne a asi by som sa na to dala nahovoriť aj ja 🙂
krasne fotky, hned som volala manzela,nech sa ide pozriet ako prisiel na svet aj nas syn. velmi citlivo nafotene a ma predstavu aj on,co som prezivala, ake to bolo. viac to chape. skoda, ze nemohol byt pri tom nasom
fotky su velmi pekne, ale priznam sa, ze by som sa bez tych detailnych zaberov rezania, vyberania a sitia zabisla... 😉
@katkapl ja som tiez prekvapeny, ze s tym nebol problem. ale naozaj to islo hladko 🙂 zrejme sa to bude v kazdej nemocnici lisit podla nejakych internych pravidiel. z hladiska sterility problem nevidim - obliekli a obuli mi to iste ako mali aj oni, takze okrem fotaku som sa neodlisoval nicim. jedine, co som nesmel, bolo dotknut sa plachty, ktora bola na operacnom stole.
@monika15 je to urcite vecou kazdeho, ako s tymi fotkami nalozi. ako som povedal v rozhovore, ja s mojou manzelkou by sme fotky tohto typu nezverejnili. preto je vecou slobodneho rozhodnutia matky, ako sa zachova. my sme ich s tinou povodne naozaj dali iba na fotograficky portal ako pracu fotografa, nie ukazku porodu. lenze stalo sa to, ze to zaujalo take mnozstvo ludi, ze sa report rozsiril uplne vsade aj bez nasho pricinenia. videli ho tisice ludi. mimochodom, z toho obrovskeho mnozstva ludi je tato tvoja reakcia iba tretia negativna. zrejme to nevkusne nebude, hoci na teba to tak posobit urcite moze. ale to je v poriadku a nie je na tom nic zle. pekny den 🙂
@igorstancik úžasné!!!!!!!!!
mne sa fotky veľmi páčia 🙂 sama som to zažila 2x a ako keby som videla seba. Nááádhera!
Waw krasne !!!
@igorstancik nádherné fotky.. veľmi vkusné, Ďakujemeeee
@igorstancik presne tak.... kazdy sme iny... ja som nekomentovala tvoje fotky ale co su an nich.... mne sa to nepaci, a hotovo je to nazor.... ja som tiez rodila takto ale fotky do eteru nedavam na co ??
@igorstancik ... myslim, ze fotky su pekne, urcite nie nevskusne, aj reportaz - ale na mna osobne vplyvaju fotky velmi bolestivo a neintimne. Daju sa zachytit krasne okamihy pri prirodzenom porode i cisarskom reze. Toto mi skor pripada ako ukazka rutineho zakroku v nasich nemocniciach s takym negativnym podtonom. Ta radost z noveho zivota mi tam akosi chyba, zato priviazana ruka..., ta tam nechyba.
myslim ze na tom nic hnusne nie je .... krasny moment a zazitok kazdopadne , ci prirodzene alebo sekciou 🙂
kraaasne az mi slzicky vyhrkli kedze obe moje deti isli vonku cez brusko 😉
@igorstancik mozem sa opytat,ktory lekar viedol porod?
@lenok mozes, ale absolútne to netusim 🙂 Komunikoval som iba s Mlyncekom, ktory sa prišiel pozrieť na začiatok sekcie a potom odišiel.
Prvého syna som mala v spínače s teraz pri druhom som bola v celkovej anestéze a bola som vyše dve hodiny na operácie ale hnusným by som to nenazvala určite. Skôr strachom a neskutočnou láskou zároveň. Jedno mi je ľúto že pri tom mm nemohol byt ale z tejto druhej operácie mám tiez zopár fotiek ktoré si robil docent pre svoju prácu ale som neskutočne rada že aj napriek komplikáciám ktoré som mala pred pôrodom tak to dopadlo úplne super. Dakujem všetkým lekárom v trnavskej nemocnici
tak a konečne som videla, čo sa dialo dolu za plachtou, ktorú som mala pred sebou, aby som nevidela...dakujem
krasne 🙂 skoda ze ja take fotky nemam :(
ja by som bola najradsej keby mi tam tu plachtu nedavali, chcela som to vidiet, ako syna vyberu. Ale nedalo sa.
Na moje prekvapenie som vobec nebola pred porodom nervozna, sama nechapem. Lebo cele tehotenstvo som sa desila cisaraku. A ked mi ukazali maleho tak som chcela vytrhnut ruky z tych popruhov, aby som ho mohla chytit. Ani to sa nedalo 🙂 dali mi ho iba pobozkat, na rucicky, na tvaricku 🙂 Cela som bola od plodovej vody 🙂 potom ma anesteziologicka utierala.
A skoda ze som nevedela ze sa da takto vybavit fotograf. Kedze moj manzel tiez foti, tak to mohol fotit on. aj ked pochybujem ze by to dal 🙂
Nadhera mam tri cisarske dietky ale konecne si to viem predstavit aj za plachtou. Super fotky aj clanok. Tesim sa na dalsi
@igorstancik Je to skutocne zaujimava velmi poucna fotomontaz, hlavne pre tie, ktore sa rozhoduju, ci chcu sekciu (bez toho, aby ju potrebovali) alebo prirodzeny porod a mozu vidiet, co ich bude cakat.
Zaujimave, fascinujuce,informativne.....ale pridavne meno: "krasne-krasny" to je trosku na smiech nie??
@igorstancik ďakujem, že ste mne, a aj ostatným ukázal ako to prebieha. Ja som bola pokojná pred sekciou, dokonca som si pár minút zdriemla, ale keď ma viedli na pôrodnú sálu, triasli sa mi kolená. Ten strach či bude synček v poriadku... Naštastie to dopadlo dobre🙂 Doteraz ale rozmýšľam, či som mala súhlasiť zo sekciou a často mám pocit, že som bola o niečo ukrátená. Tieto fotografie mi ukázali to, čo som nemohla vidieť a pomohli mi pochopiť, že aj takýto pôrod môže byť niečím krásny. Ešte raz Ďakujem🙂
Neviem .....ja mam pri podobnych fotkach....videach....filmoch slzy v ociach.....dojatie....no tu nie....neviem preco.....asi som jedina......
zažila som tiez 2x sekciu. Raz akútne 2x plánovanú a až teraz vlastne vidím ako to z časti prebiehalo. Ďakujem. Fotky sú krásne
Ked to takto vidim teraz po roku, presne sa mi vratili pocity, ktore som citila pri sekcii, je jedno, ci su pozitivne, alebo negativne, ale znamena to, ze to ma pravdivu atmosferu, aspon pre mna... prvy porod som mala prirodzeny a to sa so sekciou neda porovnat, urcite by som si sekciu dobrovolne nezvolila.
tak teraz si viem aj ja predstavit ake to bolo, mala som akutnu sekciu tak som to cele prespala, rada by som mal z toho aspon 1fotku 🙂 a akurat pri tej vystretej ruke ma napadlo ze preto ma tak bolela este tyzden ked som ju tam mala taku vystretu 🙂
mala som dve sekcie, nie dobrovoľné, ale museli byť a za plentu som sa pozerať nemohla ale škoda, že nemám zachytený moment ako drobec prestal plakať, keď som mu dala pusu a ako som prvý raz spoza "plenty" drobcov videla... krásne fotky
Ja mam fotky z vlastnej sekcie. Fotil ma manzel,neprofesional, ale robil to s laskou. A musim povedat ze som rada ze som sa nechala ukecat. Mame dokonca krasne video toho ako mi dcerku ukazali🙂
Aj my máme detailné fotky z môjho prirodzeného pôrodu. Fotografom bol môj manžel. Rozhodne ak by bolo možné to, že by mu povolili byť pri cisárskom, trvala by som na tom, aby všetko nafotil opäť. Tieto fotky sú krásne a naozaj sa čudujem ženám, ktoré na niečo takéto dokážu napísať HNUS. Fotky sú určite z určitého dôvodu iba v sivej a HNUS by to bol možno vtedy, keby ste tam videli všetky farby, ktoré tam byť majú..
Som naozaj rada Mário, že v poslednej dobe si vyberáš pre mňa neskutočne zaujímavých ľudí a dozviem sa tu niečo viac.
@decode ano, CB je zamerne 🙂 v rozhovore sme sa nevenovali az tak fotografickej casti, no som rad, ze ste to pochopili spravne
Ked vidim tie fotky je to ako Deja vu
@igorstancik My máme fotky farebné, až neskôr sme ich upravovali a síce mne sa zdali krásne, no už len na krvavé bábätko niekto povie hnus, takže skláňam pred vami veľkú poklonu a nemať muža, ktorý rád fotí a nebyť tak hanblivá určite by som vás vyhľadala, ak by ste mali čas 🙂
Chápem, že umenie je vášeň a má šokovať. Z tohto pohľadu sa to podarilo. Nemám proti tomu nič. Good job. Ja iba nechápem myseľ človeka, ktorý na to napíše, že "krásne". 🙂
@monca1982 treba sa trosku uvolnit a vidiet veci z nadhladu a v sirsich suvislostiach. nikto netvrdi, ze je krasna ta rana na bruchu alebo dezinfekcny roztok, ktory teci po bruchu. krasou sa rozumie ten zazrak, ktory pre lekarov je mozno rutinou a nicim vynimocnym, no pre matku leziacu na operacnom stole je cely ten proces stelesnenim vsetkych tuzob a neriesi rozrezane brucho. lenze napriek tomu, ze to matka v tej chvili bezprostredne neriesi, rozrezane brucho tam je a je skutocne. ja ako fotograf, ktory foti reportaz, musim odfotit nielen ten prvy pohlad matky na dieta, ale aj to, co tomu vsetkemu predchadzalo a co bolo sucastou narodenia. to, co chce mat matka na pamiatkku na fotografii a raz, ked sa jej dcera bude vydavat a odide od nej, tak si tie fotky uz bez fyzickej bolesti pozrie a rada si pripomenie chvile, kedy sa Livia narodila. a to je ta krasa, ktora teraz este mozno nie je v plnej miere viditelna, ale je tam uz pritomna.
a este poznamka - v ziadnom pripade nebolo cielom sokovat. na to je tu bulvar. spracoval som serioznu temu tak ako skutocne vyzera. keby som chcel sokovat, ubezpecujem vsetkych, ze fotit sa dalo vyrazne inak.
@igorstancik mňa skôr šokovalo to, že ste tam mohol byť...ja som to absolvovala pred 7 týždňami na tom istom stole a môžem povedať, že pri pohlade na tie fotky som sa tam úplne vrátila - pocitmi, myšlienkami, pre mňa sú toto krásne fotky, ktoré mi pripomenuli príchod mojich detí na svet 🙂
@igorstancik Tak tu sa nezhodneme. Ak by som krásu chcela zobraziť ja, urobím portrét matky s dieťaťom bezprostredne po pôrode. Pri sekcii vidí matka svoje dieťa z rýchlika, neprebene prisatie, nie je tam súkromie na vytváranie puta. Ale bolo by to najobyčajnejšie klišé aké existuje. Takých fotiek je plno. Nevyvolala by rozruch a záujem.
Ty si urobil dokument, presne opačný. Pre rodinu má určite význam, o tom sa tu nikto asi nebaví. Ale zabijem sa, keď mi žena naložená ako kus mäsa na stole nepríde "krásna"? A ruka priviazaná o stôl vo mne evokuje rôzne pocity. Ale ani jeden z nich nie je pozitívny.
Pozerám si tie fotky a jediné, čo počujem v hlave je "mrzačenie ženy". Bez ohľadu na okolnosti, ktoré sekcii predchádzali. Páči sa mi to, čo si urobil. Ale neviem, či si zobrazil to, čo si chcel zobraziť - podľa tvojho komentára. Hnusné to nie je, ale nie je to ani krásne. Je to ponuré, temné a smutné. Je to zaujímavé a určite prínosné.
tiež som mala sekciu v NR 🙂 teraz aspon vidím ako to vyzeralo z iného uhla pohladu 🙂
@monca1982 rozumiem ti. tu sme ale uz v rovine vnimania jednej a tej istej veci inym sposobom, ktory je dany odlisnostou dvoch ludi. a tam nema dalsi vyznam, aby som ta presviedcal alebo aby si mne dalej nieco vysvetlovala ty. musime sa iba dohodnut, ze budeme svoje pohlady respektovat 🙂
Mala som cisarsky v celkovej anesteze, nebolo dost casu na spinal. Bohuzial. Vdaka tymto fotkam mam predstavu ako moj syn pred 4 tyzdnami prichadzal na svet. Doteraz som sa citila ukratena v porovnani so zenami rodiacimi inak... Niekedy to inak nejde. Keby som mala moznost volby, rodim prirodzene. Cisarsky rez nie je mrzacenim zeny. Je to iny sposob porodu. Nie je v tom nic nechutne, alebo nevkusne, odfotit priebeh sekcie. Dava to moznost vidiet ako to prebiehalo, aj ked pocit ukratenia o moznost pocut svoje dieta prvy raz zaplakat a objat ho ihned po porode, tam bude stale...
úžasné.. mám za sebou dva takéto pôrody, pri pohľade na foto sa mi vrátili všetky spomienky, všetky detaily, pocity... nepripadala som si ako "kus mäsa" naložená na stole... počas sekcie so mnou anesteziologička komunikovala, v určitých okamihoch som dokonca cítila, ako ma rukou hladí po vlasoch... napriek tomu, že v mojom prípade museli byť vykonané sekcie, som rada za možnosť spinálu, za možnosť "byť prítomná", za možnosť počuť nezabudnuteľný prvý výkrik, plač dieťatka, za možnosť dotknúť sa ho, pobozkať 🙂
Emotívne - perfektne fotograficky spracované... Klobúk dolu....
úžasné fotky 🙂
Nechcem by zla ale nikdy by som nechcela rodit cisarskym,to musi byt strasna bolest ked prestane fungovat oblbovak....Ako su to krasne fotky,ale ak by som rodila este raz tak by som to male ukecavala,nech je pekne otocene dole makovickou a nech sa neopovazi hrat s pupoc.snur.Svagrina si vyskusala porod aj aj a ten cisarsky ze mega bolest a este sa jej to aj zapalilo....
@mmeggie7721 prepáč, ale to čo si napísala je úplne smiešne.. Keď napr. začnú dieťaťu klesať ozvy pri pôrode,keď sa dieťa pridúša pupočníkom alebo keď pôrod nebude postupovať viac ako 24 hodín... myslíš si že fakt "ukecáš malé"? A že vôbec budeš mať čas na nejaké ukecávanie? pre mňa je prvoradý život a zdravie mojich detí,než trochu bolesti, ktorá sa dá bezpečne tlmiť analgetikami
klasicka operacia- nic viac...uprimne nechapem matky, ktore si dobrovolne naplanuju porod sekciou. co ich k tomu zenie...strach z bolesti?nie je na tom skutocne nic krasne...
@dejnas jezis klud mam dva porody za sebou nie som prvorodicka.Viem co sa moze stat to bolo myslene zo srandy to ukecanie netreba hned mysliet na klesajuce ozvy a dieta na dvakrat omotane pupocnikovou...To dieta si asi nenecham v bruchu navzdy len preto lebo by mi napriklad hrozil koli neviem comu cisarsky....Niektore zenske su smiesne akurat tak....trosku humoru by neuskodilo 🙂
@mmeggie7721 možno som tvoj zvláštny zmysel pre humor nepochopila, lebo ja som si nepredstavila, ja som to reálne zažila... a žiadna sranda to teda nie je... ale rovnako tak sekcia nie je žiadna tragédia, ja som mala dve a som tu, živá zdravá, bez ujmy na psychike 😉
@14eri3 Ja som sa neľutovala. Nebolo kedy, trebalo sa starať o dieťa, psa a fungovanie domácnosti. Každý organizmus je iný, každá operácia tiež. Ja som mala 4 dni redon (vývod z brucha), chodiť s tým je celkom záhul. Bolí ťa každý krok. A vyťahovanie je best of. Nikdy by som dobrovoľne sekciu nepodstúpila. Len toľko poviem. U mňa bola sekcia neplánovaná.
@dejnas hmm no tak to je super gratulacia velika.Ja som to mala dva krat prirodezne a velice sa tomu tesim o par hodin po porode som si uz veselo poskalovala a ked nam na izbu doniesli zenu po cisaraku ta bola dva dni ako zombik.Takze naozaj som stastna ze som to dokazala normalne a nemusela som byt pokrajana 🙂 Zase taka humoristicka supa na tvoju psychiku :D
Len sa tu nerozdelte na dva tabory (cisarsky vs. prirodzeny porod) lebo o tomto fakt tie fotky nie su.....pre ziveho boha 😅
@14eri3 Je to operácia. Nič viac, nič menej. A preto, že je to IBA operácia, by sa mala vykonávať v prípade, že je nutné operovať. Naozaj nechápem ženy, ktoré bez komplikácii dobrovoľne _sa idú nechať_ porodiť.
Pôrod je proste pôrod, akt - súhra matky a dieťaťa, prirodzené ukončenie jednej fázy a prechod do druhej.
@monca1982 táto fotoreportáž ukázala zrod nového života,aj keď operačne..Bohužiaľ nie každá žena má "dar" porodiť prirodzene ,medicína musí pomôcť,no môžeš mi veriť že súhra matka-dieťa,je aj pri sekcii.
Je to zaujímavo spracované,mňa na tom nešokovalo absolútne nič.Možno keby sa matka rozhodla podstúpiť sekciu v súkromnom sanatóriu,tak by tie fotky neboli pre niekoho "strašidelné",odporné a neviem aké,ale hold zdravotníctvo je tam kde je,ale buďme rady ,že nie sme v Somálsku.
a veru neviem si predstaviť fotografické spracovanie prirodzeného pôrodu,ak by sme to brali od začiatku do konca,to by mi prišlo už moc intímne 🙂
skús nájsť v tých fotkách niečo iné,nie to ,čo tam vidíš 🙂
@slavka034 Nemám nič proti sekcii ak je to nevyhnutné. Iba nechápem ženy, ktoré si ju dohodnú len tak, lebo... ani vlastne neviem prečo, lebo riziko poškodenia dieťaťa a ženy je oveľa vyššie ako pri pôrode normálnou cestou.
Rodila som sekciou a súhra matka-dieťa nebola. Ani som nevedela, kedy dieťa vybrali. Videla som ho asi 3 sekundy. A keby sa nespýtam, či je vporiadku, lebo nebolo počuť plač, tak ani neviem.
@mmeggie7721 humor ťa stále neobchádza, ale mňa ľutovať nemusíš 😀 ja som vstala po 10 hodinách a na druhý deň som fungovala viac menej úplne samostatne... neposkakovala som síce (priznám sa, nechcelo sa mi), ale žiaden zombie sa nekonal, sestry z JISky tvrdili, že sa pri mne nudia, domov som šla v bežnom termíne so ženami, rodiacimi prirodzene... to len na margo tebou opísaných - videných, či počutých zážitkov... nechválim sa, len opisujem vlastnú skúsenosť, prežité
nie vždy je to "masaker", nie každú ženu to psychicky zloží a nie každá žena má nejaké výčitky, že to "nezvládla" prirodzene 😉
@hanka0809 @14eri3 moju jazvu takmer nevidno (niežeby na tom záležalo) a to mi rezali 2x na to isté miesto
@14eri3 kazda zena tu udalost vnima inak. Mam za sebou prirodzeny porod, ktory bol tazky, dlhy, ale naherny, ta odmena na konci bola uzasna, ta euforia mi ani po dvoch prebdenych nociach a neskutocnej unave, nedovolila spat. Druhy porod sme natahovali az kym sa dalo, ale mala sa neotocila, takze v momente, ked mi pichali spinal som uz rozdychavala kontrakcie, bola som sama, smutna a nejakym sposobom sklamana. Netiekla mi poriadne infuzia, tak som mala obe ruky zviazane a ked mi anesteziolog povedal, ze mame dievcatko, citila som sa nezucastnene. Mozno prave preto, ze prvy porod bol uplne iny. Ked mi malu ukazali a ja som sa jej nemala cim dotknut, bolo mi vselijako... A toto vsetko sa mi teraz vratilo... Ako vravim, kazdej mamicke sa vrati nieco ine, preto je tolko rozdielnych nazorov a nemyslim si, ze je tu dovod na to, aby sme sa divili tej, ci onej mamicke... Ja poviem, ze fotky maju autenticku atmosferu, to je vsetko...
@14eri3 čítala som tvoje komentáre a chcem ti vyjadriť podporu. Je absolútna hlúposť deliť sa tu na dva tábory. Samozrejme, prirodzený pôrod je lepší, ale ak je sekcia nevyhnutná, treba ju prijať a žena môže z nej vyťažiť to dobré.
Mala som dve sekcie, prvú nečakanú kvôli prenášaniu, zlým ozvom, nedostatku plodovej vody, veľkému dieťaťu (nad 4kg) vzhľadom k mojej panve (viacero faktorov), brala som to psychicky horšie a bol tam veľký strach z neznámeho a z toho, že ide o prvú operáciu, ale už keď som vedela, že to musí byť, psychicky som sa pozbierala a objavila v sebe neskutočnú silu. Malého mi nosili často, hoci som nemohla vstať, mala som aj pooperačnú horúčku a trvalo mi pozbierať sa 36-48 hodín, ale potom som už chodila, starala sa o malého a bola plná endorfínov. Dojčila som, dokonca dávala rady iným maminám a tie sa čudovali, že som prvorodička a frčím :D Malý krásne dohnal váhu, prepustený s prírastkom 400g 🙂
Druhá sekcia bola nutná, lebo som mala detičky krátko po sebe, bola už plánovaná a keďže som vedela, čo ma čaká, celú som si ju vychutnala, bavila sa s personálom, usmievala som sa, drobca mi troška priložili a prestal plakať, pohladila som ho a dala mu bozk, bolo to síce krátke a potom mi ho deň nedoniesli, pretože ma kvôli plnému stavu nemocnice previezli na iné poschodie, toto bolo to najhoršie. Ale potom sa všetko opät v plnej sile rozbehlo a fyzicky i psychicky som sa cítila ešte lepšie, všetko prebehlo super, dojčenie i kontakt s malým sa nadviazal naplno.
Nie je dôležité, ako rodíme, ale ako svoj pôrod prijmeme a ako využijeme svoj materský potenciál ;)))
krasne fotky 🙂 ja by som pristala na taketo fotky. A dobry rozhovor!!! 🙂
Opät prinosny a odvazny clanok🙂
Práve teraz článok na Guardiane - Svetová zdravotnícka organizácia odporúča sekciu iba ak ju indikuje pôrodník.
krásne fotky silný článok.gratulujem maminke odvážnej žienke ktorá mala odvahu ukázať sa keď sa mnohé cítime už ako balon a vôbec nie priťažlivé a hambíme sa.Gratulujem pani ku krásnemu zdravemu dieťatku a fotografovi skladám poklonu lebo ako vieme chlapov poväčšine táto realita pleskne nech je ako chce pripravený....a odpadáva alebo mu príde nevoľno....toto je naša realita a my ženy sme silné a preto máme byť hýčkané a milované že obetujeme svoje telo a prinesieme im na svet krásne deti.
@inzi_jozka nohy sa priväzujú preto, lebo v spinále sú akoby ochrnuté, tak aby nespadli zo stola (spolu s pacientkou), keď do nich drgnú...lebo operačný stôl je relatívne úzky a gynekológovia sa pri vyťahovaní bábätka veru namakajú 😉
@katja78 no jasne, to som si aj pomyslela, ze ro bude preto aby sa nieco nestalo...ja som to ani v podstate nemyslela zle, len ma to prekvapilo 😀
@igorstancik pri akejkoľvek operácii nejde ani o samotné oblečenie...človek musí vedieť, ako sa na operačnej sále pohybovať...to sa musia naučiť aj medici
@inzi_jozka viem, že si to nemyslela zle 🙂 len som mala potrebu logickej odpovede 😉
úplne chápem čierno-bielu...len ma až zaskočilo na sekundu, keď na siedmej fotke sa jodový dezinfekčný prípravok javil ako krv 😅
@monca1982 smutné a ponuré by bolo, ak by sa nedajBože niečo stalo...pocity matky po sekcii (ak sa použije spinál) sú identické s tými, ako pri prirodzenom pôrode. Niekde som diskutovala o tom, že endorfíny pri prirodzenom pôrode slúžia na potlačenie bolesti. Tu matka bolesť nevníma (až ďalšie 3 dni 😅), no radosť z pohľadu na dieťa je obrovská...nemám rada, keď sa bonding vymedzuje na prvých 5 minút...čo potom adoptované deti, ktoré ich adoptívne matky chcú dojčiť a dojčia veľmi úspešne?? 😉
@katja78 zaujimave, to som nevedel. ale zrejme to asi nebol problem, kedze to nikto so mnou neriesil. ja osobne som to cele robil tak, ze som sa postavil vzdy tam, kde nikto nebol a mal som pocit, ze sa tam ani nikto nechysta. ak som sa chcel posunut na "menej bezpecne" miesto, tak som sa spytal a bud mi to dovolili alebo nie.
iba tak na okraj dodavam, ze fotim aj krajsie a pritazlivejsie veci ako reportaze z porodnice 🙂 nech sa paci, pozrite sem: http://igorstancik.ephoto.sk/sk/skolky-a-skoly/
@igorstancik veď toto...medik sa ešte môže opýtať...akýkoľvek iný personál, ktorého na sál pustia, sa už pýtať nemôže..alebo teda má výnimku 😅
@katja78 Neviem. Problém bol ten, že keď som sa pohybovala, fľaška sa pretáčala hore dole. A to, čo bolo dnu, tým pádom tiež. Nedalo sa presne odčítať, či ešte niečo vyteká, alebo nie. Aspoň tak som pochopila z rečí lekárov, čo na to denne chodili pozerať a nevedeli, či to vybrať alebo nie.
@katja78 Na tretí deň ráno došiel môj pôrodník a povedal, že to už vyberie - resp. dá vybrať. Ale už sa nevrátil a nikto to nevybral celý deň. Na 4. deň som už bola nervózna trochu, lebo na 5. deň som chcela ísť domov, cítila som sa v rámci možností - dobre. Hlavne tam bol furt hurhaj, vizity stále, furt tam niekto plakal, deti plakali, proste domov do kľudu som chcela ísť. Tak sa nadomnou nejaká lekárka zľutovala a došla mi to vybrať. Bolo to dobre hnusné. Tuším som aj kričala pri tom. Čo ja inak nezvyknem. :D
akurat, ze to je operacia, nie porod
Dnes v Reflexe na Markíze o 17:25 reportáž s Tinkou 🙂
Podľa mňa sú fotky krásne spracované. Ale myslím si, že niečo takéto nepatrí na verejnosť. Všeobecne si myslím, že fotky či videá z pôrodov (akýchkoľvek) by sa nemali zverejňovať na sociálnych sieťach a verejných fórach. Nielen z úcty k žene, ale aj z úcty k bábätku. Väčšinou všetky ženy chceme, aby sme pri pôrode mali čo najmenej ľudí, bojujeme za BFH prístup, za intimitu pri pôrode, a potom na druhej strane veselo zverejňujeme takéto intímne zábery na sociálnych sieťach a fórach, obvykle verejne prístupných. Bábätká tesne po narodení, maminky s čerstvo narodenými bábätkami atď. Veď to sú predsa jedny z najintímnejších chvíľ v živote človeka podľa mňa. Patria len tým, ktorých sa týkajú, prípadne teda ich blízkym, nie verejnosti. Neviem, ako by sa to páčilo tým deťom, keď raz vyrastú a nájdu takéto zábery zo svojho zrodu niekde verejne prístupné na internete...
@katrinka8 rozumiem vasmu pohladu. no zaroven si myslim, ze toto cele je v prvom rade o respekte. kazda ludska bytost je jedinecnou individualitou a ma svoje postoje, nazory a pohlad na rozne situacie. ak niekomu nevyhovuje fotografovanie a zverejnenie takychto veci, tak to neurobi. ak to niekomu nevadi, tak to urobi. bodka 🙂 a co sa tyka deti, tak sa to iste da vnimat aj tak, ze sa im to mozno nebude pacit, ale to mozeme potom rovnako pozerat na kazde rozhodnutie rodica, ktore urobi za svoje dieta. a je ich X takych, ktore sa detom nepacia a nikdy pacit nebudu...
@igorstancik - no áno, to je pravda, ale človek by sa mal snažiť robiť za dieťa tie najlepšie rozhodnutia. Toto sú však veci, kde sa dá rozhodnúť aj inak - v úcte a rešpektu k tomu dieťaťu (mimochodom, dnes som tu videla fotku nedonoseného bábätka v inkubátore fotenú tak, že bolo vidno bábätku cez nahý rozkrok až "do žalúdka"). Chápem, že maminka má radosť z dieťatka, ale... ľudia si neuvedomujú mnohokrát, aké dôsledky môže mať práve takéto zverejňovanie fotiek na internete na nich alebo na ich deti. Ale ako vravíte, každý nech si robí, ako najlepšie uzná za vhodné.
@katrinka8 ako som uz pisal, ja rozumiem vasmu pohladu. dokonca v rozhovore si mozete precitat, ze ja s manzelkou by sme mali problem riesit taketo fotenie a zverejnenie fotiek. je to naozaj velmi citlive a individualne. preto som sa snazil odfotit to tak, aby tam nikto nenasiel nic dehonestujuce alebo nevhodne.
fuuuu, som rada že som rodila prirodzene 🙂
nech sa paci, pozrite sa ako sa maju hlavne postavy reportaze 🙂 https://www.facebook.com/media/set/?set=a.10180...
@igorstancik Po roku mi tu niekto odklikol na moj prispevok...a co to tu citam.... No som zhrozena, ake hluposti sa sem popisali... Ale co ma najviac fakt prekvapilo, ze TIETO FOTKY na modry konik nepatria.
HA-HA-HA
Tieto fotky su asi jedine z mala profesionalnych fotografii, ktore by mali byt zakladom MK. Namiesto toho je tu cely kon samy "duck face", oblecko, nakupy, ucesy a ine hovadiny..... A umelecke fotografie, ktore prinasaju urcite informacie sa tu verbalne zhovadzuju.....
Tento portal si tvoje fotografie nezasluzi. Radsej by som ich prihlasila do nejake prestiznej fotografickej sutaze, kde by boli ocenne inteligentnymi ludmi a nie tymto "obecenstvom".
Nikdy som nemala odvahu pozriet si fotky alebo video zo sekcie. Mozno preto, ze prvy bol akutky, kedy bol maly v ohrozeni a ja som skoncila na ARO. Ostatne 2 boli v poriadku. Takze dakujem. Urcite pomozu mnohym zenam, ktore sekcia caka. Ja osobne by som aspon tak netriasla, vobec to nieje taka hroza aku som si cele roky predstavovala.
mna caka sekcia... dakujem, ze uz viem, ako to cele bude vyzerat 👶
Začni písať komentár...
Nadhera az mam zimomriavky 👍👏👏👏👏👏👏