Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo by ste povedali svojmu 18-ročnému dieťaťu? Alebo naopak - ako by ste sa cítili, ak by ste v deň svojich 18. narodenín našli list, ktorý Vám napísala mama, keď ste mali takmer 2 roky? Šialené? Detinské či príliš sentimenti? Strašidelné? Trápne alebo dojímavé? Neviem, uvidí sa o 16 rokov, keď si ho Tami prečíta 😉 Vy sa môžete inšpirovať a prečítať si ho už dnes na mojom blogu. A tu je malá ochutnávka:
.
(...)Ďakujem, že som Ti mohla napísať a porozprávať sa s Tvojím dospelým JA. Super pokec. Neviem, ako na tom budú pošty v 2038 a či Ti tento list vôbec príde. Taktiež neviem, či pri jeho čítaní sedíš v Starbuckse počas pauzy brigády v Mekáči alebo v univerzitnej knižnici nejakej londýnskej college. Možno si v nejakom stane základného tábora pod Annapurnou, kde robíš dobrovoľníčku Červeného kríža. Alebo si možno práve skončila učňovku a ležíš doma vyvalená na gauči v Devínskej, kým sa ja v kuchyni pokúšam po tretíkrát upiecť niečo zdravé, lebo už mám 80 kíl a stále dúfam, že budem modelka (a že mi fotkou koláča stúpnu followeri na 3 tisíc HA HA) .
A ktovie, možno tu už ani nie som. (...)
