Už nič nebude ako predtým
Dieťa moje! Je mi ľúto, že ťa musím za nohy ťahať z ihriska preč, lebo je tam stále bobo. Hnevá ma, že sa nemôžeš stretávať s kamoškami a že do prázdnej telocvične našej @bublifit sa pozeráme iba cez okno. Unavuje ma, ako ti musím nonstop vysvetľovať, že si nemôžeme ísť kúpiť do Tesca rožok, lebo ešte nie je po 11:00. Vytáča ma, že ťa vytáča, ako ti vkuse drhnem ruky dezinfekciou a že nevidíš úsmevy ľudí (ak tam ešte nejaké sú). Je strašné, že starkej dávaš pusu na obrazovku telefónu a prastarkú si už polroka nevidela. Rada by som napísala, že raz bude všetko ako predtým, ale nie. Už nikdy nebudú veci ako pred TÝM. Budú nám vzácnejšie.
Odporúčame
Taktiež som dnes premýšľala,že deti prichádzajú o veci , ktoré k detstvu patria😔 už to akosi na mňa dolieha
😪😪😪😪
Presne deti tým trpia najviac
Ja som babku v domove dôchodcov nevidela vyše roka. Zo zdravotných dôvodov. Zamýšľať sa nad tým nemá absolútne zmysel. Dostanete tak akurát poukaz na psychiatriu. Tiež mám malé deti. Hráme sa doma. Starší chodil cvičiť, ale nepripomínam mu to zbytočne, aby bol z toho smutný ani nechodíme okolo. Načo? Deti majú schopnosť rýchlo zabúdať. Chodíme von, hráme sa a cvičíme doma. Do obchodu chodíme skôr, ak je to možné. Treba hľadať pozitívne veci. Deti vnímajú rodičov, ich psychiku a to ich ovplyvňuje. Ak budete v pohode vy aj deti budú..
Už aj mne chyba ten "bez starosti" život... Práca, škola, tréning.... 🤨
Začni písať komentár...
😔