Šťastne predčasne

Dnes som našla na nete tento článok a úplne ma chytil za srdce 🙂

Každá maminka, ktorá porodila predčasne sa určite tiež trápila nezmyselnými otázkami. Prečo? Čo sa stalo? Ak by som urobila toto, predišla by som tomu?

Málo som odpočívala? Málo som sa tešila? Môžu za to tie mini rukavičky, čo som v záchvate radosti kúpila na vianočných trhoch, keď som bola vo štvrtom mesiaci?

Povery, výčitky a pocity viny si vytrpela hádam každá mama predčasniatka. Mňa nevyjímajuc. Nepýtala som sa síce, prečo? Ale všetky ostatné otázky áno. Lámala som si hlavu, kde som spravila chybu... Kde som čo zanedbala.. Čo som mohla urobiť lepšie.  Ale odpoveď akosi neprichádzala.

Okolie si dávalo tie isté otázky. Hlavne, čo sa to vôbec stalo? Ako to, že to vytúžené plánované a vymodlené bábätko bojuje o život v inkubátore? Nebolo mu dobre u maminky v brušku? Veď to je ten najlepší inkubátor. Napriek tomu sa na svet vybralo predčasne.

Toľko nocí som nespala, čo som sa trápila. Toľko výčitiek ma prenasledovalo. Toľko sĺz som vyplakala... Počas nášho smutného obdobia, kedy sme boli rodičia/nerodičia, keď bol drobček v inkubátore pripojený na milióne hadičiek a prístrojoch, som ani mimo nemocnice nikam nechodila. Môj dobrý manžel ma posielal von zmeniť vzduch a myšlienky. Posielal ma na kávičky, na nákupy, relaxovať... Nešla som. Svedomie ma tlačilo k múru a moje všetky myšlienky patrili len JEJ. Dievčatku v sklenenom domčeku bez maminky. Tá myšlienka mi doslova drvila srdce. Že tam nemôžem byť stále s ňou. Že ju nemôžem utíšiť, keď plače. Že ju nemôžem vziať do náručia a pritúliť. Nedovolila mi jesť, tešiť sa z niečoho iného, ako z pokrokov bábätka, nedovolila mi relaxovať. Ani hovoriť o ničom inom. Nemohla som si predsa užívať, boli sme v tom spolu. Neustále som sama v sebe hľadala odpoveď na nezodpovedateľné otázky.

Až raz som predsa len dostala odpoveď, ktorá ma uspokojila. Bolo to prednedávnom. Navštívila som jednu veľmi milú pani homeopatku, ktorá mi s pokojom a úsmevom na perách povedala: „Detičky si vyberajú rodičov dlho pred narodením. Až tých správnych nájdu, im sa aj narodia. Majú svoju cestu životom vopred rozplánovanú a donútia nás urobiť všetko, aby ten plán splnili. Vaše bábo malo prísť na svet o niečo skôr, lebo jeho cesta životom mala zahrnúť aj túto ťažkú skúšku. Hocičo by ste urobili, aj tak by ste nepredišli jeho narodeniu. Lebo ono to muselo zvládnuť.“

Dnes máme doma zdravé a spokojné polročné dievčatko, ktoré svoju prvú ťažkú skúšku zvládlo na jednotku. A mňa už prestali trápiť otázky a úvahy, čo keby. Netrápim sa tým, čo by sa stalo, ak.. Všetko je tak, ako má byť. Preto maminky, ktoré ste prežili niečo podobné, alebo to ešte len teraz prežívate, urobte pre seba niečo. Prestaňte sa trápiť nezmyselnými otázkami, čo ste kde zanedbali. Nezanedbali ste nič a urobili ste všetko, čo ste mohli. Predčasniatka sú silné a húževnaté osobnosti, ktoré svoju prvú ťažkú skúšku dostali na zvládnutie skôr ako ostatné deti. Ale ja som si povedala, že ak toto zvládneme, už zvládneme všetko na svete. Držím vám silno palce!