Čo robiť, keď 5 ročná dcéra máva záchvaty zlosti?

Dobrý deň,

v prvom rade si treba uvedomiť, že hnev je emócia ako každá iná a dieťa má právu ju prejaviť. Netreba ho za to hrešiť trestať, hnev ani nie je niečo, čo treba rýchlo zastaviť, popr. ignorovať. Je prirodzené, že dieťa reaguje hnevom keď niečo nie je podľa jeho predstáv. Záchvat zlosti je prejavom hnevu a zároveň aj spôsobom jeho zvládania. Neznamená to teda, že dcérka alebo vy robíte niečo zle. Skrátka toto jej jej spôsob akým hnev prežíva.

Emóciu jej treba prijať a pomenovať. Popísať čo sa deje a čo cíti. Hneváš sa a preto nám hovoríš takéto veci. Chcela si to ináč. Hneváš sa, že sme ti to nedovolili.

Týmto sa prepájajú mozgové hemisféry a dieťa sa upokojuje. Neznamená to, že sa upokojí hneď, môže to trvať nejaký čas, avšak postupne by sa ten interval mal skracovať.
Pomenovaním emócie a jej prijatím jej dávate najavo, že je ok, že sa takto cíti, že to akceptujete, aj ju, že ste pri nej, snažíte sa jej rozumieť. Tiež ju učíte spojiť si telesný pocit s danou emóciou, učí sa slovnej zásobe v oblastí emócii, buduje si emocionálnu inteligenciu.

Samozrejme, ak prejavy zlosti sú nežiadúce, treba jej nastaviť hranicu.

Keď sa situácia upokojí, napr. večer sa o nej môžete spätne rozprávať, pomenovať opäť situáciu, emóciu, pýtať sa dcérky čo by jej v tej chvíli pomohlo, môžete jej ponúknuť spôsoby ako zvládate takú emóciu vy, čo vám pomáha.

Vytvárajte dcérke prijatie a bezpečie, komunikujte empaticky. Zrkadlite a prijímajte jej emócie. Tieto situácie vyžadujú intenzívnu prácu s emóciami. Nastavujte láskavo hranice. Vnímajte dcérkine signály a napĺňajte adekvátne jej potreby, nakoľko takéto správanie môže vyplývať aj z nenaplnenia nejakej potreby. Možno jej niečo prináša.

Ak by ste si nevedeli rady, nefungovalo by vám to a spôsobovalo na oboch stranách skôr záťaž a nepríjemné pocity, poraďte sa s odborníkom.