Ako riešiť výbuchy zlosti u 6 ročného syna?

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Musím povedať, že už začínam byť v koncoch. Aj keď som sa snažila nedávať môjmu synovi nálepky diagnózy, tak mám dojem, že už má na ňu "zavarené".

Mám absolvovanych niekoľko kurzov ohľadom výchovy a komunikácie s deťmi (nevýchova, rešpektovať a byť rešpektovaný, rôzne hodinové webináre). Mám naštudovane knihy a fakt sa všetko snažím dávať do praxe. Vidím, že to funguje u detí v škole (som učiteľka) a vidím, že rešpektujúci prístup funguje aj u dcéry.

Ale syn máva návaly zlosti. Už aj niekedy vieme, čo ich zvykne spôsobovať (aj dopredu to odhadnúť). Sú to bežne podnety, ktorým sa nedá vyhnúť - sestra mu nechce požičať hračku, s ktorou sa hrá, na obed nie je to na čo má práve chuť, nemôže si dať sladkosť pred obedom...

Rozprávame sa, čítame si spolu knihy. Vie sam opísať ako sa cíti. Hľadáme riešenia, aj on hľadá, čo robit, keď ma v sebe veľký hnev (napr. že bude ležať na posteli). Ale príde nával a všetko je fuč.

V škôlke je úplne bezproblémové dieťa. Doma v záchvate ničí veci, búcha do dverí. My už kvôli nemu nechodíme ani na návštevy a ani do hotela, lebo sa strašne vtedy hanbím.

Neviem čo robím zle, čo robiť inak a najhoršie je, že som sa už aj pristihla pri tom, že štvorročnú dcéru mám asi aj radšej ako syna. Nemôžem sa venovať len synovi (a ešte aj nevidieť výsledok) a ju zanedbávať. Chodíme s mužom obaja do práce, venujeme sa im. Manžel má s ním veľa trpezlivosti. Napr. on ho ešte nikdy neudrel, čo mne už ruka vyskočila.

Teraz chodí do škôlky, neviem čo to bude v škole.

Existujú metódy/testy, terapie ako u dospelých, ktorými sa dá zistiť porucha?

Ako mu pomôcť z medicínskeho hľadiska?

Ďakujem