Ako sa dá potvrdiť sekundárny autizmus?

Dobrý deň

ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili.

Podľa popisu a najmä podľa prejavov Vášho syna a názorov odborníkov, sa tiež prikláňame k názoru, že ide o poruchu autistického spektra.

O akú konkrétnu formu ide, tak to sa bude dať s istotou diagnostikovať až vo vyššom veku (min. 8 – 9 rokov). Skoršie diagnostiky vedia síce potvrdiť PAS, ale niekedy nevedia presne definovať druh, nakoľko mnohé z procesov sa u dieťaťa ešte vyvíjajú.

Dieťa je do 6 roku života v prudkom vývine, mnohé prejavy a špecifiká sa zvyknú vykryštalizovať až po nástupe do školy, nakoľko sa vtedy mení celkový spôsob trávenia času a zvyšuje sa množstvo nárokov na pozornosť, reč, komunikáciu, rešpektovanie pravidiel a podobne. To však neznamená, že skoršia diagnostika nie je správna. Ako ste správne uviedli, vy aj viacerí odborníci vidíte, že jeho správanie je vysoko špecifické a teda diagnóza je správna.

Poruchy autistického spektra môžu mať genetický základ, no nie je to potvrdené. Súčasne sa predpokladá sa, že vznikajú na základe interakcie medzi genetickým profilom daného jedinca a environmentálnymi a ďalšími zdravotnými faktormi, ktorým bol vystavený v prenatálnom a perinatálnom období. Nie je možné si ho vypestovať nesprávnou výchovou alebo prístupom. Chybnou výchovou môžu vzniknúť niektoré nešpecifické poruchy správania ako dôsledok narušenej vzťahovej väzby, ale nie autizmus. Na základe Vášho popisu si nemyslíme, že by ste nejaké chyby vo výchove urobili.

Ďalšia vec je Vami uvádzaný pojem „sekundárny autizmus“. Tento termín síce existuje, ale nie vo význame ako ho popisujete vy a najmä Váš partner. Používa sa v prípade, keď je u dieťaťa potvrdená prítomnosť genetického syndrómu, alebo iného primárneho ochorenia (napr. DMO, mentálne postihnutie) a zároveň sú prítomné prejavy z okruhu PAS (porucha autistického spektra). Autizmus vtedy nie je hlavnou diagnózou, keďže napr. problém s komunikáciou môže byť spôsobený neurologickým alebo mentálnym oslabením. U Vás to tiež nepredpokladáme.

Rozhodne nemyslíte na to, že syna vychovávate zle. Podľa Vášho popisu je skôr problém vo Vašom okolí, ktoré odmieta prijať jeho diagnózu a hľadá "vinníka". Je potrebné porozprávať sa s odborníkmi na poruchu autistického spektra, nie s „kolegami“ psychológmi, ktorí dieťa ani nevyšetrili. Nie každý psychológ alebo psychiater dokáže PAS diagnostikovať. Na to sú určené špecializované ambulancie a centrá, ktoré majú dostatočné skúsenosti.

Pre syna aj pre jeho okolie je dôležité, aby sa jeho najbližší zmierili s jeho diagnózou a následne začali podľa toho konať. Autizmus to síce nevylieči, ale vhodnými terapia, úpravou prostredia, formami vzdelávania, úpravou študijného plánu v škole a podobne sa veľa prejavov dá upraviť.

Ak diagnózu neprijmete, budete neustále hľadať inú, alebo chyby v sebe navzájom, jeho stav sa môže zhoršiť, alebo skomplikovať, napr. úzkosťami (tie sú často dôsledkom toho, že dieťa nežije v harmonickom prostredí).

Naše odporúčania sú preto orientované na dospelých aj na dieťa:

• Poraďte sa s odborníkmi, ktoré terapie by synovi odporúčali, napr. na zlepšenie komunikácie.
• Porozprávajte sa s budúcou učiteľkou vášho syna o jeho schopnostiach, ale aj o ďalších špecifikách.
• Uvedomte si, že odborníci, ktorí syna vyšetrili, sú skúsení a on nebol prvý z PAS v ich ambulancii. Verte im a aj sebe.
• Pokúste sa komunikovať s partnerom o tom, aby sa zmieril so synovou diagnózou a nehľadal vinníka vo Vás.
• Vášmu synovi nepomôže sebaobviňovanie, ani obviňovanie iného. Zamerajte radšej energiu v jeho prospech a požiadajte o to aj svoje okolie.
• Prijatie diagnózy je pre rodičov extrémne náročné, nie vždy to človek dokáže bez pomoci zvonka (psychológ, rodičia iného dieťaťa s PAS a podobne.

V prípade ďalších otázok nás neváhajte kontaktovať.

S pozdravom

Kristína a Veronika