Ako pripraviť dieťa na škôlku?

Nástup do škôlky je veľmi dôležitý míľnik v živote dieťaťa aj rodiny. Často náročný pre obe strany. Je to zmena, na ktorú je potrebné sa vhodne pripraviť. Niektoré detičky môžu cítiť strach, neistotu, ako to bez mamy v škôlke zvládnu. Veď celý čas od narodenia boli stále s ňou. Prečo teraz zrazu musia nastúpiť do škôlky? Čo tam budú robiť? A kde bude mama? Prečo nemôžu byť stále s ňou? Dá sa to vôbec všetko zvládnuť z pozície rodiča tak, aby dieťa bolo v škôlke spokojné?

Video: "Týchto 5 krokov vám zaistí pohodový nástup do ŠKÔLKY!"

Rozhovor s Luciou Harnošovou, lektorkou kontaktného rodičovstva.

V rozhovore s Luciou Harnošovou, lektorkou kontaktného rodičovstva, nájdete odpovede na tieto otázky:

• 00:00 Predstavenie hosťa a témy.
• 00:21 Niektoré deti sa do škôlky teší, iné nie. Ako bližšie charakterizovať tieto dva typy detí?
• 01:01 Ako tie ustráchanejšie deti na škôlku pripraviť?
• 02:19 U niektorých detí sa “blok” zo škôlky objaví až po prvých dňoch, či týždňoch. Ako s tým pracovať?
• 05:15 Aká je najčastejšia potreba, ktorá by u detí, v súvislosti so škôlkou, mala byť naplnená?
• 05:51 Ako správne naplniť potrebu bezpečia u dieťaťa?
• 06:45 Mal by rodič prejavovať svoje emócie pred dieťaťom a ako neprenášať svoj strach na dieťa?
• 08:00 Môžeme nejako pozitívne ovplyvniť nástup dieťaťa do škôlky z jeho strany, ale aj zo strany rodiča?
• 09:35 Ako rodič spozná, že dieťa na škôlku ešte pripravené nie je?
• 11:35 Ako najlepšie dieťa na škôlku pripraviť?
• 11:56 Ako vybrať tú správnu škôlku?
• 13:08 Má význam snažiť sa o určité odpútanie sa od mamy, napríklad pobytom u starých rodičov?
• 13:41 Ako s dieťaťom komunikovať o tom, čo ho v škôlke čaká a čo je v komunikácii počas prvých dní školského roku najkľúčovejšie?
• 14:27Môže rodič proces adaptácie nejako pozitívne ovplyvniť? Na čo sa zamerať?
• 15:16 Aká je najhoršia možná cesta, ktorou sa môže rodič vydať pri nástupe dieťaťa do škôlky?
• 16:15 Je zlyhaním rodiča, ak sa dieťa nedokáže v škôlke adaptovať?
• 16:42 Ako má vyzerať ranné rozlúčenie s dieťaťom?
• 19:49 Ako riešiť situáciu, ak dieťa na škôlku pripravené nie je, no rodič nemá na výber?
• 21:02 Záver a odporúčanie: 5 krokov ako najlepšie zvládnuť nástup do škôlky.

Nevynechajte ďalšie zaujímavé video rozhovory s odborníkmi na YouTube kanáli Modrého koníka:

🎞️ Mliečne zuby: Čo všetko by sme o nich mali vedieť?

🎞️ Skrýva pred Vami niečo Vaše dieťa?

🎞️ Aj deti sú obeťami online kriminality. Ako ich chrániť?

Komunikácia je kľúčová

Niektoré deti sa do škôlky tešia ešte skôr, ako sa čas ich nástupu reálne priblíži. Tešia sa na iné deti, spoločnú hru, nové zážitky. Vyplýva to často z ich extrovertnejšej povahy. Na druhej strane barikády však stoja introvertnejšie deti, ktoré sú ustráchanejšie a potrebujú dôkladnejšiu prípravu, intenzívnejšiu komunikáciu aj napriek tomu, že sú častejšie práve uzavretejšie a komunikujú s rodičom menej. Komunikácia je však v ich prípade kľúčová. Rodič musí zistiť, čo sa odohráva v ich hlave.

Ako pracovať s ústráchaným dieťatkom a ako ho do škôlky pripraviť?

Fakt, že majú deti pred nástupom do škôlky strach, že sa boja, plačú, prejavujú svoje emócie je úplne v poriadku. Samozrejme, pre rodiča je náročné uznať emócie dieťaťa, pretože mnohokrát to nie sú schopní zvládnuť ani pri sebe.

Dnešná generácia rodičov vyrastala v prostredí, kde sa vyjadrenie emócií nepodporovalo. Sami ako deti počúvali vety typu: “Nesmieš plakať. Poslušný chlapci neplačú. Poslušné dievčatko sa nezlostí.” Láska bola podmienená poslušnosťou a tak sa vo veľkej miere naučili svoje emócie potláčať.

Zrazu musia rovnakým emóciám čeliť u svojich detí. Pričom je jedno, či ide o hnev, strach a nedokážu ich adekvátne spracovať. Vyvoláva to u nich vnútorný nepokoj, diskomfort a z úst im zase začnú vychádzať rovnaké vety, ktoré sami v detstve počúvali. U rodičov sa objaví strach a nechcú, aby sa deti obdobne prejavovali, pretože si s tým jednoducho nedokážu poradiť.

Dôležité je však vedieť, že je úplne v poriadku, že sa hnevajú, zlostia, plačú. Dieťa iba ventiluje to čo cíti. Neznamená to, že je niečo zlé. A rodič o tom s nimi musí hovoriť.

Ako zvládnuť “blok” zo škôlky, ak sa objaví až po prvých týždňoch?

Mnohé deti zvládnu nástup do škôlky úplne bravúrne. Sú spokojné, do škôlky sa tešia. No po uplynutí pár dní, týždňov sa objaví blok a do škôlky ísť nechcú. Môže to byť spôsobené faktom, že dieťaťu “dôjde”, že to tak je už nastálo a cnie sa mu po čase strávenom len s mamičkou. Alebo prežilo nejakú náročnejšiu situáciu v škôlke a z úst mu vychádzajú vety: “Ja tam už nejdem!” a podobne.

V takomto prípade sa odporúča ísť cestou rešpektujúcej komunikácie, ktorú ak sa rodič učí priebežne, pokojne aj od bábätka, má náskok a cíti sa v tomto type komunikácie doma.

V situácii, kedy má dieťa určitý blok je na mieste vzájomná dohoda. Môžeme sa s deťmi porozprávať o tom, čo potrebujú. A zároveň nazerať na to, čo potrebujeme v danej situácii my.

Veľmi dôležité v tomto prípade je byť schopný rozlišovať medzi daným riešením a reálnou potrebou. Uspokojenie určitej potreby môže mať viacero riešení alebo naopak za riešením situácie môžu byť rozličné potreby. A vidieť to môžeme aj na sebe. Ak ako riešenie mojej situácie vidím ísť napríklad s priateľmi na večierok, aká je v tom však skrytá potreba? Som unavená zo starostlivosti o dieťa a potrebujem vypnúť? Alebo chcem byť v spoločnosti? Ak sa to naučíme rozlišovať potreby u seba, budeme ich vedieť lepšie rozlišovať u detí.

Ak sa spýtame dieťaťa, čo potrebuje a navrhne nám riešenie, je treba rozlíšiť tú primárnu potrebu, ktorú potrebuje uspokojiť, ktorá je skrytá v tom, čo nám hovorí.

Dajte dieťaťu pocit bezpečia

Vo väčšine situácií týkajúcich sa škôlky potrebuje dieťa pocit bezpečia. Znovu si ho v sebe vybudovať. Zažíva mnohé nové situácie, učí sa novým schopnostiam, musí “prežiť” vo veľkom kolektíve samé bez rodiča. Najčastejšou potrebou, ktoré deti v tejto situácii potrebujú naplniť, je pocit bezpečia.

Ak si to ako rodič, takpovediac, premením na drobné, riešením nie je vziať dieťa zo škôlky, že tam už nepôjde, ale uspokojiť jeho potrebu bezpečia inak, keď s ním trávime čas.

Zdieľajte svoje emócie s dieťaťom, no neprenášajte na neho svoj strach

Je úplne v poriadku, keď rodičia svoje pocity odkomunikujú dieťaťu. Je úplne prirodzené, že strach majú. Matka má často pocit, že svoje dieťa stráca.

Je dôležité vedieť svoj strach pomenovať, priznať si ho a tým ho aj oddeliť od pocitov svojho dieťaťa. Ak svoj strach prelínam s pocitmi dieťaťa, je to veľmi náročná a neprehľadná situácia. Dieťa to totiž jednak cíti, ale aj rodič si môže nesprávne reprodukovať to, čo dieťa prežíva. Ten strach je v nás a my ho zrazu vidíme aj v prejavoch dieťaťa, no úplne zbytočne. A len z toho dôvodu, že sa my tak veľmi bojíme a citlivé dieťa sa na nás rozľútostene pozrie, mylne si ten pohľad reprodukujeme ako strach.

Hlavnou zásadou je teda vedieť odlíšiť svoj strach. A vtedy, keď to zvládnem, môžem o tom s dieťatkom komunikovať.

Dieťa ešte nie je pripravené na škôlku

Pokiaľ vidíme, že dieťa ešte na škôlku nedozrelo, je vhodné, ak rodič takú možnosť má, nástup do škôlky odložiť.

Ako to rozpoznať? Dieťa napríklad častejšie plače aj po mnohých týždňoch, objavujú sa u neho príznaky, ktoré možno na prvý pohľad nesúvisia, no opak je pravdou. Dieťa má poruchy spánku, v noci sa budí, pocikáva sa, vyžaduje kontakt s matkou, vracia sa do postele k rodičom, a podobne.

Samozrejme sú rodiny, ktoré takú vymoženosť, ako možnosť voľby nemajú a dieťa jednoducho do škôlky ísť musí. V takom prípade, je vhodné sa vydať najlepšou možnou cestou ako nástup do škôlky nakoniec zvládnuť.

Príprava na úspešný štart

Základom úspechu je dôsledná príprava. Ako rodina by sme sa mali pripravovať s radosťou na fakt, že dieťa do škôlky pôjde.

Vytvorte si rituál nástupu do škôlky

Nástup dieťaťa do škôlky môžeme pozitívne ovplyvniť ako z jeho strany, tak aj zo strany rodiča vytvorením rituálu nástupu do škôlky.

Rituál by mal mať 2 fázy:

1. Oslava všetkého čo sme zažili a sprítomnenie odvážnych chvíľ v živote dieťaťa. Vďaka rituálu si môžme uvedomiť dôležitý prechodový milník v našom vzťahu s dieťaťom a spoločne osláviť čas, ktorý sme vzájomne strávili. Pozrite si spoločné fotografie, spomeňte si na momenty a vypichnite chvíle, kedy dieťa niečo zažilo, kedy sa prekonalo, bolo veľmi odvážne.
2. Druhou fázou rituálu je moment, kedy je dieťa pripravené ísť ďalej a púšťame ho s dôverou zo svojho náručia. Vieme, že to zvládne. No stále sme preň bezpečný prístav, kde sa môže vrátiť. Vhodné je dať dieťatku nejaký darček na cestu, napíšeme mu list, nakreslíme obrázok.

Výber škôlky

Výber materskej školy je krok, ktorý bol prvým a veľmi kľúčovým momentom, ako pozitívne ovplyvniť nástup do škôlky. Je to veľmi dôležité rozhodnutie. Nie vždy je možnosť voľby, v menších mestách, či obciach je často škôlka len jedna. No ak možnosť voľby máte, nikde nie je napísané, že dieťa musí chodiť do najbližšej škôlky. To, že škôlka vyhovuje vašej kamarátke neznamená, že to bude vyhovovať vám.

Ešte skôr, ako sa rozhodnete, kde a s kým bude vaše dieťa tráviť najbližšie roky čas, a kto ho bude formovať, neváhajte škôlku navštíviť. Pýtajte sa, sledujte, zistite si možnosti adaptačného programu. Nebojte sa predložiť svoje návrhy, porozprávajte sa s učiteľkami, riaditeľkou, či je možný variant, ktorý navrhujete a ktorý by vám vyhovoval.

Vyskúšať si odlúčenie od dieťaťa

Pokiaľ dieťa nie je zvyknuté byť určitý čas bez vás, počas prázdnin, pred nástupom do škôlky, je ten správny čas, skúsiť ho dať na niekoľko dní napríklad k starým rodičom. Pokiaľ je dieťa stále s matkou, nespalo bez nej, nebolo nikde napríklad na viac dní u starých rodičov je zrejmé, že to bude pre neho o to viac náročné.

Veľa sa s dieťaťom rozprávajte

Prvé dni v škôlke by sa mali niesť predovšetkým v duchu komunikácie:

• Rozprávať sa:
  • hovorte s dieťaťom jeho jazykom, primerane veku,
  • ak odmieta do škôlky ísť, nechce sa obliekať, nechce odísť z domu, vysvetľujte mu čo ho tam čaká, na čo sa môže tešiť.
• Pýtať sa:
  • zaujímajte sa, čo potrebuje, niekedy aj malá drobnosť ako plyšák alebo obľúbené triško dieťaťu zdvihnú náladu a pri ceste do škôlky dieťa podporia.

Venujte mu veľa pozornosti a času po návrate zo škôlky

Prvý mesiac, až dva sa snažte s dieťaťom tráviť čo najviac spoločných chvíľ a nájdite si naň čas. Nenechávajte ho v škôlke zbytočne dlho. Aby adaptácia prebiehala čo najpostupnejšie, ako je to možné, ak nám to pracovné povinnosti umožňujú.

Ak na to medzi svojimi povinnosťami nemáme dostatok priestoru, môžeme sa dostať do zbytočného tlaku. Rýchlo z práce, rýchlo do škôlky, zbytočný stres a zhon. Na dieťa toho je zrazu veľa a môže sa začať napríklad pocikávať.

Prvé mesiace by mali byť čo najpohodovejšie, čo najvoľnejšie. Víkendy a popoludnia strávte spolu s dieťaťom, vymyslite program, ktorý má dieťa rado a čo ho baví.

Čomu sa vyvarovať?

Najhoršia možná cesta, ktorou sa rodič môže vydať je kedy dieťa za každú cenu nútime ísť do škôlky v zhone, bez príprav, v strese. Využívame nátlak: “Odteraz to takto je a hotovo. Mňa to nezaujíma, to zvládneš, my sme to zvládli tiež,...” a podobne. Dostávame seba aj dieťa do zbytočne veľkého stresu. Tým, že budeme ignorovať potreby dieťaťa, nezmiznú.

Prístup, kedy ignorujeme plač a emócie dieťaťa, veď teraz to pár týždňov pretrpíme, bude to náročné ale rýchle, nie je správna cesta. Scenár sa vám síce pravdepodobne naplní, dieťa po pár týždňoch plakať prestane, ale vnútorne si to nesie ďalej zo sebou ako veľkú zradu.

Zlá adaptácia nie je chyba rodiča

My nemôžeme dopredu o vedieť, ako bude naše dieťa na škôlku reagovať a teda nie sú na mieste nejaké výčitky, že sme niečo zanedbali alebo ako rodičia zlyhali.

Ranné rozlúčenie s dieťaťom

Ako bude vyzerať rozlúčenie s dieťaťom pred vstupom do triedy, ovplyvňuje aj to, ako prebieha celé ráno, ešte skôr, ako sa na cestu do škôlky vydáte. Ak doma prevláda stres, napätie, všetko sa to kumuluje, cítime to nielen my, ale aj dieťa. Ak sa prichytíte, že sa to u vás pomaly prejavuje, zastavte sa, predýchajte to, upokojte a dieťa sa pridá.

Je na zvážení vyskúšať, ak máte možnosť rozlúčiť sa s dieťaťom doma a do škôlky ho odvedie niekto iný, či to neuľahčí inak emotívny proces lúčenia v škôlke.

Počas lúčenia, či už doma alebo v škôlke, musí dieťa v sebe cítiť sebadôveru, aby vykročilo vpred s odvahou.

Ak je dieťa plačlivé a rozlúčenie je veľmi emotívne, mohlo by dopomôcť malé tajomstvo, súkromné tajné rozlúčenie, ktoré si doma dohodnete a vymyslíte. Vo fantázii sa medze nekladú. No pre inšpiráciu jeden príklad. Dieťatku popíšte, že vaše srdiečka sú spojené, ste prepojení láskou, ako takým špagátikom. A ak aj spolu nie ste, stále ste tým špagátikom lásky prepojení.

Môžete si to vyskúšať napríklad doma. Vysvetlíte si to, chytíte sa za srdiečka rukami na hrudi a jeden odíde do druhej miestnosti. Môžete na dieťatko zakričať, či to cíti, to prepojenie na hrudi. Tie ručičky. A buďte si istí, že ho cítiť bude. Nakoniec sa s radosťou rozbehnete k sebe.

Formou hry sa pripravíte na to, čo bude neskôr v škôlke. Kde si to pri lúčení pripomínate, že ste láskou previazaní a že si pre neho o chvíľku prídete. A aj keď dieťa pri rozlúčke plače, vie, že si preňho prídete a je to takto v poriadku. Bonusom je, že je to súčasťou tajomstva, o ktorom nevie pani učiteľka, ani nikto ďalší. Je malý rituál, ktorý mu môže pomôcť ráno odísť.

Rýchly odchod

Sú rodičia, ktorí inú možnosť nemajú a dieťa do škôlky chodiť jednoducho musí, nech už sú jeho prejavy akékoľvek. Ak k nim patríte, snažte sa urobiť maximum pre to, aby ste s dieťaťom trávili čas aspoň po práci, aby ste ho podporili, nájdite si čas na lúčiaci rituál. Ak je dieťa plačlivé a lúčenie je naozaj emotívne, niekedy naozaj pomáha, že je to všetko prebehne rýchlo, žiadne dlhé lúčenie. Dieťa síce s plačom odchádza, ale vy viete, že sa po chvíli upokojí a bude sa hrať. Musíte sledovať reakcie svojho dieťaťa a čo by potrebovalo. Sledujte prečo tam nechce ísť, aká je jeho potreba a tam sa takmer vždy nájde riešenie.

Text po odbornej stránke skontrolovala:
Lucie Harnošová
lektorka kontaktného rodičovstva
www.kontaktnirodicovstvi.cz