Kokosové mlieko sa vyrába z dužiny kokosového orecha a vody. Kokosový orech je vlastne ovocie s tvrdou škrupinou a je jedným z najväčších semien na svete. Počas zrenia kokosového orecha postupne zaniká vonkajší zelený mäkký obal škrupiny. Vo vnútri škrupiny sa znižuje podiel kokosovej vody (táto voda ale nie je kokosové mlieko) a zvyšuje sa podiel bielej dužiny. Zrelý kokosový orech je hnedý. Hnedá škrupina je pokrytá hrubými hnedými vláknami. Vo vnútri škrupiny je silná vrstva bielej dužiny a minimálne množstvo tekutiny - kokosovej vody. Z dužiny sa vyrába sušený strúhaný kokos, kokosové mlieko, smotana, kokosová múka a tiež kokosový olej.Kokosové mlieko
Kokosové mlieko nie je žiadnym novodobým vynálezom. V oblasti trópov a subtrópov, hlavne v juhovýchodnej Ázii, Tichomorí, Karibiku, Južnej Amerike, juhovýchodnej Afrike a na Madagaskare je používané už po stáročia pri varení dezertov, polievok, omáčok a karí. Jeho kvasením sa vyrábajú aj alkoholické nápoje. V modernej kuchyni sa používa aj ako súčasť kokteilov. Známa je napr. Piña Colada.
Kokosové mlieko je alternatívou pre ľudí trpiacich alergiou na živočíšne mlieko1, pre ľudí trpiacich intoleranciou laktózy 1, pre ľudí, ktorí živočíšne mlieko nepovažujú za zdravé a pre ľudí, ktorí nechcú konzumovať živočíšne mlieko z filozofických, náboženských či etických dôvodov (napr. vegáni). Kokosové mlieko je vhodné konzumovať pri premnožení kvasiniek v organizme . Kokosové mlieko je samozrejme nevhodné pre alergikov na kokos.
Aj ľudia, ktorí bežne používajú na varenie kravské alebo iné živočíšne mlieko, môžu oceniť inú chuť kokosového mlieka a ozvláštniť si ním jedálniček. Aj keď v ňom obsiahnuté tuky sú tvorené z väčšiny nasýtenými mastnými kyselinami. Jedná sa ale prevažne o mastné kyseliny so stredne dlhými reťazcami. Konzumácia kokosového mlieka teda neprispieva k vzniku kardiovaskulárnych ochorení a naopak je zdraviu prospešná (viac v odseku Zloženie kokosového mlieka). Doma vyrobené, alebo kupované kokosové mlieko s vhodným zložením je možné podávať aj malým deťom od 4 až 6 mesiacov, používať ho pri varení mäso-zeleninových príkrmov1 a kaše. Nejedná sa ale o plnohodnotnú náhradu materského mlieka.
Kokosová palma (čiže Kokosovník orechoplodý) sa vyskytuje v celej oblasti trópov a subtrópov na brehoch veľkých riek, morí a oceánov, tam, kde je piesočnatá až hlinitá. Pôvodná oblasť ich výskytu nie je známa. Zrelý kokosový orech môže vďaka svojej dutine plávať aj niekoľko mesiacov na hladine oceánu. Niektoré zdroje uvádzajú ako pravdepodobne pôvodnú oblasť dnešnej Malajzie a Indonézie. Cielene sú kokosovníky pestované už asi 3000 rokov. V oblasti medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca tvoria značný podiel potravy ľudí.
Od polovice 19. storočia sa začali kokosy dovážať aj do Európy, kde sa čoskoro stali pomerne populárnymi. Vzhľadom na ich kazivosť sa dužina strúhala a sušila, neskôr sa dovážala už sušená. V súčasnosti možno okrem sušenej dužiny zohnať aj konzervované kokosové mlieko, kokosovú smotanu, v skle balený za studena lisovaný kokosový olej a tiež rôzne nápoje na báze kokosovej vody (v tetrapakoch, plechovkách, PET fľašiach).
V jednom hrnčeku kokosového mlieka je podľa spôsobu výroby a podľa použitého pomeru kokosovej dužiny a vody 5 až 8 g bielkovín, 6 až 25 g sacharidov, 5 až 7 g vlákniny a 40 až 60 g tuku. Kokosové mlieko je zdrojom polyfenólov, antioxidantov, vitamínov radu B (okrem B2 a B12), vitamínu C, kyseliny listovej1, vápnika, horčíka, železa, draslíka a zinku.
Kokosové mlieko neobsahuje trans-mastné kyseliny. Štúdie, ktoré preukázali negatívne účinky kokosového tuku na zdravie boli vykonávané s čiastočne hydrogenovaným (stuženým) a rafinovaným kokosovým olejom. Ich závery teda nemožno vzťahovať na kokosové mlieko a za studena lisovaný kokosový olej. Prevažnú častí tukov kokosového mlieka sú totiž síce nasýtené tuky, ale väčšinu z nich tvoria triglyceridy (zlúčeniny glycerolu a mastných kyselín) so stredne dlhými reťazcami. Tie nespôsobujú kardiovaskulárne ochorenia, nemajú negatívne účinky na zdravie. Dokonca sú zdraviu prospešné, majú vyššiu sýtivosť než ostatné tuky. Sú podobné tukom materského mlieka.
Mastné kyseliny so stredne dlhými reťazcami obsahujú 8 až 14 atómov uhlíka (C8 - C14). Pre ich trávenie nie je potrebná žlč. Sú teda veľmi dobre stráviteľné, vstrebávajú sa v tenkom čreve priamo do krvi bez nutnosti štiepenia a reesterifikácie. V pečeni ľahko oxidujú a slúžia ako zdroj energie. Neukladajú sa do tukového tkaniva, nezvyšujú hladinu LD cholesterolu. Majú protizápalové účinky a podporujú správnu funkciu imunitného systému. Polovicu mastných kyselín kokosového mlieka tvorí kyselina laurová (C12). Tá má baktericídne účinky a zvyšuje vstrebateľnosť vápnika a horčíka.
Predávané druhy kokosového mlieka sa líšia pomerom vody a kokosu a podľa toho aj tučnosťou. Najtučnejšia je kokosová smotana. Kokosové mlieko možno zohnať v konzervách alebo v tetrapakových krabiciach, konvenčné, aj z bio produkcie. Niektoré druhy obsahujú stabilizátory a emulgátory (aj problematické ako je karagén či guma guar), ktoré zabraňujú oddelenie tuku od tekutiny pri skladovaní kokosového mlieka. Možno zohnať aj mlieka ryžovo-kokosové. Tie sú vhodné aj rovno na pitie, bez akejkoľvek úpravy.
TIP: Dobre vytlačenú kokosovú drť zvyšnú po výrobe mlieka možno použiť na prípravu dezertov, múčnikov alebo dať do kaše.
TIP: Ak necháme pripravené kokosové mlieko stáť pol dňa v chladničke, hore sa oddelí vrstva kokosové smotany.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu