Stretli sme sa s prvou láskou
Potrebujem sa vyrozprávať, zistiť, či niekto niekdy cítil podobne.
Stretla som dnes svoju prvú lásku, boli sme vo vzťahu 3 roky a musím povedať, že vztah bol super. Ale boli sme mladí, hlúpi.. chceli sme skúšať, žiť. Tak to stroskotalo.
Pred pár dňami som ho stretla, dlhý očný kontakt, usmial sa a zmizol.
Som z toho strašne rozhodená, rozladená, cítim smútok, zúfalosť.
Je to už 5 rokov čo nie sme spolu, ja som už v novom vzťahu a on tiež a zrazu sa to všetko vrátilo behom sekundy. Tie emócie, pocity, bolesť, láska ..
Je to normálne?
Ak máte byt spolu raz budete, teraz to nerieš, užívaj prítomnosť
Kvôli niečomu ste sa predsa rozišli ... netreba sa vracať do minulosti, ľudský mozog má tendenciu ponúkať len tie pekné spomienky ... je možné, že to v sebe ešte nemáš spracované, uzavreté atď. ... venuj sa súčasnému partnerovi, neoberaj sa zbytočne o energiu myšlienkami na bývalého ...
Úplne prirodzené pri dlhodobých vzťahoch. Chce to tak 10 rokov aby tie emócie trochu zoslabli.
A to ste si nic nepovedali? 🤷Zvlastne. Ja som stretla svoju prvu lasku po 18 rokoch a veru bolo to intenzivne z oboch stran, ale davno sme obaja niekde inde. Pospominaj a nechaj to ist dalej...
Usmial sa a zmizol... aspoň pozdraviť ste sa mohli. 😒
Keby sa na mňa usmial a zmizol, tak by som to takto asi neprezivala, ale každý sme iný 🤔
Pravdaže. Je to normálne. Volá sa to spomienkový optimizmus, to dobré sa pripomenulo, to zlé si už vytesnila, na to predsa nebudeš spomínať... 🤷.
Tak ho skus stretnut este raz a budes vidiet.
ak by ste sa lubili, tak by ste sa nerozisli kvoli tomu, ze si chcete uzivat, ale uzivali by ste si spolu, hlavne ak bol vztah naozaj super...asi si to nemala vyriesene v sebe, ked sa tak citis...