Pokazila som to ja?
Pozeram si fotoalbum. Pozeram, aki sme boli stastni... pokaslala som to ja? Mali sme v pohode vztah, dalo sa to, standardne problemy. Akurat, ze moj muz to nejak zle znasal. Dnes ked sa bavim s kamoskami a sypem si popol na hlavu, mi hovoria, ci mi sibe, ze aj oni kolkokrat vytkli muzovi, ze zle povysaval, alebo ze zle nakupil, aj ked to mal na papieriku. A ich partneri si to vedia uznat a preziju to bez ujmy.
Proste sme sa kvoli niecomu dostali do krizy. Bolo vela hadok a povedalo sa vela skaredeho na oboch stranach. Kym ja som to ustala skor s placom, manzel hnevom. Raz som od neho dostala facku. Bol z toho v soku a ospravedlnoval sa, plakal, ked ma videl, co to so mnou urobilo. Ked sme sa z toho spamätali, povedala som mu ze dufam, ze to bolo len ojedinele zlyhanie, a ze rovno hovorim, ze sa nenecham otlkat. Presiel nejaky cas. Kedze ale kriza pretrvavala, a manzel ju ani nemienil riesit, hadky pokracovali. A prisla dalsia facka. Uz ju nelutoval, potreboval vinnika, vraj som si zasluzila. Volala som na krizovu linku poradili mi zavolat policiu. To sa mi javilo extremne. Este som to raz konzultovala s inou psychologickou a ta povedala, ze ak nemam fyzicke stopy, ze co bude dalej - mozno ho vykazu von na par dni a ked sa vrati? Bude to lepsie? Poradila mi, ze si to ale nemam nechat pre seba, a mam to povedat aj jemu, ze to nebudem tajit. Tak som to povedala najprv svojej rodine, potom aj jeho rodine. Samozrejme, moja rodina sa zastala mna, jeho rodina sa zastala jeho. Co je ale podstatne, moj muz sa otocil o 180 stupnov. Nie je zly, ale je urazeny a presne vie, co mi ublizi a co mi vadi. Robi naprieky. Ziadne debaty uz nepomahaju. Ja som mala dostat facku, lebo som si zasluzila, a mala som mlcat - zhodila som ho pred celou rodinou. Darmo som vravela, ze mi to poradili odbornici. Obcas ked je hadka, tak su tam psychicke a vydieracske manipulacie - nie som dobra zena, nie som dost milujuca, nepodporila som ho, nestala som pri nom (asi akoze som nezatlkala tu facku).
Zamyslam sa, ci sa to da este opravit. Uz nezoberieme spat, co sa stalo. A ani sa neviem tak tvarit, ja sa tiez hanbim za tu facku, citim sa ponizena, rovnako ako on, ze som ho nabonzovala. Som ale v soku, ze obetou sa citi on. Da sa to ale este nejako vratit? Ja mam totiz pocit ze nie, on ma dalej psychicky manipuluje, ked poviem svoj nazor, tak vraj mam prestat hovorit hluposti, alebo nebyt drza (co nie som, som ale priama). A na to sa vyhovara, ze ked sa nebudem pekne spravat ja, nebude sa ani on inymi slovami, uz vobec nie je taky ako pred krizou, ked sa snazil, zil pre rodinu a pod. Jednoducho sa teraz sprava, ako za slobodna - citala som tu v davnych diskusiach ako zeny pisu, ze si konecne zacali zit, ako chceli a kaslu na muza, hoci su nadalej s nim, aj s nim sexuju a vraj su stastne, asi je aj moj muz - je to cesta? Aj ked mame male deti este? Ja som vzdy myslela, ze rodina je o nesebeckosti, o obetiach, kompromisoch, ustupkoch. Na konci je ciel, ze stastni su vsetci, nielen jeden.
Ja si myslim, ze ani pomaly nemas za cim smutit a tlieskam ti, ze si tu facku vytrubila obom rodinam. Nech sa hanbi jak pes. Najhorsie je nechat sa otlkat a este sa za to potichu hanbit.
Rodina nikdy nemá byt o obetiach. O kompromisoch áno.
Urobila si dobre, že povedala obom rodinám čo sa u vás deje
@fleur1111 lepšie by som to ani ja nenapísala.
Tvoj chlap je obyčajný ubožiak a sebec. Sama si to vydedukovala, posúdila a pomenovala. Čo chces od nás počuť, že sa zmení? Chlap, čo presne vie ako Ti má kedy ublížiť? No ďakujem pekne.... Nie, nezmení.
Ešte Ťa môže otĺkať na pravidelnej báze, lebo si si zaslúžila.
Pozri, sama si to veľmi rýchlo identifikovala, tak nezíď z cesty, rieš to, ak sa nedá, odíď od neho alebo jeho pobaľ do preč.
Klobuk dole pred tebou, ze si nabrala odvahu a o fyzickom utoku si povedala. Uz to je krok, ktory 70% zien v rovnakej situacii nespravi. Lebo je to tazke.
Za dalsie, neviem, ci by som s takym clovekom ostavala... ak je muz schopny dvihnut ruku raz, dvakrat... preco by to nerobil do konca zivota? a ked sa uz nebal dat facku, preco by sa nebal aj niecoho horsieho? Porozmyslaj nad tym, a hlavne si davaj na seba pozor
Kedze dostal sankciu za fyzicke tyranie (vie o tom jeho rodina), presiel (mozno len docasne) k psychickemu. Velmi dobre je, ze si to plne uvedomujes, lebo nie vzdy to tak byva. Tuto nevidim velku nadej na zmenu k lepsiemu, najlepsie asi bude sa co najpokojnejsie rozviest. On nech si svoj balicek sraciek poriesi sam zo sebou a nezatahuje do toho aj teba. Alternativou by bolo ze by na sebe fakt zamakal a chodil dlhodobo na terapie, to je vsak dost nerealisticky scenar a ty nie si povinna obetovat svoj zivot niekomu kto ti ci uz umyselne alebo neumyselne ublizuje.
Neviem na čo čakáš, tu bude najlepšie pre teba len rozvod...alebo si počkáš na tretiu facku, ktorú si podľa neho zaslúžiš?
Ked mne sa javi, ze ho vidite trochu prisne, mozno som to tak napisala. On taky nebol pred tou krizou, bol ochotny, snazil sa. Ano, ma zle vlastnosti, ako kazdy iny, aj ja ich mam a nebolo to vzdy lahke, ani ja s nim, ani on so mnou. Ja ho mam rada. Jeho mamka mi povedala, ze ho mam mat rada aj s chybami - asi mala na mysli, ze ich mam tolerovat, neriesit a urobit za neho?
Rozhodni sa podľa seba, nikto ta tu nebude presviedčať o opaku. Každý si je tvorcom vlastného šťastia. Ja si stojím za tým čo som ti napísala vyššie.
Ďalšia čo má doma debila!
Poviem Ti jedno. Kazdy chlapma chyby. Nemozes cakat od chlapa,ze bude gazdinou. Zas otlkat sa nenechaj ani zastrasovat za svoj nazor. Moj muz doma robi iba "chlapske" prace. Nevysava, neumyva,nezehli ani nevesia bielizen.
No stara sa o dom, nakupi alebo minimalne mi vylozi tazky nakup. Stara sa aby som mala plne funkcne auto vratane tankovania. Stara sa o deti . Venuje sa,cita im...
No ked chce on ist s kamosmi niekam,tak to respektujem. Po tyzdnovom resete s kamosmi je vzdy jak med.
Nech sa deje čokoľvek, proste facka od muža a zastrašovanie je podľa mňa neakceptovateľné a zvlášť ak mu to ani nie je ľúto
No ty sice vies, že to, co sa u vas deje nie je v poriadku, ale chces akoze od nás povolenie takto žiť? To za teba nikto neurobí.
Pozerat sa čo bolo predtým je síce pekné, ale dívaj sa dopredu, lebo tým smerom ideš.
Čo sa jeho mamky týka, nech s ním žije, aj s jeho chybami. Možno po čase vytne aj jej, ked sa mu znepáči, čo mu povie.
Pozri ty sa zamyslas ci by sa to este nejako nedalo vyriesit lenze z tohto co pises to ide len z tvojej strany. T. J. Bez sance na zmenu.
Chapem ze nechces dlhprocny vztah len tak zahodit no vies jeho motivácia zotrvat vo vztahu je veľká, ak to niekto ukonci tak ty. On by bol za nasilnika, takto si jeho antistres babka, o rodinu a domácnosť ma predpokladam postarane... Nema co riešiť.
My ho nesudime prísne. My ho sudime podľa toho, čo píšeš.
Naopak, ty ho akoby chceš "zastať".
Za mňa facky, a postoj"distala si, lebo si zaslúžiš "je konečná
Takže ak radšej chceš chlapa, aj za cenu hádok a otlkania, v pohode, kľudne s nim ostaň, toleruj mu všetko, aj facky, ktoré budú pribúdať, pripadne monokle, kopance, tresknutia o stenu...
Možno potom sa prebudís z toho sladkého sna, že zubami nechtami treba bojovať a stať pri nom aj s jeho chybami, lebo mamka povedala..
A možno nie.. Lenže potom si za to fakt môžeš sama.
Správne ti radili, mala si zavolať políciu ten prvý krát. Tolerancia násilia - k čomu je to dobré?
Mne sa tiež paci, ze si tu facku vytrubila do sveta. Je to lepšia stratégia, ako to tajiť.
Pokial sa chceš nechať otĺkať manipulátorom, tak áno, je to cesta 🤦🏽♀️