Hľadanie partnera po smrti manžela. Ste na tom podobne?

lienočka, veľmi dobrá téma, ja momentálne prežívam presne tie pocity čo si napísala, obrovské sklamanie, smútok, vracanie sa k tomu dobrému v spomienkach, a stále je to taký bludný kruh, nevidím do budúcna nič dobré, nič čo by ma spravilo šťastnou okrem môjho drobčeka, ale ten ma neobíme, nedá mi pusu, nepreberie so mnou aký som mala den a pod. a čakať stále na niekoho, kto sa možno v živote ani neobjaví je tiež iba začarovaný kruh.

juliap, budem cakat na tvoj pribeh... a dakujem zan 🙂 ja mam drobca, bude mat 4 rocky a same sme zostali od januara. myslela som, ze som ako tak za vodou, ale ked som sama, teda, ked je krpec u svojho otca, je mi velmi smutno a tazko.

lienka úplne ťa chápem ako ti je, hlavne ked ste žili predtým ako rodina, môj drobček to ani nebude vedieť aké to je žiť v kompletnej rodine, lebo od nás odišiel počas tehu, joj, je to tak smutné že nemám nikoho kto by mi pohladkal bruško, popýtal sa ako kope a tak, neviem čím som si zaslúžila takýto trest, je to nespravodlivé, a už veru ani nedúfam, že sa to niekedy zmení, ale teším sa na príbehy druhých báb, možno sa im aj na druhý pokus podarilo zaľúbiť, ja si to aĺe neako neviem predstaviť

lienka, malinky spinka, takze slubeny pribeh ... kde bolo tam bolo, pred 15 rokmi sa zacal na jednej svadbe rozpravkovy pribeh, ktory mal trvat vecne. Po 9 mesiacoch prisla na svet utesena princezna a o 4 roky dalsia. no ako to uz v rozpravkach byva, na to, aby mohlo nakoniec zvitazit dobro, musi sa tam pripliest aj nejake to zlo. Do rozpravky zavital zly duch alkohol a zla jezibaba frajerka, ktorej zacalo vadit, ze "Kral" sa venuje aj svojej rodine. a jednoho zimneho dna, den po valentinovi, sa "kral" s jezibabou rozhodli, ze "kralovna" aj s princeznami nemaju uz miesto na zamku, ale bude im dobre aj na ulici. Nastastie mala "kralovna" este svojich rodicov, ktori ju zobrali aj s princeznami k sebe ... a tak sa z kralovnej stala obycajna mamka, ja, a zistila som, ako som bola dlho klamana, uvedomila som si, co vsetko som odpustala, co vsetko prehliadala, a pritom takmer stratila uctu k sebe samej ... ale mala som svoje princeznicky, ktore mi kazdy den dokazovali, ze pre ne sa mi oplati bojovat a zit ... len v jedno som najprv neverila, ze sa objavi este niekedy carovny princ, co vylieci moje srdiecko, princ, ktory by ma bral taku, aka som, ktory by mal rad moje princeznicky... kamosky ma nahovarali, snazili sa mi dohodit nejakych tych princov, ale boli to falosni princovia, ktorych som prekukla po 1 rande ... no aj moja mamka bola trosku nestastna a uz sa aj vypytovala, ci si nechcem niekoho najst, a vtedy isiel v TV 1 krat serial Pojistovna stesti a zaverecny diel mal nazov "Stastne a vesele" , no a ja som mamke povedala, vies co mami, my budeme mat tiez take stastne a vesele ... no a o 2 tyzdne som ho uvidela, mojho princa s najsmutnejsimi ocami na svete, a ja som si povedala v duchu, ze tento, alebo ziadny iny. tak som sa pytala suseda, ku ktoremu prisiel, ze kto to je a on ze jeho najlepsi kamos prisiel sa pozalovat, ze jeho manzelka si nasla priatela a odstahovala sa od neho ... no a potom som cakala 4 mesiace, kym konecne suhlasil, ze pojde s nasou partiou na pizzu, bolo to 11.11.a pre mna si prisiel princ na bielom koni, este aj snezit vtedy zacalo ... ked sme sa rozpravali, zistili sme ze mame velaa spolocneho, no a potom som urobila, ze "CHYBU" podla znamych, lebo som ho chytila za ruku ... a prave tym som si ho ziskala uplne. no este tu bola otazka mojich princezien, lebo som nepocitala s tym, ze by si niekto chcel zenu s 2 detmi, ale aj to sa raz dva stalo samozrejmostou Vianoce boli naozaj uz stastne a vesele, a viete co? moj mm uz na vianoce vedel, ze si ma chce vziat a chce byt s nami rodina ... no tak sme si po roku, presne 11.11. na nase rocne vyrocie zoznamenia povedali ano a uz 5 rokov piseme nasu rozpravku, a teraz sa nam narodil aj maly princ, nas poklad ... to viete, ze ma niekedy prepadne strach, ze si moj princ najde nejaku zlu jezibabu, vtedy ho silno objimem a on vie, ze ma ma tiez silno objat a povie, vsetko je dobre, lebo ma velmi miluje .............................................................................................................................................................

takze lienka, bonparuska, mozno to teraz tak nevyzera, ale treba si povedat, ze vsetko bude dobre, mate svoje pokladiky, a ked pride ten spravny cas, pride aj princ, ktory vam dokaze, ze stoji za to otvorit znova svoje srdiecka a zacat verit ... 😉

lienka, dakujem za tuto temu...ja teda nikoho nehladam, je to este cerstve, ani deti nemam, som vsak tehotna.
stale som zo vsetkeho v soku a nemozem uverit, co sa stalo a ako sa moj partner zmenil.....alebo som si niektore veci predtym nevsimla? moj pribeh je v mojom profile, ak chces precitaj, nechcem sa opakovat

mircalla, precitala som si a je to teda od neho riadny podraz ... ale drzim ti prsteky, budes mat vytuzene miminecko a ver, ze vsetko bude dobre ... a este s usmevom ide vsetko lahsie 🙂

juliap, dakujem za pribeh 🙂 a zelam ti a celej tvojej rodinke stastny zivot. a presne taketo nieco asi potrebujeme tie, ktore sme teraz nestastne a na zazraky uz neverime. teda, aspon ja urcite nie.
mircalla, tvoj pribeh som si precitala. smutny ☹ ale drzim ti palce, tes sa na vytuzene babatko. a verim, ze tato tema sa tu rozbehne a baby nam dodaju silu hladat toho princa 🙂

kocky, aj ja som si nasla dobreho muza az na druhy pokus.
prve manzelstvo trvalo len dva a pol roka a bola to katastrofa!!
nastastie som nabrala sily a rozviedla sa aj s 2-rocnym synom...dlho som nechcela ziadneho chlapa ani vidiet, ale ked mal syncek 5 rokov, zoznamila som sa s ferovym clovekom, ktory bol aj mojmu synovi kamaratom....
o dva roky sme sa vzali a mame velmi dobre manzelstvo. 🙂

preto nezufajte, vsetko sa moze na dobre obratit, len sa do noveho vztahu neponahlajte a vsimajte si u partnera dolezite veci.
ci nie je egoista, lakomec, suknickar....ci dokaze byt oporou.
drzim vsetkym palce! 😵 😵 😵

ahojte, ja mám tiež manželstvo na druhý pokus a výsledok mi spinká polročný v spálni. prvé manželstvo mi trvalo 13 rokov zo začiatku celkom OK ale potom už to bola jedna katastrofa, veľmi sme sa odcudzili. dva roky pred rozvodom sme tamer spolu nežili, len spoločne hospodárili a starali sa o deti ale manželský život nula.
Ja som potom spoznala človeka s ktorým som chcela byť a strávi´t zvyšok života a navrhla som rozvod, lenže to bývalý manžel nevedel stráviť napriek tomu že aj on už v tom čase niekoho mal. Po rozvode sa ešte zaujímal o svoje deti - teda iba chvíľku , teraz ich už nevidel hodne dlho.
Myslím že mám teraz veľmi dobré manželstvo , aj u nás to občas zarezonuje ale všetko v rámci normy.
Takže nikdy netreba zúfať a uzavrieť sa do seba. Ale na druhej strane musím za seba povedať že ja by som si rozvedeného nezobrala.

ahojte.....žienky,aj ja som našla toho praveho manžela až na druhý pokus. prvé manželstvo trvalo 4roky,skončilo katastrofalne.....ale vedela som že necchem byť sama,túžila som mať večer ked prídem zpráce domov niekoho s kým sa podelím o problémy....a aj na dcerku som necchela byť sama....tak som hladala,vždy to boli neuspechy...a po 3 rokoch sme sa spoznali ...a možno práve preto že sme vtedy ani jeden nič nečakali od druhého(mali sme práve skončene nepodarene vzťahy) tak to skončilo happy.ani nie po roku sme sa vzali......vhupli sme do toho rychlo ale neakko som cítila že je to to pravé orechové, 😉 a teraz čakáme na nášho malého huncuta čo príde v lete. túžila som po druhej šanci,jasne že som mala aj obavy,hlavne koli mojej dcerke...ťažko je hladať partnwra pre seba ale ešte aj treba prihliadať na dieťa...to je doležité.....a konečne verím že som si našla toho pravého,že som sa už usadila na doživotne 🙂 . a tooto želám všetkým...ktoré ste same s dieťaťkom,po rozchode,či rozvode...že niekde na vás isto čaká ten pravý....len niekedy tá cesta k nemu je dosť klukatá....ale možno práve preto si potom človek vie to šťastie vážiť a ceniť.

ano, to je pravda, ze ludia po nevydarenych vztahoch si ten dobry, viac vazia!
nestracajte nadej, caka na vas este nejaky dobry chlap, len musite byt aktivne a neuzatvarat sa pred svetom...

a chodiť po svete usmiate.....to sa vtedy žena velmi zmení 😉

holky, vše co se nám v životě stane, má svůj důvod, třeba právě to aby jsme našli v budoucnu štěstí

Ja uz partnera nehladam. Sklamala som sa vela krat. Ten predtym sa so mnou rozisiel, ked sme zistili, ze nemozem otehotniet prirodzenou cestou, tento druhy....no opisala som.
Ja som teda zodpovedneho chlapa este nestretla, a to mam o mesiac 38 rokov. Takze radsej budem sama ako zazit dalsie sklamanie, ani s tym nepocitam, ze v mojom veku by som sa este s niekym zoznamila.

No a jediny dovod preco sa toto stalo bol ten, ze je dobre, ze sa to stalo uz teraz a nie ked sa maly narodi. Iny dovod nie je. Uz len myslienka na nejaky vztah mi nahana husiu kozu, neverim chlapom a nikdy uz verit nebudem.

mircalla...ako píšeš je to ešte všetko čerstve.....možno o nejaký čas...a ked bude bábo na svete sa na to budeš pozerať inak..a možno raz..... 😉

ano Mircalla, tak ako pise Dajna, je prilis skoro. skor by bolo cudne, keby si teraz tuzila po novom vztahu.
ja osobne som potrebovala az 4 roky samoty. a nelutujem, boli to pekne 4 roky, kedy som sa venovala synovi, bol super spolocnik, vobec som sa necitila osamela, materstvo som si viac vychutnala.
vsetko potrebuje ten spravny cas. 😵

mircalla, tak ako pisu kocky, teraz si to nevies predstavit, ale pride cas, kedy sa na vsetko budes pozerat s nadhladom ... a 38, ved to je krasny vek, a materstvo si viac vychutnas.
a koceny, hlavne s usmevom, s tym ide vsetko lahsie, aj ja som sa usmievala, ked ma zivot, teda byvaly, sklamal a robi to vela ... aj ked niekedy je to usmev cez slzicky ... 🙂

nik nemá rád smutných a večne zamračených ludí.....aj mna život riadne kopol,ale mám krásnu dcérku s ktorou sme si užili a vzájomne si pomáhali..aj ked bola maličká,vždy ma držala za ruku a povzbudzovala..hlavička moja malá....a ked som spoznala mojho manžela....terajšieho,tak mu vraj imponoval moj usmev,veselosť a spontánnosť....netreba sa poddať smútku a na všetko sa aspon trochu pozerrať optimisticky.

čaute kočky, z vašich príspevkov ide toľko optimizmu a to som veľmi rada, lebo dodávajú odvahu že ešte nič netreba vzdávať, a veľakrát sa stáva že človek nemá všetko to čo by si želal to viem, ale je to asi len o čase, možno za pár mesiacov už sa budem mať prečo usmievať a radovať zo života, aspon v to dúfam.

baby,tie príbehy sú smutné a plné nádeje zároveň.
ja som momentálne mesiac po šoku,ked som ostala po 8 rokoch chodenia a ani nie po 3 rokoch manželstva podvedená a osamelá.človek ktorého som ľúbila a dala mu krásnych synov dvojičky, bolo to ťažké a stále je.ten to nezvládol a dal prednosť druhej, a synov chce vychovávať ako tí víkendoví oteckovia- ked sa im hodí..mna odsúval už dávnejšie,len som si myslela že je to kvôli povinnostiam a vyťaženosti...som strašne nešťastná a tiež sa obávam o budúcnosť..či mňa a mojich divochov niekto bude skutočne ľúbiť tak ako som ľúbila ja, a že to nebude egoista,lakomec,kruťas ktorý udrie na najcitlivejšie miesto...ale tú citlivosť ocení a bude si ju vážiť.
neviem ako mám odstrihnúť tie roky...a nadalej sa s ním kvôli deťom stretávať...ako znova žiť, ked sa bude pliesť stále pod nohy???kde nabrať optimizmus ked je všetko "potento".je to smutné koľko žien trpí kvôli chybám chlapov.ako im veriť 😖

monaart.....bohuzial opat priklad ked chlap prestane rozmyslat....chlapi su ked stretnu dakoho ineho ako pubertaci, kludne sa vsetkeho vzdaju, vobec nic im nehovori zodpovednost ci prezite roky, ci mozne nasledky....a potom mnohi z nich sa po case uvedomia a kajucne sa priplazia spat....
ja som o tom svojom povedala, ze druha puberta, a to ma 43
zeny su v tomto podla mna, ked uz sa im to stane opatrnejsie, maloktora hned vhupne do toho po hlave, maju vycitky, zvazuju, trapia sa....muz akoby prestal uvazovat....skratka daco v jeho mozgu vypne....a cely svet okrem tej druhej prestane existovat...otazka ze dokedy?

mircalla........podla mna všetko je len poblúznenie...časom to prejde,ved to je skoro v každom vzťahu....a niektorí ked sú potom znudení,hladaju rozptýlenie,niečo nové......sú v tomto velmi divní..lebo vtedy zabudnu na zodpovednosť ana prežité spoločné roky. ja to poznám...ja by som bez dcerky nevedela žiť,ale ex kludne....no nie každý dorastie do zodpovednosti....a to bolo hlavne čo ma na mojom terajšom MM zaujalo.....že je zodpovedný,viem s o neho oprieť...to som nepoznala.a to potrebujem...j aj moja malá.ak muž opustí rodinu koli inej....i ten ošial časom prejde,možno potom lutuje,ale hrdosť nedovolí dať to najavo...naj trest pre nich je im ukázať,že vieme fungovať aj bez nich... možno lepšie,šťstnejšie.aj ked to ide ťažko,ja viem.......

ja mám zase taký pocit, že moje manželstvo bolo pre exa iba takým poblúznením, neviem prečo je to tak a prečo vôbec niektorí ľudia do manželstva vstupujú ked si nie sú svojimi citmi istý, vždy to je asi o tom, že ten čo ozaj ľúbil, si to musí pretrpieť, nič iné nezostáva. bodaj by bolo na svete takých mužov ako opisuje dajna, že sa môže o neho oprieť, bolo viacej, ale ono je to asi aj o výchove, ja sa budem snažiť svojho drobčeka vychovať tak, aby nikdy neopustil svoju ženu.

moj ex si ma bral lebo musel,čakali sme bábo. ja som bola zamilovana.....on musel skončiť so svojim životom,žúrky,pitky....všetko preč.....a zrazu dieťa,starosti o bývanie,rodinu....hned som vedela že to neije pre neho....nebol šťastný....a potom mi to často aj vravel,a mna to bolelo....je hrozné dať človeku aj srdce a on ti na oplátku len hovorí ako pri tebe a dieťatku nieje spokojný....akú má depresiu....a tak ma do tej depresie vtiahol spolu sním. bolelo to......a ked sme sa rozišli padol mi kamen zo srdca..to radšej byť sama ako s takým človekom.ale nie všetci sú rovnaký....a podla toho presne potom viem,čo od muža chcem a čo hladám.

no babulky, tak ako pisete, ak sa sklamete v niekom, potom uz aspon mate predstavu, comu sa po druhy krat vyhnut, ja som si nasla mm, ktory nam dava to, co nam ex nikdy nedal, pocit istoty, bezpecia, ze sa mozem o neho opriet, mozem sa na neho spolahnut, nehovori nic do vetra a to co slubi sa snazi vzdy dodrzat, venuje sa dievcatam a opakuje mi kazdy den, ako ma miluje ... tak hlavy hore, aj na vas niekde taky caka, len to chce cas, trpezlivost a uzdravene srdiecko ... 🙂

no predstava je....ale zial vzdy sa clovek vyfarbi az po case....na zaciatku sa kazdy snazi hrat na lepsieho ako je. a tiez zalubeny clovek si mnohe nevsimne alebo nechce vsimnut....keby som to vedela od zaciatku, tak do toho nejdem...moj ex vypadal ako charakterny a zodpovedny clovek, ktoremu na mne zalezi a aj sa tak spraval...vtedy aj zalezalo

monaart vždyť není důvod vše odstřihnout, já vím je to těžké, po takovém trápení a sklamání, ale na druhou stranu to byly hezké roky, a člověk by měl být rád že něco tak krásného prožil, má krásné a zdravé děti

chce to čas a člověk získá nadhled, a že chce být víkendový táta, a´t si to užije, se vším všudy, nezlehčuj mu to, řekla bych když bude chtít může je uspávat každý večer, ty budeš mít večerní klid

dajna11 ja som taky isty pripad ako ty. S prvym priatelom sme spolu chodili 4 roky, potom sa nam narodil syn. Do tej doby sme boli obaja stastny,aj ked mal nejake tie bokovky-ktore som odpustila. Po narodeni syna sa vsak vsetko zmenilo. Zacal byt agresivny, bil ma, nadaval mi, bola som mu dobra len na varenie, upratovanie a vecer v posteli ked potreboval. Po roku a pol som od neho odisla. Spoznala som muza, ktory bol "dokonaly". Po dvojmesacnej znamosti sme sa zobrali-z lasky. Bolo to blaznive,ale obaja sme to chceli. Ten dokonaly manzel bol aj nadalej. nehovorim,ze je uplne bez chybicky,ale to niesom ani ja,to nie je nikto. Teraz sme spolu uz rok a pol,mame á mesacnu dceru, sme stastny a stale sa lubime.