Nevzali mi syna do škôlky, nemám kamarátky, prišla som o dieťa a celkovo som vyhorená

1. máj 2024

Ahojte, v zufalstve pisem. Neviem sa na koho obratit, zacala som aj so psychologickou, ale nema volne terminy az o 2 mesiace.
Nemam na nic energiu, nenavidim svoj zivot, nenavidim seba samu. Toto nie som ja.
Mam 3 rocneho syna, ktoreho nevzali do skolky, ani do okolitych, to znamena, ze musim s nim byt doma este rok v bytovke. Nechce sa mi ist s nim von, proste nemam energiu chut zit. Neustale bojuje o pozornost tym, ze robi obrovsky bordel, vysype zeminu z kvetinaca, rozhadzuje hracky, vcera som mu uz dala aj po ruky a kricala ako besna.

Manzel o 8 do 7-8 v robote skoro kazdy den. Nemam kamosky (pristahovali sme sa cerstvo (6m) do novej dediny). Rodina mi zije daleko.

Zacalo sa tento obrovsky negativny naval od januara, ked som sa dozvedela, ze som NEPLANOVANE tehotna. Dalo ma to dole, kedze som sama neustale, ale cca o tyzden, ked uz bilo srdiecko, tak som sa zacala tesit. V 10tt mi oznamil lekar, ze uz nebije srdiecko a mala som ho doma porodit do wc. Odvtedy tie negativne emocie ma nevedia opustit. Bol to strasny a tazky zazitok. 💔

Stala sa zo mna otrasna a hnusna mater. Syn je velakrat smutny, nudi sa, zoziera ma to zvnutra, ze mu neviem zabezpecit stastne dni, a na druhej strane ma to nezaujima. Radsej si budem upratovat alebo byt na mobile.

Manzel ako sa vrati z roboty berie syna a su spolu. Ja sama. Vecer uz nie sme ani spolu. Skoro sa ani nerozpravame. Nestihame.

Kedy sa vratim opat k svojmu ja? 💔😪 Nevladzem psychicky. Nedavam to. Som v koncoch. Vcera som si uz chcela ublizit, ale stopla som sa. Toto nie som ja.

Nenavidim sa. Aj teraz placem, ako pisem a je mi na vracanie.

mikitilik29
1. máj 2024

Je mi ľúto co prežívaš, skúšala si to povedať aj manželovi? Ako sa cítiš a co prežívaš?

sevrin
1. máj 2024

Tie emócie čo spustilo, len ten fakt, že si prišla o druhé dieťa alebo aj to, že ti lekár povedal, že to máš "porodiť do wc"? To by som čakal od mäsiara, nie od lekára, teda neviem ako to chodí, nemal som k tomu príležitosť, ale mne to prišlo "tak trochu" cynické.

autor
1. máj 2024

A este pridam, ze o syna sme bojovali 4 roky. Musela som ist na umele oplodnenie. Je vymodleny a vytuzeny, a predsa..... 💔😪

taynee
1. máj 2024

Toto všetko čo prežívaš je úplne normálne a pochopiteľné. Doma si zavretá so synom, máš málo sociálneho kontaktu, priateľov a rodiny, otehotnieš, prídeš o bábätko.... kto by sa cítil inak ako si? Navrhovala by som ti zmeniť na chvíľu prostredie. Syn by musel zostať s octom alebo ísť ku starým rodičom. Mala by si ísť na 2t do kúpeľov, zregenerovať sa, postarať sa sama o seba a hlavne, aby sa aj iní starali o teba. Psychológa skús aj online cez Hedepy napríklad. A povedz o tom mužovi. Sadnite si a porozprávajte sa ako ďalej, lebo to nedávaš. Jedna poznámka, ako to inak nepôjde, skús sa zaliečiť AD. Nie na dlho, na rok, nech sa stabilizuješ. Držím veľmi palce!

autor
1. máj 2024

@mikitilik29 Vie ano, povedal, aby som isla so synom domov k rodicom trochu.... Ale nechcem tam ist... Mama sa bude vypytovat, zaucat, atd, atd, teraz toto nepotrebujem.

jaskolka
1. máj 2024

Si vyhoreta. Jednoducho si už príliš dlho doma izolovaná od "reálneho sveta". Plus negatívny zážitok z potratu, nerozumiem, prečo ti nenavrhli kyretaz, ale doma si "musela porodiť".
Toto je najväčším problémom v terajšom spôsobe života a výchovy detí , ze sa rodina akoby izoluje, a to, čo predtým sa delilo na plecia, matky, babky, tety, susedy a podobne, teraz všetko vlastne leží na jedinej osobe, na matke.
Zároveň sa zvýšil vek, kedy žena rodí prvé dieťa, čiže už to nie je, ze hop rovno zo školy do materstva, no teraz už je žena obvykle zvyknutá na istý svoj spôsob života, samostatnost, fungovat spôsobom, ze ide a robí čo chce a odrazu tresk, príde dieťa, prevráti celý život naruby a mnoho žien si nevie akoby zvyknúť na to ze už nemajú proste čas len a len pre seba, ze si jednoducho musia zvyknúť na absolútne iný spôsob života.
Co na to hovorí manžel? Keď mu povieš, ako sa cítiš? Navrhne dáke riešenie?

autor
1. máj 2024

@sevrin cele okolo druheho tehotestva, odvtedy idem dole vodou. A lekar mi povedal iba tolko, ze potrat sa uskutocni doma. Nic ine okolo toho... Mna zahltili tie obrovske, tazke a negativne emocie. Neviem sa z nich dostat.

klotildabazarik
1. máj 2024

Je vymodleny vytúžený a nesttaras sa o neho ako sory daj si po papuli premôže sa začni normálne fungovať

morusha
1. máj 2024

Nie si otrasná matka, len máš momentálne ťažké obdobie. Prežila si traumu a potrebuješ to spracovať, nejako si v sebe upratať a začať odznova.Momentalne robíš tak, ako si schopná, že to nie je ok pre syna si uvedomuješ, skús si dať aspoň malé ciele, krôčik po krôčiku sa prekonať a povedať si, teraz sa budem synovi venovať 10 min a dodržať to, alebo pojdem s ním von na 30 min zaťať sa a ísť... slniečko aj tebe urobí dobre. Skús knihu Cítit se dobře od Davida Burnsa.

autor
1. máj 2024

@klotildabazarik ano, vcera mi uz nechybalo vela, aby som si ublizila.

gabika0825
1. máj 2024

Išla by som k psychologovi, lebo to môže byt ešte horšie. Uvedom si že máš malé dieťa, ktoré tá potrebuje. To, že berie hlinu z kvetinaca je normálna vec pre take malé dieťa, spoznáva svet, ty si to vyhrotila tým, že nie si v poriadku psychicky. Preto treba ísť k odborníkovi

autor
1. máj 2024

@jaskolka aby som isla trochu k rodine, ale nechcem pocuvat svoju mamu. Dva dookola nevyziadane rady, ktore teraz nechcem.

autor
1. máj 2024

@gabika0825 ano, chodim, ale raz za mesiac a mesiac a pol.

autor
1. máj 2024

@morusha dakujem, vyskusam. Pozriem sa aj na knihu 🙏🏻

denithestrange1993
1. máj 2024

Toto uz nie je len na psychologa,ale na psychiatra. Urychlene.

autor
1. máj 2024

@denithestrange1993 nemam moznost ist.

madeincssr
1. máj 2024

S mamou sa nedokazes o svojom stave otvorene (co uznas za vhodne) porozpravat? Bola by to moznost (aj za cenu nejakych kompromisov medzi vami), aby so si trochu oddychla. Aspon to skus, mozno ta pochopi a prekvapi.

1ryba
1. máj 2024

Ja by som syna prihlásila do ktorejkoľvek škôlky aj keby som ho mala voziť 30 km. A išla do práce.

autor
1. máj 2024

@denithestrange1993 jedina odborna pomoc je od psychologicky online, ale zriedka.

hederamonstera
1. máj 2024

@klotildabazarik po papuli si daj ty!

autor
1. máj 2024

@madeincssr Nie, bohuzial. Je strasne panovacna a dava iba nevyziadane rady. Nechcem sa s nou o tejto problematike rozpravat.

hederamonstera
1. máj 2024

Prosim ta, neobvinuj sa. Zazila si hroznu vec, plus izolacia od sveta. To je tazke aj pre kona.
Prosim skoc ku obvodnej, nech ti predpise lexaurin, povedz jej co ti je. Mne to pomohlo sa nadychnut a vidiet svet inak, akonahle mi bolo lepsie, vysadila som, odvtedy klud. To len dokym sa nedostanes k psychologovi.
Odkial si? By som ti nejako pomohla

sevrin
1. máj 2024

S mužom inak aký máte vzťah, až na to, že nestíhate?

autor
1. máj 2024

@1ryba kiezby sa to dalo, tak uz som v robote. Neda sa. Ked sme sa sem rpestahovali na zaciatku bolo tazke, ale dala som to. Boli sme stastni. So synom sme chodili na vylety, robili rozne aktivity. Cez vikend chodili na vylety aj s muzom. Proste idealka. A od toho roku, odkedy som otehotnela je vsetko zle. Preto pisem, ze toto nie som ja. A trha mi to srdce, ze neviem z toho vyjst. Stale sa udeje nieco negativne, aj ked malickost. Ale stale a stale dookola. Ako keby som tie negativne pritahovala do zivota.

autor
1. máj 2024

@hederamonstera te nie je navykovy?

hederamonstera
1. máj 2024

Ak ho dlhodobo uzivas, mne stacilo 5 dni aby som sa dala do normalu a v pohode som prestala. Teraz by ta to malo najmenej zaujimat, ked si si chcela ublizit
A nepritahujes negativne veci, mas depku a vsetko vidis negativne, potrebujes pomoc

autor
1. máj 2024

@sevrin s muzom dobry. Do toho bodu kym som teraz prirodzene otehotnela. Dali sme spat maleho a kazdy piatok sme si nieco objednali, pozerali film, smiali sa, pili vinko. Boli sme stastni. Teraz nemam na to naladu...

autor
1. máj 2024

@hederamonstera 5 dni? A 1 celu?

hederamonstera
1. máj 2024

Co 1 celu? Jednu rano, jednu vecer, niekedy len raz denne. Ak som citila, ze mi zacina byt zle, dala som

autor
1. máj 2024

@hederamonstera rozumiem. Dakujem.