Málo priebojné dieťa
Ahoj maminky, rada by som sa opýtala tých, ktoré majú detičky menej priebojné, ako to riešite? Ide o to, že synček ma 5 rokov. Ma starsiu sestru o pár rokov, čiže odmala bol hlavne v kolektíve dievčat (dcérine kamošky, ktoré ho mojkali, nosili na rukách..), tak isto my s jeho otcom, vždy si vyžadoval veľa lásky, objatia, to trvá dodnes. Nerád je sam, boji sa, vždy sleduje kde som, v noci sa prisuchne do postele k sestre. Inak je živý, blázni sa, veselý, miluje deti, keď už začína mat on svojich kamosov chlapcov, je nadšený, hrávajú sa rôzne, lego, bojujú, vystrájajú lotroviny...zároveň však je ten typ, že je veľmi slušný, ku každému dospelému milý, ďakujem, prosím si, je nekonfliktný. Akonáhle je nejaké dieťa, hlavne chlapček typ, že sa mu niečim vyhráža, hneď to môj žaluje, nevráti úder, odíde. Čiže ako keby bol v určitých situáciách nezbednik, avšak v stresových situáciách sa utiahne. Ako 3r.siel do škôlky, kde sa nevedel adaptovať za cely rok, učiteľky maly príšerný prístup, bol veľmi utiahnutý, plakal vkuse. Po roku sme zmenili škôlku a tam sa mu zapáčilo okamžite. Už je tam druhý rok, chodí tam rad, nemá najmenší problém, hovorí o kamarátoch a kamarátkach. Dnes však pani učiteľka prišla s tym, že je malo priebojný, vlastne vôbec. Že on urobí na povel vsetko, čo pani učiteľka povie, a je šikovný, ale sám od seba nič. Že je skôr taký tichší, nič sám od seba neurobí :/ tym že je predskolak, vraj to mame nejako riešiť...ale ako? Rozprávala som sa s nim, že ak niečo vie, nech sa tiež prihlási ako iné detičky, aj ma chápal, že áno budem, ale ja ho poznám. Nebude 🙂 je hanblivý a trápi ma, že často povie “ja to neviem”, pritom ho naozaj podporujeme vo všetkom, že je šikovný, že to zvládne, ak čosi nakresli, že aké krásne, super... neviem čo s tym...mali ste niekto taký problém? Vyrástli vam z toho? Trápiť sa preto či to nechať tak?dakujem
Kazdy mame nejaku povahu. Tvoj je dobrák. 😊
@luvika nejak by som to neriešila, môžno podľa možností by som vyskúšala nejaký typ krúžku - šport, kde by sa mohol trošku viac realizovať, alebo niečo čo by ho bavilo. Treba iba sledovať, či ho nejak deti viac nezačnú ,,biť,, alebo šikanovať. Ale nemyslím si, že by sa deti mali učiť štýlom všetko vrátiť. Ani môjho tak neučíme
zo skusenosti on na to dojde postupne sam na ZS. Moj syn bol uplne rovnaky, neskor ho sesternica vycvicila ked zacal ZS. Zase nechces bitkara a privalmi sebavedomeho. Jedneho spoluziaka mal syn doma. Bol raz, druhy a povedala som nikdy viac. A zase v takom veku by sa deti nemali navzajom bit, vracat si facky na to su este rodicia je lepsie ze ti to povie. Mojmu som stale stala za zadkom ked bol v rade na kolotoc, smykacku atd. lebo deti sa predbiehali a on na to nic. Som mu ukazala ako sa ma postavit, zablokovat rad, atd, kde ma pozerat pred seba nie dookola, ked niekto predbehne slusne som povedala Prepac, ale boli sme tu prvi alebo rada je za nami a on si to zapamatal teraz vie. Niektore veci mu musis ukazat takto.
S tým neurobíš nicz keď je taká povaha,ale ako chlapec to bude mať ťažké. Moja sestra taká bola, dokonca ju dali naši neskôr do školy, ale aj tak bola a je stále nepriebojna. A jej syn je to isté a žiaľ už sa pre svoje správanie viackrát stretol so šikanovaním, lebo iné deti a hlavne chlapci si naňho nevedia zvyknúť,že je taky. Držím palce treba ho podporovať hlavne v Tom aby sa zapájal.do veci ohľadom školy, nakúpiť rôzne zošity pre predškolákov a stále občas niečo zarobiť aj doma, nenechávať to na škôlku,tam väčšinou nestíhajú.
zaujimava tema, tesim sa na diskusiu. Mam doma podla mna rovnakeho synceka, zatial len 2r. ja si napriklad myslim, ze ho netreba velmi napominat, hecovat ho k inym vykonom naopak vyzdvihovat to ako jeho dobru vlastnost. nech sa neutiahne. ked bude mat pocit ze sa ma za co hanbit, lahsie sa stane tercom silnejsich deti... a vobec sa mi nepaci ze ucitelka ho oznacila ako problem lebo bars poslucha a mate s tym nieco robit.
mala som takéto dieťa...ešte to potrvá zopár rokov a potom sa zmení...uvidíš.😉
@luvika Aj môj brat bol taký, keď bol dieťa. Priveľmi dobrý a tichý na chlapca. Už je dospelák a je úplne iný. Dlhé roky pracuje v rôznych krajinách v zahraničí, všetko si tam sám vybaví, postará sa o seba aj svoju domácnosť.
Takže neboj, povzbudzujte ho, buďte mu oporou... a vyrastie z neho normálny dospelák 😉
@luvika nieje na tom nic zle. Netrapte sa preto. Vekom sa to spravi. Pani ucitelky stale hladaju na detoch "nieco" Ak su neposedne tak su prilis neposedne, no ak su tichsie tak aj to im nieje dobre. Pracovala som pred rokmi na SK v MŠ. Poviem Vam ziadna slava to nebola. Deti boli super, no kolegine a myslim tie starsie ""katastrofa"" Pani ucitelka by mala vasho syna viac zapajat do cinnosti a viac ho motivovat. Nie hned odrazu ale postupne. Aby si to drobec nevsimol. Nieje od pani ucitelky spravne cakat na to ze on alebo vy ho za vykend zmenite. On sam sa nebude hrnut nikam ak ho niekto nepostrci. A od toho je tam ucitel aby dietatu pomohol. Pani ucitelka vam vobec poradila ako mu mate pomoct??? Ona je s nim v triede cely den, ona ho pozoruje pri vsetkych cinnostiach ona vie ako sa sprava v kolektive deti
a je jej povinnostou aby vam s tym pomohla. Sama by Vam mala povedat ako sa mu bude snazit pomoct a dat Vam typ co s drobcom mate skusit doma. Vobec nieje spravne ze "rieste to nejako lebo je predskolak" A to si pani ucitelka vsimla tu nepriebojnost az teraz po vyse roku?? Nieje to od pani ucitelky pekne ze s tym vysla tetaz a este takto. Pani ucitelka vam to mala povedat uz pred rokom a aj sa vam snazit pomoct. Mala by mu zadavat dolezite no nenapadne ulohy pri cinnostiach Zrejme to nerobi a jej je jednoduchsie zapajat do cinnosti ostatne deti.. Moj maly bol prvy rok v skolke tiez dieta skor tiche no kto ho stretne teraz, tak ten neveri ze je to ten isty chlapec ako pred 2 rokmi. Tiez mi pani ucitelka vravela ze je skor tichy no teraz je pravy opak. Sem tam si stale poviem co by som za to dala aby bol moj chlapcek tichucky a dobrucky ako pred 2 rokmi. A verte ako svet potrebuje nezbednikov, tak isto potrebuje aj anjelov 😉
@luvika aj nasa je taka..ale len v kolektive,doma sa veru ubrani a casto je ona ta provokaterka starsieho brata... Ono tazko povedat,ja som ten hanblivy typ, co sa boji ozvať,aj ked vekom sa to trochu zlepsuje a v skole som si nejake konflikty musela sama vyriesit,ano,aj pobiť som sa musela,ked ma ziak z inej triedy napadol.. ale povahu tazko zmenis, netusim,ako na tom pracovat v detskom veku, dospeli to beru inac..
Pozri,nas syn bol dlho taky,tiez je inak mojkac,ze sa nevedel branit,nechapal tomu,ale v skolke sa nejak od kamosov naucil,on je ale zas priatelsky a rychlo si vie najst kamosov.. no on sa zas neboji povedat,co si mysli,povie si aj svoj nazor a zas je zle! Ok,ma miernu hyperaktivitu,poruchu pozornosti - sme v stadiu zistovania aj adhd.. cize v skole neobsedi.. a to,ze si povie,co sa mu nepaci,ze chce vysvetlit,co sa stalo,lebo ved ucitel všetko nevidi,nie je cely cas v triede, je zle,dozvieme sa,ze je drzy. Prosto nema pravo obhajoby. On nevyvoláva konflikty, len sa do nich zapaja a my vysvetlujeme..aj to,ze ma sediet - ma problem vydrzat, ma byt ticho,ze len ked sa prihlasi a vyzvu ho,ma hovorit..
tak si vyber.. u vas sa stazuju,ze je utiahnuty, u nas v skole, ze je moc zivy a drzy. Pritom neznasa nespravoslivost,aj preto sa zvykne ozvat.. som zvedava na dceru,lebo presne ona je v skolke ta dobrucka,skor sa stazuje,ze jej robia zle, tichucka je.. v skole mu bude asi lepsie,lebo ucitelia chcu skor take deti,co su ticho, nevyvolavaju konflikty a daku pokoj,nemusia sa nimi zaoberat.
@luvika ja som bola takáto istá, vždy utiahnutá, hamblivá, na strednej som sa bála ísť odpovedať mala som z toho nočné mory, a až na vysokej som sa z toho dostala keď som bola nútená si všetko riešiť sama, a prichádzať do styku s cudzími ľudmi.. ale stále nie som tá čo je najhlučnejšia zo skupiny, alebo tá čo sa s každým baví.. ale som spokojná, beriem na vedomie že som introvert :D
@luvika každé dieťa má svoju povahu, svoje tempo oťukávania sa so životom. Niekto je drzý ako ploštica, niekto je citlivý a vníma veci trocha inak ako všetci ostatní. Hlavne rešpektuj jeho povahu, povzbudzuj ho, ale nesnaž sa z neho urobiť niekoho iného.
A áno, aj ja som bola také dieťa. Neznášala som sa hlásiť a vypichovať učiteľkám oči so zdvihnutou rukou ako to robili ostatní. Priam sa mi to hnusilo. Keď som vedela, nikdy, fakt nikdy som sa neprihlásila za celý svoj život (ani na strednej), len som dúfala, že ma vyvolajú. Keď nevyvolali, prežila som to, ale nikdy by som sa neprihlásila. Aj tak som mala radšej písomný prejav, keď som musela stáť pred tabuľou ako na výstave, robilo mi to stres. Mne osobne toto trvalo dlho, kým ma prešlo, až ako dospelá, keď som pracovala s ľuďmi som sa viac odstresovala, ale dnes sa cítim aj v stresových situáciách komfortnejšie ako kedysi a až tak to neprežívam. Ak by som mala takéto dieťa (moje deti sú úplne iné), nikdy by som ho nenútila do hlásenia. Pani učiteľky by mali vedieť, že každé dieťa je iné a nevyžadovať stádovité správanie.
U mojho sa to tiež zmenilo v polovici prvého ročníka 🙂.
@luvika mám takého a už je školák 11r a príliš sa nezmenil.Myslim, že je to povaha.Bol chvalwny, podporovaný láskavý prístup a aj tak skôr potrebuje niekoho kto ho bude viesť, posúvať dopredu.nikdy sa sám neprihlási hoc učivo vie, nie je rád stredobodom pozornosti, každému pomôže jemu nikto a potom sa cíti ukrivdeny🙂Nazvala by som to tichý pozorovateľ v úzadí.Kamaratov má veľa nie je samotár.Zober to z dobrej stránky nebudeš riešiť bitky, rozbité okná, zlomyselnosti.dokonca nemá rád, ak ho učiteľka v škole pochváli, lebo ostatní majú na to poznámky
Môj starší syn bol presne rovnaký ako tvoj. Má citlivú povahu, veľmi bol na mňa naviazaný, stále sa rád pritúli...Má už 13 rokov, teraz ho začína čoraz viac plieskať puberta, je drzý,nepozorný,nepočúva..Ako rada by som vrátila ten čas,keď som bola stredom jeho vesmíru a plakal preto,že nepochopil úlohu v škole..Čo sa týka športu, chodí jazdiť na kone, veľmi ho chvália a tiež je tam veľké plus jeho povaha, že poslúchne trénerku(to je iná autorita ako mama či otec) a netrápi koňa ak nechce vykonať jeho povel. V škole sa mu nechce, aj keď je šikovný.Má svoj okruh kamarátov,záujmy a jeho povaha je niekedy plus a niekedy mínus. Pomôže všetkým a jemu potom nemá kto, stále to riešime ale čoraz viac vecí si začína riešiť on. Som zvedavá,aký z neho bude muž,keď dospeje...
Mam takeho starsieho a nevidim na tom nic zle, kazdy sme nejaka povaha, nemoze byt svet zlozeny len z extrovertnych sangvinikov. Nijak to neriesim, podporujem ho v zalubach a netlacim ho tam, kde by podla sveta mal byt, ale tam, kde chce byt on. On sa postupne otuka iac a viac zivotom a skusenostami.
A čo že je taký? Robí snáď niekomu niečo zlé?
Z čoho ma vyrásť? Že nieje rad stredobod pozornosti a nechce byť všade prvý? Ľudia fakt hľadajú problém tam kde nieje a nevážia si zdravia svojich detí.. A učiteľka nech je rada že je rada.. Už tiež nevedia čo by mamičkám,, zavesili na nos..,,
To je tak, keď niekto študuje, len aby bolo, nabifliť sa na ďalšiu skúšku a hneď zabudnúť.... Od učiteľky by som čakala, že rozumie psychológii. Dieťa ma takú povahu, nič sa tým nedá robiť, určite by som ho nenútila do situácii, ktoré by ho stresovali. Ak je nepriebojny a hanblivý tak ho treba takého brať, určite povzbudiť, pomôcť mu prekonať obavy, “vyskúšať” doma, či rozumie, čo sa v škôlke učia, ale neprerabať ho na niečo, čo nie je, iba to vyšle signál, že nie je dosť dobrý. Ľudia majú celé spektrum pováh a tak to treba brať, osobne by som sa tým vôbec netrápila, radšej mat slušne milé dieťa, ako drze agresívne, čo musí byt za každú cenu stredobodom pozornosti.
@zooeynka aj moj mladsi je taky, ale starsi brat ho cvici, a myslim, ze casom sa nauci. Snazim sa mu vysvetlovat, ze sa nema dat, co uz, je taky, radsej na smykalke pustil pred seba 10 deti, az potom siel on. Alebo povzbudzujem ho, ze on to dokaze a potom sa tesi, uz to vie sam. Je oktobrovy, tak pojde do skoly skoro 7-rocny, snad dovtedy bude trocha odvaznejsi. 🙂
@luvika a čo jeho otec?
Na mna sa zas sťažovali ze posledná odovzdávam písomky, kokos.vzdy si nieco Ucky najdu
@zooeynka neboj,ona sa nauci..tym,ze su mali,su este nemotorni,tak starsi to vyuziju.. nas ho tiež predbiehali,kym bol maly,lebo nestihal taknrychlo vyliezt, no neskor som ho uz ja zas upozornovala,ze ma pockat,nez vyjdu ti mladsi pred nim,ze ma.cakat v rade.. ale napriek tomu,ze uz je dost tlchuba,niekedy sa akoby zasekne a nechce sa obhajit ci presadit svoje,je dost ovplyvnitelny okolim, kamošmi,co nie je dobre.. :/
Ťa pani učiteľka ako pedagóg zlyhala,nie ty ani maly
Ahoj, môj syn bol takýto, nič som neriešila a načo aj. Nemal rád ani vystúpenia kde by mal on ani sa pozerať na nejaké, ale vždy mal veľa kamarátov vďaka láskavej povahe, kde sa niečo zomlelo on len tak prešiel popri tom.Vieš čo, je to dobré, lebo máš bezproblémovú výchovu. Teraz má môj 18 a je úplne iný, priebojný keď treba a on uzná za vhodné, vôbec sa netráp a nerieš to.
Ďakujem všetkým, s ocinom sme sa po spoločnom rozhovore o tom zhodli na tom, že sme radi, že máme syna takého akého máme, aspoň neriešime to, že by sa bil a bol drzý, to by zas bol problém. Je zlatý, a to, čo učiteľka riešila som si povedala, že ani riešiť nebudem. Vie aj povystrájať zlobu, vie aj prísť a ospravedlniť sa, vie byť poslušný a vie si aj povedať svoje. Vždy podľa danej situácie a tak je to fajn.
