Málo priebojné dieťa
Ahoj maminky, rada by som sa opýtala tých, ktoré majú detičky menej priebojné, ako to riešite? Ide o to, že synček ma 5 rokov. Ma starsiu sestru o pár rokov, čiže odmala bol hlavne v kolektíve dievčat (dcérine kamošky, ktoré ho mojkali, nosili na rukách..), tak isto my s jeho otcom, vždy si vyžadoval veľa lásky, objatia, to trvá dodnes. Nerád je sam, boji sa, vždy sleduje kde som, v noci sa prisuchne do postele k sestre. Inak je živý, blázni sa, veselý, miluje deti, keď už začína mat on svojich kamosov chlapcov, je nadšený, hrávajú sa rôzne, lego, bojujú, vystrájajú lotroviny...zároveň však je ten typ, že je veľmi slušný, ku každému dospelému milý, ďakujem, prosím si, je nekonfliktný. Akonáhle je nejaké dieťa, hlavne chlapček typ, že sa mu niečim vyhráža, hneď to môj žaluje, nevráti úder, odíde. Čiže ako keby bol v určitých situáciách nezbednik, avšak v stresových situáciách sa utiahne. Ako 3r.siel do škôlky, kde sa nevedel adaptovať za cely rok, učiteľky maly príšerný prístup, bol veľmi utiahnutý, plakal vkuse. Po roku sme zmenili škôlku a tam sa mu zapáčilo okamžite. Už je tam druhý rok, chodí tam rad, nemá najmenší problém, hovorí o kamarátoch a kamarátkach. Dnes však pani učiteľka prišla s tym, že je malo priebojný, vlastne vôbec. Že on urobí na povel vsetko, čo pani učiteľka povie, a je šikovný, ale sám od seba nič. Že je skôr taký tichší, nič sám od seba neurobí :/ tym že je predskolak, vraj to mame nejako riešiť...ale ako? Rozprávala som sa s nim, že ak niečo vie, nech sa tiež prihlási ako iné detičky, aj ma chápal, že áno budem, ale ja ho poznám. Nebude 🙂 je hanblivý a trápi ma, že často povie “ja to neviem”, pritom ho naozaj podporujeme vo všetkom, že je šikovný, že to zvládne, ak čosi nakresli, že aké krásne, super... neviem čo s tym...mali ste niekto taký problém? Vyrástli vam z toho? Trápiť sa preto či to nechať tak?dakujem
@luvika ahoj 🙂 mame 4 ročného syna presne s opisom ktorý píšeš 🙂
Je veľmi sikovny múdry priateľsky. K dospelým veľmi úctivý a empaticky. Deti ho majú radi. Ale akonahle sa ma o niečo snažiť povie ja to neviem, alebo hľadá rôzne iné taktiky. Proste nepriebojnost. Moja veľmi dobrá kamarátka je detska psychologicka. A povedala mi aby som toto vobwc neriešila dôležité je že mentálne aj psychicky je v poriadku. Jednoducho je taky. Je lepšie mat poslušne úctivé dieťa ako problematické 🙂 a neboj v puberte sa to môže obrátiť 🙏❤️ Buď kludna všetko e v poriadku. Bohužiaľ tato doba je taká že mas sa pretekať pomaly o všetko z bežného života hlavne deti. Ale zober si tak že tvoj syn to inak vníma. Napr moj syn keď mu povedala lekárka že čo ma šašo vtipne na sebe ( akože červený nos a veľkú maslu) on jej povedal nepríde mi to vtipne .
Jednoducho vníma inak veci ❤️❤️❤️
Nie každé dieťa bude bojovať za nejakú somarinu lebo preňho to nie je podstatne ❤️😘 buď kludna mas úžasného syna. A buď naňho hrdá.
Ja som toho svojho prijala takého aj keď viem že ma obrovské nedostatky neuteka alo iné deti nebije sa atd 😂
Ale viem že mu môžem veriť a viem že hovorí pravdu a môžem sa naňho 100% spoľahnúť a to je predsa úžasný pocit ❤️❤️❤️🙏🙏
Držte sa pekný večer
neviem ci to vyriesis, ked ano, daj vediet, aj ja mam 7r doma podobneho. Nebranil sa v skole, teraz v skole, je tichy, ma taku proste povahu, ale myslim ze vekom a pozitivnymi skusenostami sa to zlepsi. Doma ma 2 mensich bratov a s nimi sa bije jedna radost.
Nerozumiem čo tie učiteľky riešia,každému dieťaťu vymyslieť diagnózu k detskej psychologičke?Maš slušne vychované dieťa ,bezproblémové ,len ho musíš naučiť brániť sa voči problémovým deťom napr.vraj pomáha karate.Tie učiteľky by už potrebovali tiež psychológov a nikto im to nehovorí a nie normálne ,vychované deti
Dnes sa slušní a rozumní ľudia či deti považujú za bláznov,lebo sú menšina ,lebo kadejaké sociálne prípady rodia hlava nehlava
@luvika som učiteľka a poviem ti že nespravíš s tým nič. S povahou sa človek rodí a ráz rozprával 1 uznávaný psychológ v televízii a možno bude niekde s ním aj rozhovor na internete a len si nepamätám meno že pre dieťa je veľmi stresujúce ak je utiahnuté nerado hovorí pred druhými a tak ďalej a rodič ho núti sa zmeniť ,vystúpiť na pódium a recitovať atď.. že je to pre neho nepredstaviteľné miera stresu a určite by to nerobil.
Jednoducho tak ako ťažko naučíte ovládať sa hyperaktívne dieťa tak naopak introverta tiež veľmi nezmeníte a veľmi dlho trvá kým sa otvorí a prispôsobí novej situácii A snažiť sa to silou-mocou zmeniť je skôr na škodu.
Ja mám napríklad v triede žiaka ktorý celú hodinu Sedím nepovie ani pol slova keď ho vyvolám tak vie občas nevie ale keby mu nedám priestor tak ani neviem aký má hlas..🤪 takisto ho musím kontrolovať keď zadám nejakú samostatnú prácu či začal robiť lebo on sedí a sníva.. nie je hlupy, bozechran,je len utiahnuty..
Ale zase Všimla som si že je taký len cez hodiny a cez prestávky sa normálne začleni do kolektívu , len proste vyučovanie pre neho zvonením predstavuje zmenu v ktorej má asi rešpekt a stres.
Cize podporuj v nom socializaciu skor opatrne.
Presne ako moja predskolacka!Velmi oblubena medzi rovesnikmi,lahko nadväzuje kontakt nie je vsak vobec vodcovky typ.Co mi vsak robi starosti ze vobec nereaguje na cudzich dosplych ludi.S detmi cudzimi problem nema ale dospelaci-katastrofa,neodpoveda, hanbi sa. Najnovsie u ocneho na preskusani zraku na ziadnu otazku neodpovedala az kym sa rozplakala..obavam sa zapisu v skole..ak bude takto reagovat,tak pojde do skoly skoro ako 8rocna,kedze je decembrova..inak hrozne sikovna,ucitelky jubhrozne chvalia..negativne som na nu este nepocula
Jaaaj dievcata, moja dcerka dnes zazila uder pod pas, ked mi to rozpravala strasne plakala a ja skoro tiez, ja uz neviem ako jej pomoct. Ona je totalny introvert, od narodenia, kontakty a vztahy nadvazuje velmi tazko, mali sme obdobie, ked mala 2 roky, ze proste s detmi odmietala komunikovat a aj sa hrat, to sa zlepsilo pomalycky a postupne, ale na ihriskach som zazivala tazke chvile. Velmi jej v tomto pomohla mladsia sestra, uz boli dve a ona ju ma dodnes ako oporu. Len teraz ma 5 rokov, je predskolacka, s detmi je uplne v pohode, ma kamosky, jasi sa, rehoce, tam problem nema, zvlada to krasne a do skolky sa tesi a chodi rada. Teda, bojim sa co bude po dnesku. Ona je velmi tiche, poslusne dievcatko, deti ju maju radi a pani ucitelky poslucha na slovo, ani o nej nevedia, ze tam je. Je velmi sikovna, robi vsetky ulohy, striha, kresli, az na komunikaciu. S detmi komunikuje uplne v pohode, aj ked nieco potrebuje, tak pani ucitelku poprosi, ale akonahle sa jej v ramci ucenia pani ucitelka nieco opyta, ona aj napriek tomu, ze to vie, nedokaze odopvedat, proste sa zasekne a zostane ticho, pripadne sa rozplace. Teraz nacvicuju na vianocnu besiedku, pani ucitelke som hovorila, ze ma problem s prejavom, teda ze nech ju necha iba spievat ako sucast kolektivu, ale nie samu! Lenze pani ucitelka ma iny plan, dala im kazdemu povedat kratku basnicku, kazdy sam, ona basnicku vie, doma ju krasne zarecituje, ale ona ma proste problem pred vsetkymi nahlas to zarecitovat, ona by aj chcela, ale proste sa zasekne, alebo sa tak strasne hanbi, ze jej to nejde. Ale prekonava sa, zarecituje, len proste velmi, velmi potichucky a to sa pani ucitelke samzrejme nepaci, tak dnes na nu nakricala, ze ked nezacne nahlas recitovat, ze ju presunie to malacskej triedy! A to moje male citlivucke dievcatko, sa tak vystresovalo z toho, ze cely spanok v skolke preplakala, samozrejme ucitelka s nej nedostala viac ani slovo, doma place, ze nechce do skolky a ja tiez, lebo by som jej chcela strasne pomoct a neviem ako. Chcem aby sa dokazala zbavit toho stresu a recitovat a odpovedat tak bezprostredne ako ine deti. Inak baby ona to ma po mne, ja som taka bola ako dieta, dost som tym trpela, ale potom nastal zlom a uplne som sa otocila, v 5 rocniku, odvtedy ma bolo vsade pocut. Lenze teraz je taka doba, plna priebojnych deti a tu moju vsetci riesia, akoby nikdy nevideli tiche dieta. Ja som zmierena s tym, ze ona nikdy nebude recitovat basnicky solo na besiedkach, ze ked pride na navstevu, tak bude tichsia, mozno sa osmeli, mozno nie, ze doma toho tiez vela nenarozprava, zije si v svojej fantazii, sniva, hra sa od rana do vecera, ak sa chcem nieco dozvediet, musim postupne pomalycky sa jej pytat a niekedy proste ani neodpovie, lebo asi nema naladu. Ale ona je vynimocna svojou jemnostou, vsimava je neskutocne, anglicy s naucila sama i ked s anglictinarkou v skolke este neprehovorila ani slovo.
Boze baby, uvazujem, ci mam ist za psychologom, ci by mi neporadil ako jej ulahcit tie tazke chvilky. Bojim sa skoly, kde ide o rok, co ked nebude odpovedat pani ucitelke.
Sorry kocky za vylev, ale dnes to na mna nejako dolahlo, inak som na nu straaasne hrda, je velmi sikovna!
@macka10 stoj si za svojou dcerou a pani ucitelku razne poziadaj, aby respektovala naturel tvojej dcery a aby ju neempaticky nenutila do zalezitosti, ktore su tvojej dcere neprijemne. Bola som taka ista, nenavidela som rapotat basnicky pred celou triedou, bala som sa odpovedat v skole aj ked som vedela. Kazde dieta je ine, treba to respektovat a hlavne citlive deti treba brat inak ako tie zivelne deti.
Moja kolegyňa mi ra rozprávala ako sa jej ucitelka sťažovala ze jej chlapec sa nezapája do hier so spolužiakmi, tuším 9 mal vtedy. A ona sa ho v aute pýta ze preco sa nehrá s ostatnými a on jej nato ale ked oni sa hrajú na sex a mna to nebavi .... Skoro ju .....
Ahoj, to je povahová črta, skús ho dať na nejaký šport najlepšie na čo má predpoklady a kolektívny. Skús u nebo nájsť čo mu ide a to podporiť na maximum aby mu tak narástlo sebavedomie, držím palce, hlavne je že to nerieši on že je sám so sebou spokojný, to je hlavne, ale skús aj ten šport 👍