Ako reagovať na obdobie vzdoru?

@elizabeta56 Ono toho vela nespravis, existuje iba jedna spravna odpoved a tu podla vsetkeho poznas aj ty 🙂 dovolim si sem pridat prispevok jednej maminy, ktory som tu zahliadla v jednej diskusii este davnejsie, myslim, ze je to najlepsia odpoved:
Hlavne nekričať a nevrieskať. Vzdor sa kričaním umocňuje. Trpezlivosť, zotrvať na svojom, nech si neublíži pri vzdore a odvrátiť jeho pozornosť od danej veci, ktorá v ňom vyvolala vzdor. Vydržať, vydržať, vydržať!

@elizabeta56 tiez si tym aktualne prechadzame. idem skusit pohladat, na dvojke o tom rozpravala minuly tyzden pedopsychologicka. obdobie vzdoru je dolezity milnik vo vyvoji dietata, formuje sa osobnost. deti, ktore mali "lahke" obdobie vzdoru, maju potom obzvlast tazku pubertu (u nas pri starsej dcere to sedi do bodky). ta psychologicka vysvetlovala, ze to dieta vlastne nerobi nic zle, ono len skusa, co moze, nevie vyhodnotit, co je spravne a tymi pokusmi sa vlastne uci. a to, ze vsetko logicke odmieta, je tiez spravne, preto ako vsetci vieme- deti su nase zrkadla a ked ty dietatu nedovolis vyliezt na stol a opakujes NIE, potom, ak ty chces, aby sa dieta oblieklo, tiez opakuje NIE. a v ziadnom pripade dieta nebit. tiez to krasne popisala, ze ak chlap bije zenu, je to trestne, ak bijeme psa, je to neakceptovatelne a fyzicke tresty na detoch su preco ok? a rovnako na dieta nekricat, lebo to dieta bude potom kricat rovnako. odviezt pozornost na nieco ine, dieta upokojit, objat a do bezvedomia vysvetlovat. a preckat to obdobie, ako prislo, tak odide. pre mna to bol velmi prinosny rozhovor, kedze nasa mladsia je extremne tvrdohlava a obcas je to s nou uz priam zufalstvo.

@elizabeta56 Nasilne ho drzat tak ze sa nemoze pohnut je nesmierne nasilne a urazlive a ponizujuce. Tym mu vlastne ukazujes ze ty rozhodujes len a len preto lebo si silnejsia a vynutis si na nom svoje rozhodnutie. Podla mna to citis velmi spravne ze reaguje ako zranene zviera. Taketo nasilne drzanie dokaze deti vyhecovat do uplnej nepricetnosti. Nasho urcite. Skusila som to par krat ked bol este malinky a nevedela som nic ine.
Kolko ma starsi syn rokov? Chape pricinu a nasledok? Ak ano, tak mu spravanie udrzuj v medziach, tak ze mu dopredu vysvetlis ake nasledky budu ak tvoje pravidla porusi.
Tieto nasledky musis vzdy vysvetlid dopredu aby sa dieta mohlo rozhodnut ci tu vec urobi, alebo nie aj napriek tomu ze vie ze za to budu nejake nasledky.
Tieto nasledky musia byt logicke a vychadzat z cinnosti.
Musia byt podane v klude a bez emocii. Nie su to tvoje zakazy, ale univerzalne pravidla vesmiru.
Ak pravidla porusi musis vzdy dosledne tie nasledky zrealizovat a tak si musis velmi dobre rozmysliet ake nasledky mu das. (Napriklad, ja som takto v zurivosti vymyslela ze nejdeme von ak sa na cas neoblecie a potom som bola zavreta doma s nevyblaznenym 3 rocnym a lutovala som ze nemozeme ist von🙂).

Cize konkretne k tomu lezeniu na stol. Predpokladam ze ty varis a oni sa hraju.
Ked vidis starsieho ako lezie na stol, povies: Petrik prosim ta nelez na stol. Ked to uvidi Janko, tak to tiez chce robit a bojim sa ze spadne. (inac to by znamenalo ze by ti nemalo vadit ak bude liezt na stol ak tam Janko nie je. O com ale trochu pochybujem a tak toto ako dovod nie je dobre pouzit). Ja by som s kludom povedala ze je to nebezpecne pre oboch a je jedno kto tam lezie. Dala ho z toho stola dole a povedala ze ak tam vylezie, budes tomu musiet zabranit a bude sa musiet hrat sam v detskej. A potom ak tam vylezie, tak bez akychkolvek emocii, dieta poslat do detskej, alebo ho zobrat a odniest do detskej s tym ze ty to nechces robt, ale take su pravidla a ty ich musis vykonat. Proste sa odosobni.
Alebo vymysli iny nasledok, ale musi to byt nieco logicke a vychadzat z cinnosti ktoru robia. Nemozes zakazat TV, alebo sladkosti, lebo to by bol tvoj trest a dieta bude s tebou bojovat. Ak mu das logicke nasledky, tak je to jeho vlastne rozhodnutie ich porusit.

@matkahelka ak mozem, ako sa volala ta relacia?

Nikto nie je dokonaly, a kazdy kto sa rozhodne nepouzivat fyzicke tresty si musi prejst lekciami ovladania sa a nekonecnej trpezlivosti. Ked syn vychadza na stol mu povedat, ze nema tam chodid lebo.......ak nepocuvne treba to zopakovat a dat varovanie, ze ak tam pojde opat bude zakazane rozpravka, ihrisko ci tv, ......a dodrzat. Samzrejme ze ho to nahneva, no ak ta chce udriet len mu chyt nachvilu ruku( nesmies ho " zalahnut" aby sa nemohol hybat). Ak sa hodi na zem ok. Sk kope- odstupim aby mi neubluzil. Uznam emocie- chapem, ze sa hnevas, ale na ten stol ti jednoducho nedovolim ist. A pockat s nim kym krik, zlost, hnev odide. A tie vykriky a rucanie je hrozne akoby som ho mucila. smSusedia si mozno myslia, ze ho zvliekam z koze. Urcite ho" neodvliekaj" do izby aby sa vratil kym bude " normalny" ci kym si neuvedomi ako " zle" sa sprava. Potom objat- spravne si pisala- akoby potreboval uistenie,ze ho lubis- lebo potrebuje. A myslim, ze jecto aj nejaka forma ospravedlnenia sa bez slov a uznamia ze to "prehnal". Vela, vela trpezlivosti ti prajem a sil aby si to ustala. Nie len syna ale aj mozno vycitky okolia ktore ti mozno bude tvrdit, ze jedna facka by to vyriesila a bez cirkusu.

Ja len dám do povedomia túto knihu (Objavte v sebe dobrého rodiča), je fakt dobrá a veľa praktických príkladov tam je:
https://www.martinus.sk/2216825-objavte-v-sebe-...

Ja by som mu zabranovala iba v tej konkretnej cinnosti, inak mu nechala volno. Rovnako ako vravi
@andreatytler, to znehybnenie mi pride ako u zvierata. Ale nemyslim to v zlom, kazdy mame svoje finty, na ktore siahame, ked sme na konci so silami. Ja sa vacsinou vyziapem. Proste potrebujem tu nahromadenu energiu zo seba dostat. A toez viem, ze by som nemala, syn je potom ukricany rovnako, ale to som ja, to je moje prezivanie silnych emocii.

Ďakujem za reakcie. Problém je v tom, že ja nemôžem ho každú chvíľku dávať dole, keď nepočúvne. Raz prebalujem maleho, inokedy som na vc a podobne. Ale vyskúšam ten dosledok dopredu mu povedat. Tiez sa mi nepaci, ze som ho obmedzovala, ale inak som to vtedy nedala 😔, vtedy nepocuval na nic. V inych sit.sme nemali az taky problem. A dakujem za tip na knihu a rozhovor.

Dám sem aj ukážku z tej knihy (Objavte v sebe dobrého rodiča), o nepočúvaní (sú tam kapitoly aj o zlosti, klamaní, separačnej úzkosti...).
Autorka je klinická psychologička a sama je matkou detí (takže nie sú to len teoretické táraninky )

@unicornlady dakujem pekne 🙂 pozriem to

@elizabeta56 Preco lezie na ten stol? Chce tam nieco dosiahnut, ci odtial skocit ci ma len velku potrebu lozit po vsetkom?
Nas syn si skusa sadnut na stol pri jedle, ked uz prestane byt hladny, ale este ma jedlo na taniery, tak sa nudi lebo jedlo ho uz nezaujima a hlada sposob ako sa zabavit a sediet na stole je nieco nove, ine, zaujimave a tak to obcas skusi. Nemam to rada, lebo to casto skonci tym ze nieco rozleje, rozbabre a tak to ma zakazane a vzdy ked to skusi, tak mu poviem ze ak si este raz sadne, zoberiem jeho tanier s jedlom prec, lebo to znamena ze uz nechce jest a bude musiet ist od stola prec. On sa zariadi podla toho ci je este hladny. Ak ano, tak na ten stol nesadne, lebo vie ze by prisiel o to jedlo.

@elizabeta56 ja nic, len idem okolo. Nie si prepnuta z takejto vychovy?

@andreatytler podla mna len vyslovene skúša hranice. On je zly jedak, cize pre neho by zobranie jedla bol este bonus 😄. Lezie tam len tak, nic nechce zobrať. Vylezie a pozerá, ako zareagujejm. Asi si pýta pozornosť, lebo mladší je teraz v období, kedy sa odo mňa nechce pohnúť. Sice sa snažím venovať aj staršiemu, ale asi je to málo. viem, že je to dobré, keď skúša hranice, ja by som len potrebovala konkrétne vedieť, ako reagovať, aby to prestal robiť. Včera som skúšala odpútať mu pozornosť a celkom to šlo, len neviem, či neustále odputavanie pozornosti od problému je tiež ideálne. Niekde som čítala, že to problémy len oddiali, ale neviem, uvidíme.

@lianka123 vies co, ani nie. Odmenou mi je pekny vztah s detmi. Je to sice narocnejsie, ale maly, ked nieco vyvedie, pride za mnou a ukaze mi to, neboji sa, ze by som mu capla, alebo nanho kricala. Samozrejme, aj my mame zle dni, kedy sa nic neda, ale je ich ovela, ovela menej, nez tych dobrych. Ja som sa na deti a rodinu vyslovene tesila a je pre mna samozrejme, ze im budem venovat tolko casu a energie, kolko budem moct. Snazim sa nezabudat aj na seba, aj ked je ti teraz tazke, ked ma maly separacnu uzkost.

Jedlo mu urcite zobrat nemozes, kedze vravis ze to s jedenim u vas nema nic spolocne.
Pride mi ze na jednej strane potrebujes aby respektoval hranice a ked raz povies ze na stol sa nelezie, tak tomu musis stoj co stoj zabranit. On tuto teoriu vyuzil vo svoj prospech a pouziva ju na ziskanie pozornosti. Vie ze ty musis trvat na svojich hraniciach a tak ich zamerne porusuje lebo vie ze pozornost je tym zarucena.
Ignorovat ho v momente ked na ten stol lezie by bol v tomto pripade asi najhorsi trest, ale tym ho zaroven ucis ze ti je jedno ze porusuje tvoje pravidla a tvoje hranice idu do haja. Tiez je mozne ze ak zacnes ignorovat stol, zacne robit nieco ine (este horsie) co uz ignorovat nebudes moct.
Tu podla mna treba odstranit (zmiernit) pricinu - tu ziarlivost. Potom mozno prestane provokovat.
Skus chvalit a davat pozornost ked sa sprava dobre aj v uplne beznych kazdodennych situaciach. Vo chvilke ked sa hra na koberci kym ty prebalujes, povedz ze sa ti velmi paci ze nelezie na stol. Deti chvalime vacsinou ked urobia nieco nadramec. Bezne dobre spravanie sa nehodnoti. Ale pochvala je 100x silnejsia motivacia ako trest. Alebo napriklad pred spanim ho pochval ze sa tesis z toho ze dnes neliezol na stol.

To ked liezol na stol si odputavala pozornost? Ze si sa mu zacala venovat a nasmerovala ho na nejaku inu cinnost? Ak ano, tak to jasne ze bude fungovat, ale ak vravis, neviem ci to je dobry napad, lebo ho tym ucis, ze staci zacat robit nieco zakazane a mama sa mu bude venovat.

@elizabeta56 musis mat bozsku trpezlivost, ja to obdivujem. Uprimne to niekedy ja nezvladnem a sama sa na seba hnevam

@elizabeta56
V tej knihe je to presne spomínané, že dôležité je vytvorenie blízkosti a mať na pamäti, že dieťa je dobré, len nevie ovládať svoje emócie (a dáva ich najavo cez svoje správanie).

Uznať emócie dieťaťa, aby vedelo, že všetky emócie sú v poriadku a má právo cítiť ich (najmä v dobe rýchlych pôžitkov- telefón, sladkosti..), aby sa nenaučilo emócie potláčať a akékoľvek nepohodlia sa rýchlo zbaviť a vyhýbať sa mu.
Presne, v tej knihe sa spomína, že ak sa deti len naučia potláčať svoje emócie, nebudú vedieť ich regulovať, a potom z nich budú takí dospelí, čo vybuchujú tie emócie.

tam spomína pár viet typu:
"Chápem, že ťa hnevá, ak ti brat berie hračky, ale nemôžem ti dovoliť mu ubližovať.
(čiže, dieťa má právo na svoje emócie, ale nenecháme mu ubližovať sebe ani iným)

"Viem, že by si si chcel pozrieť ešte jednu rozprávku. Ale dohodli sme sa, že po tejto vypíname televízor a ide sa spať. Povedz mi, akú by si chcel vidieť a môžeme si ju pozrieť zajtra"

@lianka123 uprimne, zo zaciatku to bolo tazsie, ale zacinala som vlastne od jeho narodenia a tiez sa mi stava, ze vybuchnem, ale tie vybuchy su naozaj mierne oproti tomu, co niekedy vidim u inych. Celkovo som asi trpezlivy clovek, ale nie je mi veru vsetko jedno a obcas predychavam. Mne mozno pomohlo, ze starsi syn je povahovo taky kludas, uvidime pri mladsom, ten je o dost zivsi uz teraz 😄 dnes bol fajn den, vyliezol na stol len raz. Zacala som predychavat a spytala sa ho, preco tam ide. On tak na mna pozrel a zrejme ma vyzyval k hre. Aspon tak som to pochopila.

@elizabeta56 si skvela mama, naozaj

@lianka123 dakujem, velmi sa o to snazim. Najmä, aby to bolo vyrovnané, co je niekedy fakt tazke. Nastavovať hranice, aby nesklzli k prilisnej volnosti, ale pritom, aby mi stale doverovali a necitili sa nemilovani alebo prehliadani. Manzel mal dost zle detstvo, tak to ma asi tak nakoplo, ze my to s detmi urobime inak.

Moj sa staval sa sedacku a chodil, daval si vankuse a akoze preskakoval. Milionkrat som mu povedala spadnes, davala ho dole. A on nonstop, postavil sa, a isiel so svoje. Az jedneho pekneho dna spadol. Viac sa na sedacku nepostavil od vtedy. Ja neviem s tymi detmi. Kolom dokola sa opakovat. A napokom asi same musia prist na to co sa stane ked neposluchne. Ja sa mozem aj na hlavu postavit, pokial sam nepride nato co je zle tak ma nepocuvne.

@elizabeta56 moje detstvo napriklad bolo perfektne vdaka tomu, ze sme sa hrali same deti pred bytovkou a vzdy nas bolo zo 10