Elektívny mutizmus u 4-ročnej

pomoze psycholog, najmo to treba podchytit kym pojde do skoly, aby sa to nezhorsilo. drzim palceky

Môj syn takisto prvý rok v škôlke vôbec nerozprával sa s učiteľkami, zo začiatku ani s deťmi. Postupne sa osmelil, ale išlo to pomaly. U nás to chcelo len čas, chodili sme na logopediu. Držím vám palce, nech sa to zlepší.

@janickacrazy čiže iba na logopediu ste chodili ? Moja nechce ani zdraviť cudzím ľuďom. A nevieš mi niečo poradiť ?

Môj tiež dlho nezdravil cudzích ľudí, len on aj dlho nerozprával, tak som ho ani nenutila zdraviť, on bol dosť hanblivý všeobecne. Boli sme aj u psychologičky, ale to len kvôli papierom na predĺžený rodicak, nejak extra to nepomohlo, v podstate skôr mňa ukludnila, že malý nemá autizmus.

Ja mam takeho doma uz 7.roc najmladsieho. Doma utarany, nepozdravi, v skolke nehovoril ani s detmi. Sirsia rodina rovnako. Zmenilo sa to v predskolskej, mal dobre ucitelky, zacal s nimi hovorit. Na testoch pred nastupom do skoly komunikoval, mal dobru slovnu zasobu, na logo este chodime kvoli zlej vyslivnosti.
Ked uz musel, tak hovori...na zapise hovoril, v 1.roc.s ucitelkou komunikoval, z jej strany ze ok, len on maaa cas 🤦‍♀️, je introvert, ale s detmi sa v druzine hra, aj s kamaratmi starsich bratov.
Ale zdravit sa nebude...ani v skolke nic, ani skole, ani u logopedicky co uz 3.rok chodime. Zacal chodit na flautu so starsim a tiez setri slovami ako sa len da. Vekom sa to lepsi, ale je to s nim niekedy tazke, ani doma mi nepovie co robili v skole. A babke ako prvak sam hovoril co bolo, spieval jej...🤷‍♀️

S mladšou dcérou sme si tým prešli v škôlke...od malička bola citlivejsia a viac na mna naviazana...u nás bol problém aj to, že sme o tom dlho nevedeli, to, že dcéra v škôlke s nikým nerozpráva som sa dozvedela nahodne od zastupujucej učiteľky na konci sk.roka, keď som pre ňu prišla a ona sa ma pýta, či nevie hovoriť...vyvalila som na ňu oči, ze prečo, lebo doma kecala od roka a až ona mi povedala, že je stále ticho, ani s deťmi nerozpráva...bol to pre mna sok, lebo spoluziaci ju vonku vždy zdravili, kricali na ňu Niki ahoj a ona im zamávala , mali ju radí, bola hanblivá, tak som neriešila, že ich nahlas nepozdravila, ani mi nenapadlo, že je tam nejaký problém...následne sme začali chodiť ku psychologicke do CPPaP, ale žiadna pomoc, mladá pani psychologička si na nej nacvicovala nejaké metódy, čo sa práve naučia, efekt 0...ďalší školský rok sa jej zmenili učiteľky a postupne sa menilo aj jej komunikovanie v škôlke, zrazu nebol problém...
Mne z toho vyplynulo jedno- dcéra si vyberala, s kým sa bude baviť a učiteľky, ktoré ju v ten rok mali, jej nesedeli (ukricanw dôchodkyne), učiteľkam evidentne vyhovovalo, že je dieťa ticho a nemaju s nim robotu...
Takže moja rada, zistiť, aké je prostredie v škôlke, ako to pripadne vnímajú aj iné deti a rodicia...ak dieťa doma normálne komunikuje, treba pátrať, prečo to odmieta v danom.prostredi...ak.ma.dieta celkovo problém s komunikáciou, určite vyhľadať odbornikov-logoped, psychológ...