Vianočná hviezda

Už to nechávame na náhodu. Prestávame sledovať mesiace. Ani dni sa nerátajú. Iba tie do Vianoc. A tak to má byť.

Tento mesiac som sa cítila zvláštne. Dokonca sa mi párkrát zatočila hlava. Bolo mi i niekoľko dní zle. Nechcela som na to veľmi myslieť, aj keď som bola skoro presvedčená, že to asi vyšlo. Samozrejme som vždy s napätím chodila na toaletu, či sa náhodou na nohavičkách neobjaví nepríjemné prekvapenie. Meškalo mi to už druhý deň. Normálne sa to veľmi ponáhľa, nedáva mi to ani štipku nádeje a príde to aj o tri dni skôr. Začala som sa tešiť. Vyrábala som vianočnú hviezdu a medzitým som si odskočila na toaletu. Vyšla som odtiaľ s plačom. Manžel vedel koľká bije.

Pochopila som. Všetko má svoj čas. Všetko je tak, ako má byť. Ale už sme blízko. Verím tomu.

Idú Vianoce. Všetkým mamičkám, nemamičkám, čakateľkám, i tým utrápeným, zmietajúcim sa v zúfalstve a beznádeji prajem pokoj na duší a radosť v srdci. Majte krásne sviatky v kruhu najbližších, obímajte sa, tešte sa, bozkávajte sa, veseľte sa, prejedajte sa, leňošte, sánkujte sa. A nezabúdajte na to, že všetko sa deje z určitého dôvodu.

Krásne Vianoce 🙂