Nikdy nehovor nikdy

Konecne som ho stretla......muza ktory bol hoden stat sa otcom mojich deti.......ciste teoreticky, lebo do rodenia som sa nikdy extra nehrnula a brala som to  tak sebecky, muz ktory  tuzi po detoch sa bude predsa aj ku mne spravat kralovsky........ale on to na moju smolu tak akosi s tymi detmi myslel vazne........nejaky cas sa mi  rodicovstvo darilo oddalovat az sa minuli vyhovorky a bola som postavena pred hotovu vec, nebolo cesty spat.......ako premotivovana, vedomostami o tehotenstve nadupana tridsiatnicka som sa dostavila do gynekologickej ordinacie a oznamila ze sa chystam otehotniet..........o mesiac 😀 😀 😀 po tom ako sme si vyjasnili nase predstavy mi zostalo vela casu na studium, prilis vela .........nastudovala som si uplne vsetko, teda okrem dojcenia, to som povazovala za uplnu samozrejmost, naplanovala som si kazdy jeden den, mesiac aj rok dietata. Jeho pokroky, povinnosti aj radosti. Preverila som baby cvicenie a plavanie v okoli, montesorri aktvity, poobjednavala vsetky najnovsie vychytavky, jednducho vsetko, ale naozaj vsetko som vedela a musela mat......nijako extra som sa prichodu dietata nebala.....nie ze by som s detmi nemala ziadne skusenosti, prave naopak, len som si tak naivne myslela ze ak budu moje vsetko bude ine, jednoduchsie a tak akosi to pojde samo, bez toho aby som sa musela nejako extra snazit .....nakupim handricky, pofotim selficka, nahadzem na net a budem sledovat ako pribudaju lajky..........musi to tak byt, ved vsade sa to tak prezentuje.......pohrdavo som sa vyjadrovala o rodicoch ktorych deti sa hadzali o zem, u sestry som sa permanentne ocami prerolovavala do inych dimenzii ...... to skutocne nema cas oholit si nohy???????? ved je na materskej pre pana Jana!!!!!!! Poriadok v byte??? Ten musi byt za kazdych okolnosti predsa!!!! TOTO moje deti nikdy robit nebudu, naopak budu vediet a robit hento a tamto...... Od malicka pekne v izbicke, spartnaska vychova, s vyplakanim som nemala absolutne ziaden problem.....so mnou predsa nebude nikto tocit.........Tato naivita sa  v mojom pripade ani len vekom ospravedlnit neda ...............V tom case som bola dokonala matka........ale niekto, niekde s radostou cakal na svoju chvilu, na to ako padnem na hubu .........muahahaaaaaaaaaaa!!!!! 

No a potom to prislo,  narodili sa mi deti............Dostala som od zivota taku po papuli ze sa mi z nej doteraz hlava toci. Nikdy, za cely svoj predtrisiadtnicky zivot by som neverila ze budem robit to co robim a dokonca s tym budem spokojna.....nikto mi dovtedy otvorene nepovedal ze uz mini pidi deti mozu svojich rodicov tyrat.

Ze materinska laska je ten pocit ktory citim ked dieta konecne zaspi. 

Ze spat menej ako malo nie je to iste ako ked sme kedysi preflamovali noc.

Ze nas zivot sa zmeni tak velmi, ze sa budeme musiet zmenit i my. 

Ze clovek ktory veri ze vie vsetko, zisti ze nevie vobec nic.

Ze poradie mojich hodnot sa  zmeni tak radikalne.

Ze sa stanem clovekom o akom som kedysi hovorila s despektom. 

Ze budem musiet siahnut na dno svojich sil a rozhodnut sa.

Pozriet sa do zrkadla a priznat si ako velmi som sa mylila............

Naucilo ma to pokore, emaptii, laske a vsetkym tym presladenym citom z telenoviel...

Bola to najtazsia lekcia mojho zivota, ale dakujem ze som vobec dostala moznost stat sa lepsim clovekom. I ked uz nie  tak zasadovym ako kedysi,  organizacia pokrivkava, dokonca mam niekedy casovy sklz (!) ale som stastna a to je najvaaaac!