▪︎ Na Gregora 12.marca V období pôstu začínali prvé práce na poliach. Dobrý gazda mal mať do Gregora poorané. Oráč si kľakol pri prvej brázde a pomodlil sa, obilie sa posvätilo a až potom zasialo. Do osiva sa primiešavali aj omrvinky zo štedrovečerného stola. Po návrate z prvej oračky gazdiné v Stránskom oblievali oráčov vodou, aby rok nebol suchý. Keď sa sialo obilie v Čičmanoch, ženy varievali šúľance s makom, aby narástli dlhé klasy a bolo v nich zrna ako maku. Obyvatelia však v týchto chvíľach mysleli aj na zvieratá zapriahané pri vývoze hnoja či orbe. Či už rodina používala kone alebo kravy, gazdovia ich pred prvými prácami najskôr pokropili svätenou trojkráľovou vodou, niekde potreli chrbty zvierat vajíčkom, aby boli okrúhle ako vajce. Zaujímavou a vtipnou tradíciou bolo „váľanie dvojíc“. Tento rituál mal zabezpečiť veľkú úrodu a plodnosť. Gazda s gazdinou zaklínali dobrú úrodu a tak sa spolu v objatí váľali po čerstvo zoranej zemi. Prvá jarná oračka patrila k veľmi dôležitým úkonom a dbalo sa na to, aby bola urobená kvalitne a rovno. „O Gregore, mrcha gazda čo neorie.“ Medzi rituály zabezpečujúce dobrú úrodu patrilo nielen váľanie sa v zemi, ale aj kropenie pôdy krvou z čerstvo zarezaného kohúta.
Pranostiky : ▪︎Na Gregora idú ľady do mora. ▪︎Na Gregora hory hučia, gazdovia ešte štyri týždne doma čučia ▪︎Keď na Gregora ešte mnoho snehu leží na poli, ten skoro sa roztopí a jar rýchlo prichodí. ▪︎Na Gregora prvý pluh do dvora ▪︎Na sv. Gregora všetky voľky do dvora
Rok vo zvykoch nášho ľudu, E. Horváthová, vyd. Tatran Foto: Prvá jarná orba, Žaškov , archív Vojtecha Majlinga
▪︎ Na Gregora 12.marca
V období pôstu začínali prvé práce na poliach. Dobrý gazda mal mať do Gregora poorané. Oráč si kľakol pri prvej brázde a pomodlil sa, obilie sa posvätilo a až potom zasialo. Do osiva sa primiešavali aj omrvinky zo štedrovečerného stola.
Po návrate z prvej oračky gazdiné v Stránskom oblievali oráčov vodou, aby rok nebol suchý.
Keď sa sialo obilie v Čičmanoch, ženy varievali šúľance s makom, aby narástli dlhé klasy a bolo v nich zrna ako maku.
Obyvatelia však v týchto chvíľach mysleli aj na zvieratá zapriahané pri vývoze hnoja či orbe. Či už rodina používala kone alebo kravy, gazdovia ich pred prvými prácami najskôr pokropili svätenou trojkráľovou vodou, niekde potreli chrbty zvierat vajíčkom, aby boli okrúhle ako vajce.
Zaujímavou a vtipnou tradíciou bolo „váľanie dvojíc“. Tento rituál mal zabezpečiť veľkú úrodu a plodnosť. Gazda s gazdinou zaklínali dobrú úrodu a tak sa spolu v objatí váľali po čerstvo zoranej zemi. Prvá jarná oračka patrila k veľmi dôležitým úkonom a dbalo sa na to, aby bola urobená kvalitne a rovno. „O Gregore, mrcha gazda čo neorie.“ Medzi rituály zabezpečujúce dobrú úrodu patrilo nielen váľanie sa v zemi, ale aj kropenie pôdy krvou z čerstvo zarezaného kohúta.
Pranostiky :
▪︎Na Gregora idú ľady do mora.
▪︎Na Gregora hory hučia, gazdovia ešte štyri týždne doma čučia
▪︎Keď na Gregora ešte mnoho snehu leží na poli, ten skoro sa roztopí a jar rýchlo prichodí.
▪︎Na Gregora prvý pluh do dvora
▪︎Na sv. Gregora všetky voľky do dvora
Rok vo zvykoch nášho ľudu, E. Horváthová, vyd. Tatran
Foto: Prvá jarná orba, Žaškov , archív Vojtecha Majlinga