Aký spôsobom mám pochopiť správanie a uvažovanie dvojročného dieťaťa?

Dobrý deň,

syn je ešte reltívne malý. Do jedného roka sa buduje vzťah, až potom prichádza obdobie na učenie sa hraniciam. Pokiaľ sú komunikované správnym a konzistentným spôsobom, dieťa je pomaly schopné začať fungovať vo svete. Neodporúčam vyžadovať poslušnosť, skôr ho viesť k ućeniu k zodpovednosti. Toto si vyžaduje trpezlivý, vnímavý a rešpektujúci prístup.

Navyše sa syn pomaly nachádza v období autonómie a vôle. Mnoho vecí by robil rád sám, mnohé však ešte nedokáže a z toho vychádza aj vnútorný konflikt, frustrácia.

Valcujú ho emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie. Hneváš sa a preto hádžeš veci na zem.
2. Nastavenie hranice, limitu. Veci ale nie sú na hádzanie, na ničenie.
3. Poskytnite alternatívu. Môžeš hádzať loptu, papier atď.

Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď niekoho ohrozuje, aj seba, použite kľudné slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie. Chyťte mu ruky, postavte sa medzi neho a objekt, ktorý chce hodiť. Tak isto ak nereaguje na nie.

Kľudne mu dajte fyzickú hranicu. Dôležité je potom dať alternatívu, ideálne na výber z dvoch prijateľných možností.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Možno sa takto správa, lebo mu to napĺňa nejakú potrebu, ale môže ísť aj o vývinovú záležitosť.
Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaný. Prejavujte mu veľa lásky.
Syn potrebuje cítiť, že jeho ako osobu prijímate a len niektoré jeho správanie nie je v poriadku.Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte.

Komunikujte empaticky. Krik, tresty, bitky, vyhrážky, odsudzovanie, zastavovanie emócii určite nie sú na mieste. Tieto dávajú synovi najavo, že vás nezaujíma čo si myslí, čo prežíva a prečo. Naštrbujú dôveru, bezpečie a narúšajú vzťah.

Aby ste ich dokázali obmedziť, treba nazrieť do seba, poznať sa, vedieť kedy prichádza hnev a výbuch. Hľadajte stratégie, ktoré vám pomôžu napr. zo situácie odísť.

Odkomunikujte synovi v prvej osobe aká je situácia, ako sa cítite (hnevám sa) a čo by ste potrebovali. Dajte najavo hnev, kľudne neprijímajte niektoré jeho správanie, ale syn vždy musí cítiť, že on ako osoba so svojimi emóciami je prijatý.
Dávajte mu najavo, že ste pri ňom, že ho počúvate, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa oňho.

Syn dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.

Rozumiem, že ste frustrovaná a unavená, obzvlášť v tomto náročnom období.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu a komunikácii so synom, obráťte sa na odborníka. Je dôležité, aby ste boli v pohode aj vy.