Manžel má obličkové koliky a podľa svokry prežíva pôrodné bolesti. Ako to mám zvládnuť, keď mňa počas pôrodu nikto neľutoval?
ZodpovedanéDobrý deň,
píšem Vám z dôvodu, lebo asi nie úplne viem spracovať pôrod. Vo februári som porodila druhú dcéru. Medzi sviatkami mal muž obličkové koliky. Bolesť bola epizodická ako kontrakcie. Zaberal mu však klasický Ibalgin na 4 hodiny, vtedy bol úplne bez bolesti. Keď mal bolesti, tak ležal.
Staršia dcéra bola u otca, malá mrnčala a on to nevládal počúvať. Tak som s ňou bola stále sama. Brala som to tak, že má bolesti. Ja som mala pred Vianocami Covid-19 aj so 40-stupňovými teplotami som vyberala v noci malú z postieľky ja.
Ako išiel dnes do nemocnice zajednať si termín operácie, tak mi písala jeho mama, že čo mu povedali. Vraj ho nechce rušiť. Zistilo sa, že má obličkovú koliku. Tá je presne tak bolestivá ako pôrod. Ja som si v kontrakciách silno trela driek o posteľ, aby som si tlmila bolesti. Predýchavala som ako pes, triasla som sa, mala vysušené pery. Potom prišli tlaky a boli tak silné, že ma išli roztrhnúť. Doslova výbuchy, kedy som vydávala rytmické zvuky ako pri vracaní. Bolo to suché, tvrdé, cítila som ako sa trhám a ako to štípe. Potom každý vnútorný steh, uzol, počúvala ako strihá nožničkami niť. Doktorka mi dala dcérku na brucho a ja som už všetky tieto bolesti poznala a bolo krásne to znova zažiť.
Aj keď ja som už deti nechcela, no manžel ešte vlastné deti nemal, tak chcel. Potom prišla popôrodná preeklampsia, mala som vysoký tlak už počas pôrodu. Dali sme to. A viete čo? On tam nebol, lebo bol covid. On vlastne ani nevidel aká som bola šikovná, ako som 3 dni dojčila nonstop, lebo dcérka nespala. Nevidel aká som bola vysilená.
Povedal, že preto mám vysoký tlak, lebo som určite nervózna. To isté vravela jeho mama. Nepovedal fajn aká si šikovná.
A teraz mama a on sa opovážia povedať, že mal pôrodné bolesti. On ani nemá tušenie o tom, že aké to bolo. Všimol si, že mi je smutno. Povedala som mu, že ma bolí chrbát. Nedokážem mu povedať, že ma bolí môj pôrod a popôrodné ťažkosti bagatelizovali a ignorovali. A že teraz, keď on má ťažkosti, tak mi jeho mama povie, že nech nabudúce okamžite volám sanitku, lebo môj manžel má pôrodné bolesti.
Viete mi pomôcť?
Ako zvládať túto rodinnú situáciu?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako vysvetliť rodine, že nechcem a už nebudem mať druhé dieťa?
- Ako spracovať pocit, že pôrod nebude taký ako som si vysnívala?
- Dcérka po narodení súrodenca preferuje otca. Je to len obdobie?
- Ako zistím, či chcem tretie dieťa?
- Nezvládam rodičovstvo a svoje emócie. Ako začať na sebe pracovať?
- Ako napraviť náš vzťah po pôrode?
Dobrý deň,
ďakujem za dôveru, s ktorou prichádzate a zdieľate svoje prežívanie. Vnímam, že Vás zasiahla pôrodná skúsenosť a z toho, čo píšete, tak ešte asi aj viac absencia podpory zo strany partnera, prípadne rodiny.
Keď sa naše predstavy nenaplnia, môžeme pociťovať čokoľvek. Od smútku, cez hnev až po rôzne druhy výčitiek. Vnímam, že by ste asi ocenili, keby Váš manžel videl tú silu, ktorú ste vynaložili pri pôrode, aby ste priviedli na svet Vaše dieťa. Mrzí ma, že sa tak nestalo a nezažili ste tento moment spoločne.
V tejto situácii, kedy už minulosť zmeniť nemôžete, môžete hľadať to, na čo dosah máte. Ak správne čítam z Vášho prežívania, že je to najmä tá vzťahová rovina toho celého, tak môžete svoju aktivitu smerovať práve tam. Máte možnosť hovoriť so svojim partnerom o tom, ako sa máte, ako ste sa mali počas pôrodu a krátko po ňom? Ísť naozaj do hĺbky v tom zdieľaní, ako ste sa cítili. Na to viete potom naviazať aj fakt, že sa Vás aktuálne dotýka, ak je akákoľvek bolesť, ktorá nie je pôrodná, prirovnávaná práve k tej pôrodnej.
Verím, že takáto situácia zvádza k výčitkám, obviňovaniu a podobne, no zvyčajne to nepomáha vzťahom. Ak si zvolíte cestu rozhovorov s manželom, skúste sa čo najviac držať v rovine zdieľania svojho prežívania. Môžete hovoriť o tom, že by Vám padlo ocenenie, alebo by Vám padlo vhod, ak by ste mu mohli rozpovedať Váš pôrodný príbeh Vašimi očami. Resp. čokoľvek, čo je pre Vás dôležité.
Keď sme zahltení vlastným prežívaním, často nedokážeme vidieť bolesť toho druhého. Takto z toho môže vzniknúť veľmi ľahko začarovaný kruh, kde nebude spokojnosť ani na jednej strane. Vidím, že popri tej tiahe, ktorú si nesiete, máte aj chuť mať to inak. Verím, že to nemusí byť ľahké, ak to nie je v partnerstve časté, avšak otvorené zdieľanie je naozaj efektívna cesta.
Ak sa Vám však pôrod samotný vryl do pamäte a vracia sa Vám do života v rôznych podobách a máte pocit, že Vám to znižuje kvalitu života, určite by som odporúčala zvážiť aj priestor terapie. Pôrodné zážitky dokážu byť vo svojej podstate častokrát veľmi ťaživé (bez ohľadu na to, či bol/nebol partner pri nich), no je z toho cesta von.
Za nás odporúčam napr. EMDR smer.
Veľmi držím palce, aby ste našli spôsob, ako odkomunikovať svoje prežívanie a potreby. A nech sú Vaše potreby vypočuté.
Keby čokoľvek, len napíšte.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk