Môže mať 5-ročná dcéra separačnú úzkosť?

Zodpovedané
19. apr 2023

Dobrý deň,

moja dcéra bude mať budúci mesiac 5 rokov. Teraz som doma na RD s mladšou dcérkou. Staršia navštevuje škôlku, ale býva veľmi často chorá, preto celý školský rok chodila do škôlky asi cca 30 dní. Materskú škôlku začala ako 2,5-ročná, ale spolu so mnou, lebo som učiteľka MŠ. Dovtedy sme neboli reálne oddelené.

Problémy máme s uspávaním (aj cez deň, aj večer). Ona chce len mňa, treba držať jej ruku, blízko ležať. Často plače, že som ďaleko (ale nie som). Má diagnózu Pavor nocturnus (boli sme u neurológa).

Je potrebné navštíviť psychológa, alebo jej len treba nechať čas?

V škôlke nemá žiadne problémy, ani keď je u starých rodičov. Len doma.

Ďakujem

Dobrý deň,

ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili.

Z nášho pohľadu je ťažko jednoznačne povedať, že či ide o separačnú úzkosť. Z Vášho popisu je zrejmé, že dcérka je na Vás silno citovo naviazaná. Dcéra má takéto prejavy len vo Vašej prítomnosti, tak zrejme pociťuje ohrozenie vášho vzájomného vzťahu zo strany mladšieho súrodenca.

Na základe toho by sme odporúčali:

  • Dať dcérke najavo, že je pre Vás rovnako dôležitá ako jej mladší súrodenec.
  •  Pokúste sa ju zapojiť do starostlivosti o súrodenca a jej pomoc oceňte. Dajte jej pocítiť, že je dôležitá.
  • Čo sa týka uspávania, je potrebné ísť postupne po malých krokoch. Na začiatku je vhodné pri uspávaní uisťovať dieťa pokojným hlasom „si v bezpečí“, „som tu“, „všetko je v poriadku“. Pritom ho napríklad hladkať a byť pri ňom blízko. O pár dní si ku nej skúste len sadnúť bez toho, aby ste sa jej dotýkali. Postupne ju skúste nechať v posteli a byť s ňou v izbe, ale nie úplne pri nej. Takýmito krokmi dôjsť až k tomu, že bude zaspávať sama. Ide o dlhodobý proces, ktorý musí prebiehať postupne. Ďalší krok urobte len vtedy, ak ste si istá, že je naň pripravená.


Ak si myslíte, že to pochopí a zvládne, tak v pokoji, ale nie pred spaním jej vysvetlite, že sny sú len vymyslené príbehy a hoci môžu byť strašidelné, nemôžu jej ublížiť. Taktiež, že je tam vždy niekto, kto ňu dáva pozor a stačí zavolať.

Pokiaľ by sa situácia zhoršovala, alebo by pribudli ďalšie prejavy, môžete sa samozrejme obrátiť aj na psychológa. 

Kristína a Veronika


Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny

V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.